Narodil sa vytúžený syn

Abrahám a Sára boli manželia už veľa rokov. Odišli zo svojho pohodlného domu v Ure a žili v stane. Ale Sára sa nesťažovala, lebo dôverovala Jehovovi.

Sára tak veľmi chcela dieťa, že povedala Abrahámovi: „Keby mala moja slúžka Hagar dieťa, bolo by ako moje.“ Po nejakom čase sa Hagar narodil syn. Volal sa Izmael.

Raz prišli k Abrahámovi traja návštevníci. Abrahám mal vtedy už 99 rokov a Sára 89. Abrahám ich pozval, aby si oddýchli pod stromom a najedli sa. Vieš, kto boli tí návštevníci? Boli to anjeli! Povedali Abrahámovi: „Tvojej manželke sa presne o rok narodí syn.“ Sára bola v stane a počula to. Zasmiala sa sama pre seba a pomyslela si: „Ako môžem mať dieťa, keď som taká stará?“

O rok sa Sáre narodil syn, presne ako sľúbil Jehovov anjel. Abrahám mu dal meno Izák, čo znamená „smiech“.

Keď mal Izák asi päť rokov, Sára si všimla, že Izmael sa mu posmieva. Chcela svojho syna ochrániť, a preto išla za Abrahámom a požiadala ho, aby Hagar s Izmaelom poslal preč. Abrahám to najprv nechcel urobiť. Ale Jehova mu povedal: „Počúvni Sáru. Ja sa o Izmaela postarám. No svoje sľuby splním cez Izáka.“