Správne použitie biblických textov

KEĎ vyučujeme druhých, vyžaduje si to od nás viac ako len čítať verše z Biblie. Apoštol Pavol svojmu spoločníkovi Timotejovi napísal: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ — 2. Tim. 2:15.

Znamená to, že naše vysvetlenie biblických textov musí byť v súlade s tým, čo učí samotná Biblia. To si vyžaduje, aby sme brali do úvahy kontext, a nie aby sme si len vyberali výrazy, ktoré sa nám páčia, a pripájali vlastné názory. Jehova prostredníctvom proroka Jeremiáša varoval pred tými prorokmi, ktorí vyhlasovali, že hovoria z Jehovových úst, ale v skutočnosti predkladali „videnie vlastného srdca“. (Jer. 23:16) Apoštol Pavol varoval kresťanov pred poškvrnením Božieho Slova ľudskými filozofiami, keď napísal: „Zriekli [sme sa] postranných vecí, za ktoré sa treba hanbiť, nechodíme prefíkane, ani nefalšujeme Božie Slovo.“ V tých dňoch nečestní predavači vína riedili víno, aby ho mali viac a zarobili viac peňazí. My nefalšujeme Božie Slovo tým, že by sme ho miešali s ľudskými filozofiami. „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí,“ vyhlásil Pavol, „ale hovoríme v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha, pod Božím dohľadom spolu s Kristom.“ — 2. Kor. 2:17; 4:2.

Občas možno cituješ určitý biblický text s cieľom vyzdvihnúť nejakú zásadu. Biblia je plná zásad, ktoré poskytujú rozumné vedenie v rôznych situáciách. (2. Tim. 3:16, 17) Ale dbaj na to, aby tvoje vysvetlenie bolo presné a aby si nezneužil biblický text tým, že by si vyvolal dojem, akoby hovoril to, čo vyhovuje tebe. (Žalm 91:11, 12; Mat. 4:5, 6) Použitie textu musí byť v súlade s Jehovovým predsavzatím a s celým Božím Slovom.

‚Správne zaobchádzať so slovom pravdy‘ tiež znamená pochopiť ducha toho, čo hovorí Biblia. Biblia nie je „palica“ na zastrašovanie ľudí. Náboženskí učitelia, ktorí odporovali Ježišovi Kristovi, citovali z Písiem, ale zatvárali oči pred závažnejšími vecami — týkajúcimi sa práva, milosrdenstva a vernosti —, ktoré vyžadoval Boh. (Mat. 22:23, 24; 23:23, 24) Keď Ježiš vyučoval Božie Slovo, odzrkadľoval osobnosť svojho Otca. Ježišova horlivosť za pravdu bola spojená s hlbokou láskou k ľuďom, ktorých učil. Mali by sme sa snažiť napodobňovať jeho príklad. — Mat. 11:28.

Ako môžeme získať istotu, že určitý text používame správne? Pomôže nám pravidelné čítanie Biblie. Musíme si tiež ceniť Jehovovo opatrenie v podobe „verného a rozvážneho otroka“, zboru kresťanov pomazaných duchom, prostredníctvom ktorých Boh poskytuje domácnosti viery duchovný pokrm. (Mat. 24:45) Osobné štúdium a pravidelná účasť na zborových zhromaždeniach i aktívne zapájanie sa do nich nám pomôže mať úžitok z vyučovania, ktoré dostávame prostredníctvom triedy verného a rozvážneho otroka.

Ak je v tvojom jazyku dostupná kniha Rozhovory z Písma a ty sa naučíš dobre ju používať, budeš mať naporúdzi pomoc, aby si vedel správne vysvetliť stovky biblických textov, ktoré sa často používajú v službe. Ak chceš použiť nejaký neznámy text, skromnosť ťa podnieti, aby si urobil potrebný výskum. Tak budeš správne zaobchádzať so slovom pravdy. — Prísl. 11:2.

Snaž sa texty jasne vysvetliť. Keď učíš druhých, dbaj na to, aby jasne videli súvislosť medzi námetom, ktorý rozoberáš, a biblickými textami, ktoré používaš. Ak si biblický text uviedol otázkou, tvoji poslucháči by mali pochopiť, ako ten text na ňu odpovedá. Ak používaš biblický text na podporu nejakého výroku, uisti sa, že študujúci jasne chápe, ako text danú myšlienku dokazuje.

Iba prečítať text — hoci aj s dôrazom — zvyčajne nestačí. Pamätaj, že priemerný človek nepozná Bibliu a iba z jedného prečítania zrejme nepochopí, čo chceš vyzdvihnúť. Upozorni na tú časť textu, ktorá sa priamo vzťahuje na to, čo rozoberáš.

