Otázky čitateľov
◼ Vedci tvrdia, že niektoré hviezdy vyhoria alebo explodujú. Prečo teda hovorí Izaiáš 40:26, že „niktorá [z hviezd] nesmie chýbať“?
Jehova tu nerozoberá, či pripúšťa zánik hviezd. Zdôrazňuje rozsiahlosť svojej múdrosti a schopností.
Prorok Izaiáš odovzdal kráľovi Ezechiášovi Božiu výstrahu, že Babylončania odvedú Židov do zajatia. (Iz. 39:5–7) Budú Babylončania schopní väzniť Boží ľud na neurčitý čas? Nielenže Jehova ich chcel po sedemdesiatich rokoch oslobodiť, ale celkom určite to aj urobí. Neexistuje prekážka pre toho, ktorý môže ‚zmerať vody svojou hrsťou a nebesia meria piaďou‘. Nebude sa musieť s nikým radiť, lebo preňho sú „národy ako kvapka z vedra“. (Iz. 40:12–17, RP) Aby zdôraznil svoje nesmierne možnosti, obrátil Jehova pozornosť na svoje schopnosti, ktoré našli výraz v stvorení, čo predtým uznal aj Ezechiáš. (Iz. 37:16, 17) Boh vyhlásil:
„‚Ku komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný?‘ hovorí Svätý. ‚Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať.‘“ — Iz. 40:25, 26.
Vedci odhadujú, že v našej galaxii, Mliečnej dráhe, sú milióny hviezd, a existuje asi sto miliárd galaxií. Napriek tomu pozná Boh každú hviezdu po mene, či už po osobnom mene alebo po nejakom označení podobnom menu, snáď v božskom jazyku. Je ich pánom. Ako generál, ktorý je schopný vykonať prehliadku oddielov, mohol by Jehova vykonať prehliadku hviezd. Keby to urobil, žiadna by ‚nechýbala‘. Pretože pozná stav každej hviezdy, i keby niektoré z nich dospeli k prirodzenému koncu, toho, ktorý vie o všetkom, to neprekvapí. — Porovnaj Izaiáša 34:16.
Astronómovia a fyzici si myslia, že hviezdy vyhoria alebo explodujú. V knihe Červení obri a bieli trpaslíci (angl.) rozvíja Robert Jastrow teórie o tom, ako by sa to mohlo diať. „Vo vnútri . . . hviezdy sa začala séria reakcií, pri ktorých boli všetky ostatné prvky vesmíru vytvorené zo základnej zložky, vodíka. Časom tieto jadrové reakcie vyhasli a život hviezdy skončil. Zbavená svojich zdrojov jadrovej energie sa zrútila pod vlastnou hmotnosťou a po zrútení došlo k výbuchu, ktorý rozptýlil do priestoru všetky látky, ktoré sa vo hviezde vytvorili za jej života.“
Predpokladá sa, že niektoré hviezdy sa po spotrebovaní vodíka menia na červených obrov a potom sa vyvíjajú na bielych trpaslíkov alebo supernovy, niektoré končia ako neutrónové hviezdy alebo — teoreticky — čierne diery.
Takéto výklady síce mnohí prijímajú, ale je možné, že sa ešte nevyrieklo konečné slovo; snáď sa niekedy dozvieme viac. Zamysli sa napríklad nad názormi z New York Times z 24. januára 1989: „Vedci veria, že sú na prahu veľkých objavov o ‚temnom veku‘ vesmíru, kritickom období, ktoré trvá od troch minút po výbušnom okamihu stvorenia do objavenia sa veľkých galaxií . . . Pri takýchto skromných priamych dokladoch je zrod vnútorného usporiadania pre vedcov úplnou záhadou. James S. Trefil, fyzik na univerzite George Masona vo Fairfaxe (Virgínia), napísal: ‚Problém výkladu existencie galaxií sa prejavil ako jeden z najtŕnistejších v kozmológii. Podľa správnosti by tu totiž nemali byť, a predsa sú.‘“
V článku sa rozoberalo, čo sa mohlo stať v priebehu „prvých troch minút“ a ako to vysvetľuje astrofyzik dr. John Mather. Napriek tomu čítame: „Dr. Mather vycítil reportérov rastúci zmätok, prerušil svoj prednes všeobecne prijímaného scenára stvorenia a povedal: ‚To všetko si však vymýšľame‘, čím chcel povedať, že ide o rozpracovanie teórií založených na domnienkach.“
Áno, to čo dnes naozaj vedia a čo môžu vedieť pozemskí vedci, je veľmi obmedzené. So Stvoriteľom je to však úplne inak. Jeho poznanie a dynamická energia si určite zaslúžia našu posvätnú úctu. Žalmista právom povedal: „Počíta počet hviezd a každú z nich volá menom. Veľký je náš Pán a nesmierny v sile; jeho rozumnosti nieto počtu . . . Hallelujah!“ — Žalm 147:4, 5, 20, RP.