Pokušenia na pustatine

Hneď po krste vedie Boží duch Ježiša do judskej pustatiny. Hlavou mu víri veľa myšlienok. Pri jeho krste „sa otvorili nebesia“. (Matúš 3:16) Vtedy si spomenul na to, čo sa naučil a čo robil v nebi. Má naozaj o čom rozjímať!

Ježiš strávi v pustatine 40 dní a 40 nocí. Za ten čas nič neje. Keď už je veľmi hladný, prichádza za ním Satan Diabol s pokušením: „Ak si Boží syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ (Matúš 4:3) Ježiš vie, že je nesprávne využívať zázračnú moc od Boha na uspokojenie osobných túžob, a preto Satanov návrh odmieta.

Diabol sa však nevzdáva a skúša to inak. Vyzýva Ježiša, aby skočil z chrámového cimburia. Ale on netúži ľudí ohúriť. Citátom z Písma dokazuje, že nie je správne takto skúšať Boha.

Teraz Diabol prichádza s tretím pokušením. Nejakým spôsobom Ježišovi ukazuje „všetky kráľovstvá sveta a ich slávu“ a hovorí mu: „Dám ti toto všetko, ak padneš na kolená a budeš ma uctievať.“ Ježiš ho opäť rázne odmieta: „Odíď, Satan!“ (Matúš 4:8–10) Nepodľahol pokušeniu, lebo vedel, že iba Jehova je hoden toho, aby sme ho uctievali a slúžili mu. Rozhodol sa zostať verný Bohu.

Z toho, ako Ježiš reagoval na pokušenia, sa môžeme veľa naučiť. Tieto pokušenia boli skutočné, čo ukazuje, že Diabol je skutočná neviditeľná osoba, nielen zlo v ľuďoch, ako tvrdia niektorí. Z tejto správy tiež vyplýva, že vlády vo svete v skutočnosti patria Diablovi a on ich ovláda. Inak by ich Kristovi nemohol ponúknuť.

Okrem toho Diabol povedal, že Ježiša odmení za jediný prejav uctievania tak, že mu dá všetky kráľovstvá sveta. Podobne môže Diabol pokúšať aj nás. Môže nám ponúknuť lákavé príležitosti získať bohatstvo, moc či postavenie. Urobíme múdro, keď si vezmeme príklad z Ježiša a zostaneme verní Bohu bez ohľadu na to, akému pokušeniu sme vystavení. Nezabudnime, že Diabol od Ježiša síce odišiel, ale „čakal na ďalšiu vhodnú príležitosť“. (Lukáš 4:13) Preto ani my nesmieme poľaviť v ostražitosti.