Vhodné používanie prestávok

VHODNE použité prestávky sú v reči dôležité. Platí to pri prednáške i pri rozhovore s jednotlivcom. Bez prestávok by reč mohla znieť ako bľabot, a nie ako jasné vyjadrovanie myšlienok. Vhodné prestávky prispievajú k tomu, aby bola tvoja reč zreteľná. Možno ich použiť aj takým spôsobom, že hlavné body urobia na poslucháčov trvalý dojem.

Ako zistiť, kedy by si mal urobiť prestávku? A aké dlhé by mali byť prestávky?

Prestávka pri interpunkcii. Interpunkcia sa stala dôležitou súčasťou písaného jazyka. Môže označovať koniec nejakého výroku alebo otázku. V niektorých jazykoch sa používa na vyčlenenie citátov. Niektoré interpunkčné znamienka naznačujú vzťah jednej časti vety k iným častiam. Človek, ktorý si číta pre seba, vidí tieto znamienka. Ale keď číta nahlas pre iných, jeho hlas musí vyjadriť aj význam všetkých interpunkčných znamienok v písanom texte. (Ďalšie podrobnosti pozri v 1. štúdii, „Presné čítanie“.) Keby si neurobil prestávky, ktoré si vyžaduje interpunkcia, druhí by ťažko pochopili, čo čítaš, alebo by to dokonca mohlo viesť ku skresleniu významu textu.

Nielen interpunkcia, ale aj spôsob, akým sú vyjadrované myšlienky vo vete, má vplyv na to, kde je vhodné urobiť prestávky. Jeden slávny hudobník raz povedal: „Tóny neviem zahrať o nič lepšie ako mnohí iní klaviristi. Ale prestávky medzi tónmi — v tom spočíva umenie.“ Podobne je to s rečou. Správne používanie prestávok dodá krásu i význam látke, ktorú si si pripravil.

Keď sa pripravuješ na čítanie pred publikom, možno bude užitočné urobiť si do textu, z ktorého budeš čítať, značky. Tam, kde treba urobiť krátku prestávku, možno len akoby zaváhanie, nakresli malú zvislú čiaru. Dlhšiu prestávku označ dvoma zvislými čiarami nakreslenými tesne vedľa seba. Ak je pre teba určitá formulácia ťažká a ty stále robíš prestávku na zlom mieste, ceruzkou si spoj dohromady všetky slová tvoriace ťažké slovné spojenie. Potom ju prečítaj od začiatku do konca. Robí to tak mnoho skúsených rečníkov.

V každodennej reči prestávky zvyčajne nie sú problémom, lebo vieš, aké myšlienky chceš vyjadriť. No ak máš vo zvyku robiť prestávky v pravidelných intervaloch bez ohľadu na to, čo si vyžaduje myšlienka, tvojej reči bude chýbať sila a jasnosť. Návrhy na zlepšenie sú uvedené v 4. štúdii, „Plynulý prednes“.

Prestávka pri zmene myšlienky. Keď prechádzaš od jedného hlavného bodu k druhému, prestávka umožní poslucháčom zamyslieť sa, prispôsobiť sa, uvedomiť si zmenu smeru a jasnejšie pochopiť ďalšiu predkladanú myšlienku. Urobiť prestávku pri prechode z jednej myšlienky na druhú je rovnako dôležité ako spomaliť, keď odbočuješ z jednej ulice do druhej.

Jedným z dôvodov, prečo sa niektorí rečníci bez prestávky ponáhľajú od jednej myšlienky k druhej, je to, že sa snažia prebrať príliš veľa látky. U niektorých zas tento zvyk odzrkadľuje ich každodenný spôsob reči. Možno tak hovoria ľudia v ich okolí. Ale takáto reč nevedie k pôsobivému vyučovaniu. Ak chceš povedať niečo, čo stojí za to počuť a pamätať si, potom venuj dostatok času tomu, aby si nechal túto myšlienku jasne vyniknúť. Uvedom si, že na jasné vyjadrenie myšlienok sú nevyhnutné prestávky.

Ak budeš mať prejav z osnovy, tvoja látka by mala byť usporiadaná tak, že bude zrejmé, kde medzi hlavnými bodmi urobiť prestávku. Ak budeš mať čítaný prejav, poznač si miesta, kde dochádza k zmene hlavných myšlienok.

Prestávky pri zmene myšlienok sú zvyčajne dlhšie ako prestávky pri interpunkcii — nemali by byť však také dlhé, aby sa prednáška stala rozvláčnou. Ak sú prestávky pridlhé, vytvárajú dojem, že si zle pripravený a že rozmýšľaš, čo povedať ďalej.

