Trhanie klasov v sabat

Ježiš a učeníci teraz idú na sever do Galiley. Je jar a na poliach sú na steblách obilné klasy. Keďže učeníci sú hladní, občas si nejaké odtrhnú, vymrvia zrno a zjedia ho. Lenže práve je sabat a vidia ich pri tom farizeji.

Spomeňme si, že len nedávno Židia v Jeruzaleme obvinili Ježiša, že porušuje sabat, a chceli ho zabiť. Teraz farizeji obvinili jeho učeníkov: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo sa v sabat nesmie!“ (Matúš 12:2)

Farizeji tvrdia, že keď človek trhá klasy a mrví ich v rukách, je to, akoby žal a mlátil obilie. (2. Mojžišova 34:21) Ich prísny výklad toho, čo všetko zahŕňa práca, robí zo sabatu bremeno, hoci pôvodne to mal byť deň radosti a duchovného povzbudenia. Ježiš farizejom oponuje a na príkladoch z minulosti ukazuje, že Jehova nikdy nechcel, aby sa jeho zákon o sabate vysvetľoval takýmto spôsobom.

Ježiš najprv uvádza príklad Dávida a jeho mužov. Keď boli hladní, zastavili sa vo svätostánku a jedli chleby predloženia. Hoci tieto chleby už boli odstránené spred Jehovu a nahradené čerstvými, podľa Zákona boli vyhradené pre kňazov. Dávid a jeho muži však neboli odsúdení za to, čo urobili, lebo Jehova prihliadal na ich okolnosti. (3. Mojžišova 24:5–9; 1. Samuelova 21:1–6)

Potom Ježiš uvádza druhý príklad: „Nečítali ste v Zákone, že kňazi v chráme počas sabatu pracujú? Hoci tým porušujú sabat, zostávajú bez viny.“ Mal tým na mysli, že kňazi aj v sabat zabíjajú zvieratá na obete a vykonávajú v chráme rôzne práce. Potom pokračuje: „Ale hovorím vám, že tu je niekto významnejší ako chrám.“ (Matúš 12:5, 6; 4. Mojžišova 28:9)

Ježiš pokračuje vo svojej argumentácii ďalším citátom z Písma: „Keby ste však rozumeli, čo znamenajú slová: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obete,‘ neodsúdili by ste nevinných.“ A dodáva: „Lebo Syn človeka je Pánom sabatu.“ Ježiš tu hovorí o svojej budúcej tisícročnej vláde pokoja. (Matúš 12:7, 8; Ozeáš 6:6)

Ľudstvo už dlho žije v otroctve Satana, vo svete plnom násilia a vojen. Akú obrovskú zmenu prinesie veľký sabat počas Kristovej vlády! Bude to čas odpočinku, po ktorom tak veľmi túžime a ktorý tak veľmi potrebujeme.