To si zvyčajne vyžaduje vyčleniť kľúčové slová, tie, ktoré priamo súvisia s rozoberanou myšlienkou. Najjednoduchšou metódou je zopakovať slová, ktoré sú nositeľmi myšlienky. Ak sa rozprávaš s jednotlivcom, môžeš mu položiť otázky, ktoré mu pomôžu nájsť kľúčové slová. Niektorí rečníci pri prejave pred skupinou sa zas snažia vyzdvihnúť kľúčové slová textu tak, že použijú synonymá alebo vyjadria danú myšlienku inými slovami. No ak si sa rozhodol pre tento spôsob, daj pozor, aby poslucháči nestratili súvislosť medzi tvojou argumentáciou a biblickým textom.

Keď si vyčlenil kľúčové slová, položil si dobrý základ. Teraz pokračuj ďalej. Uviedol si na začiatku biblický text tak, aby bolo jasné, prečo ho ideš použiť? Ak áno, poukáž na to, ako slová, ktoré si zdôraznil v biblickom texte, súvisia s očakávaním, ktoré si vyvolal u svojich poslucháčov. Túto súvislosť by si mal vyjadriť jasne. I keď si text tak konkrétne neuviedol, mal by si ho potom nejako vysvetliť.

Farizeji položili Ježišovi otázku, ktorú považovali za ťažkú. Pýtali sa: „Je zákonné, aby sa niekto rozviedol so svojou manželkou z akýchkoľvek dôvodov?“ Ježiš odpovedal na základe 1. Mojžišovej 2:24. Všimni si, že zameral pozornosť len na jednu časť tohto textu a potom z nej vyvodil potrebný záver. Poukázal na to, že muž a jeho manželka sa stávajú ‚jedným telom‘, a potom to uzavrel slovami: „Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ — Mat. 19:3–6.

Aké rozsiahle vysvetlenie by si mal podať, aby bolo jasné, na čo sa text vzťahuje? O tom by malo rozhodnúť zloženie poslucháčov i dôležitosť rozoberanej myšlienky. Daj si za cieľ jednoduchosť a priamosť.

Veď rozhovory na základe Písiem. V súvislosti so službou apoštola Pavla v Tesalonike sa v Skutkoch 17:2, 3 dozvedáme, že Pavol viedol „rozhovory na základe Písiem“. (Preklad M. Pavlíka) To je schopnosť, ktorú by sa mal snažiť vypestovať si každý Jehovov služobník. Pavol napríklad porozprával fakty o živote a službe Ježiša, ukázal, že to bolo predpovedané v Hebrejských Písmach, a potom vyslovil pôsobivý záver: „Ježiš je Kristus, ktorého vám zvestujem.“

Keď Pavol písal Hebrejom, opakovane citoval z Hebrejských Písiem. Na zdôraznenie alebo objasnenie myšlienky často vyčlenil jedno slovo alebo krátke slovné spojenie a potom poukázal na jeho význam. (Hebr. 12:26, 27) V správe, ktorá sa nachádza v 3. kapitole listu Hebrejom, Pavol cituje zo Žalmu 95:7–11. Všimnime si, že potom podrobnejšie rozoberá tri časti tejto pasáže: (1) zmienku o srdci (Hebr. 3:8–12), (2) význam slova „dnes“ ​(Hebr. 3:7, 13–15; 4:6–11) a (3) význam výroku: „Nevojdú do môjho odpočinku“ ​(Hebr. 3:11, 18, 19; 4:1–11). Snaž sa tento príklad napodobniť pri použití každého biblického textu.

Všimnime si, ako podľa správy v Lukášovi 10:25–37 Ježiš pôsobivo hovoril z Písiem. Jeden muž zbehlý v Zákone sa opýtal: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“ V odpovedi Ježiš najprv vyzval tohto muža, aby vyjadril svoj názor na vec, a potom vyzdvihol dôležitosť konania toho, čo hovorí Božie Slovo. Keď sa ukázalo, že muž nepochopil, o čo ide, Ježiš obšírne rozobral len jedno slovo z biblického textu — „blížny“. Nepovedal však len definíciu tohto slova, ale pomohol tomu mužovi prísť k správnemu záveru pomocou podobenstva.

Teda keď Ježiš odpovedal na otázky, necitoval len texty, ktoré dávali priamu, jednoznačnú odpoveď. Analyzoval, čo tieto texty obsahujú, a potom ich vysvetlil podľa danej otázky.

Keď saduceji spochybňovali nádej na vzkriesenie, Ježiš zameral pozornosť na jednu konkrétnu časť 2. Mojžišovej 3:6. Ale citovaním tohto textu neskončil. Na jeho základe ďalej jasne ukázal, že vzkriesenie je súčasťou Božieho predsavzatia. — Mar. 12:24–27.

Ak si osvojíš schopnosť správne a účinne argumentovať a viesť rozhovory na základe Písiem, bude to významný činiteľ na ceste k tomu, aby si sa stal dobrým učiteľom.