Prestávka na zdôraznenie. Prestávka na zdôraznenie je často dramatická, teda taká, ktorá predchádza výrokom či otázkam predneseným s určitou intenzitou alebo nasleduje po nich. Takáto prestávka umožní poslucháčom zamyslieť sa nad tým, čo práve počuli, alebo vytvára očakávanie toho, čo bude nasledovať. Tieto dva typy prestávok nie sú rovnaké. Rozhodni sa, ktorú metódu bude vhodné použiť. Ale pamätaj, že prestávky na zdôraznenie by mali byť obmedzené na naozaj významné výroky. Inak hodnota týchto výrokov zanikne.

Keď Ježiš čítal nahlas z Písiem v nazaretskej synagóge, pôsobivo používal prestávky. Najprv prečítal svoje poverenie zo zvitku proroka Izaiáša. No skôr ako vysvetlil uplatnenie prečítanej pasáže, zvinul zvitok, podal ho späť služobníkovi a sadol si. Potom, keď sa naňho s napätím upierali oči všetkých v synagóge, povedal: „Dnes sa naplnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli.“ — Luk. 4:16–21.

Prestávka vynútená okolnosťami. Aj vyrušenie si občas vyžaduje urobiť v reči prestávku. Hluk okoloidúcich vozidiel alebo plačúce dieťa si možno vyžaduje prerušiť rozhovor s človekom, s ktorým sa rozprávaš v službe. Ak hovoríš na zhromaždení a rušenie nie je príliš silné, možno bude stačiť zosilniť hlas a pokračovať. Ale ak je rušenie hlasité a zdĺhavé, musíš urobiť prestávku. Tvoji poslucháči by ťa aj tak nepočúvali. Preto používaj prestávky vhodným spôsobom, aby si poslucháčom pomohol mať plný úžitok z dobrých vecí, ktoré im chceš povedať.

Prestávka, ktorá dáva priestor na reakciu. Aj keď máš prednášku, ktorá neumožňuje priamu účasť publika, je dôležité, aby si umožnil poslucháčom reagovať — nie slovami, ale myšlienkami. Ak položíš otázky, ktoré by mali poslucháčov podnietiť k premýšľaniu, ale potom neurobíš dostatočnú prestávku, otázky stratia mnoho zo svojej hodnoty.

Samozrejme, urobiť prestávku je dôležité nielen vtedy, keď hovoríš z pódia, ale aj vtedy, keď vydávaš svedectvo. Niektorí ľudia akoby vôbec nerobili prestávky. Ak je to tvoj problém, veľmi sa snaž vypestovať si túto rečnícku črtu. Zlepšíš sa v komunikácii s druhými a zvýšiš aj účinnosť svojej zvestovateľskej služby. Prestávka je chvíľa ticha a ktosi pravdivo povedal, že ticho zdôrazňuje, vyzdvihuje, priťahuje pozornosť a občerstvuje ucho.

Každodenná konverzácia si vyžaduje obojsmerný tok myšlienok. Ľudia budú ochotnejší vypočuť si ťa vtedy, keď aj ty ich budeš počúvať a budeš prejavovať záujem o to, čo hovoria. To si vyžaduje, aby si robil dostatočne dlhé prestávky, a tak im dal možnosť vyjadriť sa.

Vydávanie svedectva vo zvestovateľskej službe je často účinnejšie, keď má formu rozhovoru. Mnohí svedkovia po pozdrave povedia pripravený námet a potom položia otázku. Urobia prestávku, aby dali domácemu príležitosť vyjadriť sa, a potom zareagujú na to, čo povedal. Počas rozhovoru mu viackrát dajú príležitosť vyjadriť sa. Uvedomujú si, že zvyčajne môžu druhému lepšie pomôcť, ak poznajú jeho názor na rozoberanú vec. — Prísl. 20:5.

Samozrejme, nie každý bude reagovať na otázky priaznivo. Ale Ježiša to neodradilo, aby nedal priestor vyjadriť sa dokonca aj odporcom. (Mar. 3:1–5) Keď človek dostane príležitosť vyjadriť sa, povzbudzuje ho to premýšľať a vďaka tomu môže odhaliť, čo je v jeho srdci. Jedným z cieľov našej služby je vlastne podnietiť ľudí, aby zo srdca reagovali na životne dôležité otázky z Božieho Slova, ku ktorým musia zaujať stanovisko. — Hebr. 4:12.

Vhodné používanie prestávok v službe je naozaj umenie. Keď prestávky používame účinne, myšlienky vyjadrujeme jasne a často zostanú natrvalo v pamäti poslucháča.