Ľudstvo prežíva potopu

AKO ľudí na zemi pribúdalo, rýchlo sa šíril hriech a zlo. Osamotený prorok Enoch varoval, že Boh jedného dňa zničí bezbožných. Zlo však nielenže pretrvávalo, ale ešte aj narastalo. Niektorí anjeli sa vzbúrili proti Jehovovi tým, že opustili svoje miesto v nebi, vzali na seba ľudskú podobu a neoprávnene si brali za manželky ľudské ženy. Z týchto neprirodzených zväzkov sa rodilo hybridné potomstvo — násilnícki obri nazývaní Nefilim, ktorí spôsobili vo svete ešte viac násilia a krviprelievania. Boha veľmi bolelo, keď videl, že jeho pozemské tvorstvo upadá.

Po Enochovej smrti bol vo vtedajšom zlom svete svetlou výnimkou jeden muž. Volal sa Noach. Spolu s rodinou sa snažil robiť to, čo Boh považuje za správne. Keď sa Boh rozhodol zničiť zlých ľudí, ktorí vtedy žili, chcel zachrániť Noacha a zvieratá. A tak mu povedal, aby postavil koráb, čiže archu, čo bolo plavidlo v tvare pozdĺžnej debny. V ňom sa mal počas blížiacej sa celosvetovej potopy zachrániť Noach i jeho rodina, ako aj mnoho živočíšnych druhov. Noach Boha poslúchol. Koráb staval niekoľko desaťročí a zároveň bol aj ‚zvestovateľom spravodlivosti‘. (2. Petra 2:5) Varoval ľudí pred blížiacou sa potopou, ale oni si ho nevšímali. Potom prišiel čas, aby spolu s rodinou a zvieratami vstúpil do korábu. Boh za ním zavrel dvere korábu a začalo pršať.

Veľmi silný dážď sa lial na zem 40 dní a 40 nocí, kým nebola pod vodou celá zem. Všetci zlí zahynuli. O niekoľko mesiacov, keď voda opadla, zostal koráb na jednom vrchu. Po roku v korábe mohli z neho potom všetci bezpečne vyjsť. Noach z vďačnosti predložil Jehovovi obeť. Boh ju prijal a uistil Noacha i jeho rodinu, že už nikdy potopou nezmetie zo zemského povrchu všetko živé. A ako viditeľnú záruku a pripomienku tohto utešujúceho sľubu dal dúhu.

Po potope dal Boh ľudstvu aj niekoľko nových pokynov. Dovolil im jesť mäso zvierat. Zakázal im však jesť krv. Okrem toho prikázal, aby sa Noachovi potomkovia rozšírili po zemi. Ale niektorí z nich neposlúchli. Zjednotili sa pod vedením vodcu menom Nimród a v meste Bábel, neskôr pomenovanom Babylon, začali stavať vysokú vežu. Rozhodli sa vzoprieť Božiemu príkazu rozísť sa po celej zemi. Ale Boh vzbúrencom prekazil plány, keď zmiatol ich jazyk a spôsobil, že začali hovoriť rôznymi jazykmi. Keďže sa nevedeli dohovoriť, prestali stavať a rozišli sa.

(Založené na 1. Mojžišovej, 6. až 11. kapitole, a na Júdovi 14, 15.)