Vhodné uvedenie biblických textov

BIBLICKÉ texty sú základom vyučovania na našich zborových zhromaždeniach. Sú tiež základom toho, čo hovoríme vo zvestovateľskej službe. Do akej miery však budú tieto texty prínosom pre náš prejav alebo rozhovor, závisí sčasti od toho, či ich vhodne uvedieme.

Nestačí len povedať, kde sa text nachádza, a vyzvať niekoho, aby si ho prečítal spolu s tebou. Keď uvádzaš biblický text, snaž sa o tieto dva ciele: (1) Vzbuď očakávanie a (2) zameraj pozornosť na to, prečo používaš tento text. Tieto ciele možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi.

Polož otázku. Tento spôsob je veľmi účinný, pokiaľ poslucháči už nepoznajú odpoveď. Snaž sa formulovať otázku tak, aby boli ľudia nútení premýšľať. Ježiš to tak robil. Keď k nemu v chráme pristúpili farizeji a verejne skúšali jeho porozumenie Písiem, Ježiš sa ich opýtal: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ Odpovedali: „Dávidov.“ Ježiš sa ich potom opýtal: „Ako to, že ho potom Dávid pod inšpiráciou nazýva ‚Pánom‘?“ A pokračoval citátom zo Žalmu 110:1. Farizeji boli umlčaní. Zástup však počúval Ježiša s radosťou. — Mat. 22:41–46.

V službe by si mohol použiť napríklad takéto úvodné otázky: „Vy i ja máme svoje meno. Má aj Boh meno? Odpoveď nájdeme v Žalme 83:18.“ „Bude raz jedna vláda pre celé ľudstvo? Všimnite si, ako je táto otázka zodpovedaná v Danielovi 2:44.“ „Zaoberá sa Biblia situáciou, ktorá je v našej dobe? Porovnajte si to, čo je napísané v 2. Timotejovi 3:1–5, s tým, čo vidíte okolo seba.“ „Skončí sa raz utrpenie a smrť? Biblickú odpoveď nájdeme v Zjavení 21:4, 5.“

Pri prednáške môže premyslené používanie otázok na uvedenie textov podnietiť poslucháčov k tomu, aby sa na texty, hoci aj známe, pozreli z nového pohľadu. Ale urobia to? To môže závisieť od toho, či ich otázky, ktoré položíš, naozaj zaujmú, alebo nie. A aj keď poslucháčov daný námet zaujíma, pokiaľ čítaš texty, ktoré počuli už mnohokrát, ich myseľ môže začať blúdiť. Aby sa to nestalo, musíš venovať dostatočnú pozornosť tomu, aby si hovoril pútavo.

Nadhoď nejaký problém. Môžeš nadhodiť nejaký problém a potom upozorniť na biblický text, ktorý súvisí s riešením. Neveď poslucháčov k tomu, aby čakali viac, než sa môžu dozvedieť. Text často odhaľuje iba časť riešenia. No môžeš poslucháčov vyzvať, aby pri čítaní textu premýšľali, aké poučenie z neho vyplýva, pokiaľ ide o riešenie danej situácie.

Podobne by si mohol uviesť nejakú zásadu zbožného konania a potom použiť niektorú biblickú správu na potvrdenie toho, že je múdre držať sa jej. Ak určitý biblický text obsahuje dva (alebo aj viaceré) konkrétne body, ktoré súvisia s rozoberaným námetom, niektorí rečníci vyzvú prítomných, aby ich v texte hľadali. Ak sa zdá, že pre určitý typ poslucháčov je to príliš ťažké, môžeš ich podnietiť k premýšľaniu tak, že uvedieš niekoľko možností a potom odpovieš tým, že prečítaš text a vysvetlíš ho.

Cituj Bibliu ako autoritu. Ak si už vzbudil záujem o námet a uviedol si jeden alebo viac pohľadov na niektorý aspekt námetu, môžeš uviesť biblický text napríklad týmito slovami: „Všimnite si, čo o tom hovorí Božie Slovo.“ To zdôrazní, prečo je text, ktorý ideš čítať, smerodajný.

Jehova použil takých mužov, ako bol Ján, Lukáš, Pavol a Peter, aby napísali časti Biblie. Ale oni boli iba pisateľmi. Autorom je Jehova. Najmä keď hovoríme s ľuďmi, ktorí neštudujú Sväté Písma, uvedenie biblického textu slovami „Peter napísal“ alebo „Pavol povedal“ zrejme nebude mať rovnakú silu ako úvod, ktorý daný text označuje za Božie slovo. Je zaujímavé, že v určitých prípadoch Jehova povedal Jeremiášovi, aby jeho výroky uviedol slovami: „Počujte Jehovovo slovo.“ ​(Jer. 7:2; 17:20; 19:3; 22:2) Či už pri uvádzaní biblických textov používame Jehovovo meno, alebo nie, skôr ako ukončíme rozhovor, mali by sme sa snažiť ukázať, že to, čo je napísané v Biblii, je Božie slovo.

Ber do úvahy kontext. Keď sa rozhoduješ, ako uviesť určitý biblický text, mal by si si všímať kontext. V niektorých prípadoch sa môžeš o kontexte priamo zmieniť. No kontext môže to, čo hovoríš, ovplyvniť aj v iných ohľadoch. Napríklad uviedol by si slová bohabojného Jóba rovnako, ako by si uviedol výrok jedného z jeho falošných tešiteľov? Knihu Skutky napísal Lukáš, ale medziiným tam cituje aj Jakuba, Petra, Pavla, Filipa, Štefana a anjelov, ako aj Gamaliela a iných Židov, ktorí neboli kresťanmi. Komu pripíšeš text, ktorý cituješ? Pamätaj aj na to, že nie všetky žalmy zložil Dávid a nie celú knihu Príslovia napísal Šalamún. Je tiež užitočné vedieť, komu biblický pisateľ adresoval dané slová a aký širší námet rozoberal.

Využívaj doplňujúce informácie. Sú účinné najmä vtedy, keď môžeš ukázať, že okolnosti v čase písania určitej biblickej správy boli podobné tým, ktoré rozoberáš. V iných prípadoch sú doplňujúce informácie potrebné na pochopenie určitého textu. Keby si mal napríklad v prejave o výkupnom použiť Hebrejom 9:12, 24, možno by bolo potrebné, aby si čítanie tohto textu uviedol stručným vysvetlením o najvnútornejšej miestnosti svätostánku, ktorá ako naznačuje tento text, zobrazuje miesto, do ktorého vošiel Ježiš pri vystúpení do neba. Ale nepouži toľko doplňujúceho materiálu, že by to zatienilo text, ktorý uvádzaš.

Ak chceš zlepšiť spôsob, akým uvádzaš biblické texty, pozoruj skúsených rečníkov. Všímaj si, aké rôzne metódy používajú. Zhodnoť, nakoľko sú tieto metódy účinné. Keď si pripravuješ prejav, vyčleň si kľúčové texty a premýšľaj najmä o tom, čo je cieľom každého z nich. Starostlivo si premysli, ako každý kľúčový text uvedieš, aby bol čo najpôsobivejší. Neskôr rozšír svoju prípravu na všetky texty, ktoré chceš použiť. Keď sa táto stránka tvojich prejavov zlepší, upriamiš tým viac pozornosť na Božie Slovo.