Správna výslovnosť

NIE všetci kresťania majú za sebou veľa rokov svetského vzdelávania. Dokonca i apoštol Peter a Ján boli opísaní ako „nevzdelaní a obyčajní ľudia“. (Sk. 4:13) Je však dôležité dávať pozor na to, aby si hodnotu svojho výkladu biblickej pravdy neznižoval nesprávnou výslovnosťou.

Činitele, ktoré treba vziať do úvahy. Neexistuje jednotná sústava pravidiel výslovnosti pre všetky jazyky. Mnohé jazyky majú písmená zoradené do abecedy. Okrem latinskej abecedy existuje aj arabská abeceda, azbuka, grécka a hebrejská abeceda. V čínskom písme sa namiesto abecedy používajú znaky, ktoré sa môžu skladať z viacerých zložiek. Tieto znaky zvyčajne predstavujú slovo alebo časť slova. Hoci japončina a kórejčina čerpajú z čínštiny, tie isté znaky môžu používať na vyjadrenie celkom odlišných hlások s rozdielnym významom.

V jazykoch používajúcich abecedu si správna výslovnosť vyžaduje použitie správnej hlásky na každé písmeno alebo kombináciu písmen. V slovenčine každému písmenu zodpovedá konkrétna hláska. Pri znelých a neznelých spoluhláskach však často dochádza k spodobovaniu, a to tak vnútri slova, ako aj na hranici slov. Keď bezprostredne za znelou spoluhláskou nasleduje neznelá, dochádza k zmene (asimilácii) znelej spoluhlásky na jej párovú neznelú, a naopak. Napríklad v slove bezpečnosť sa znelá spoluhláska z mení vo výslovnosti na svoju párovú neznelú spoluhlásku s. Teda správna výslovnosť tohto slova je bespečnosť. Podobne pri slovách dosť hlasno vyslovených dovedna, sa neznelé spoluhlásky s a ť menia na znelé z a ď, pretože riadiaca spoluhláska h je znelá. Teda správna výslovnosť týchto dvoch slov vyslovených dovedna je dozďhlasno. Okrem toho sa v slovenskom texte vyskytujú cudzie slová alebo slová cudzieho pôvodu. Výslovnosť týchto slov je potrebné overiť si v slovníku alebo inak. V jazykoch, ktoré nepoužívajú abecedu, napríklad v čínštine, si správna výslovnosť vyžaduje naučiť sa naspamäť tisíce znakov. V niektorých jazykoch sa význam slova mení, keď sa zmení tón.

Súčasťou správneho čítania je aj správny prízvuk. V slovenskom jazyku je prízvuk na prvej slabike slova a je nepohyblivý. Preto sa v slovenčine na rozdiel od niektorých iných jazykov prízvukom nerozlišuje význam slov. Prízvuk na prvej slabike slova je len ukazovateľom začiatku slov.

V niektorých jazykoch majú vo výslovnosti dôležitú úlohu diakritické znamienka. V slovenčine sa používajú tieto: dĺžeň (á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ), mäkčeň (ž, č, š, ď, ť, ň, ľ), dve bodky (ä) a vokáň (ô). Pri výslovnosti je potrebné dbať na správne mäkčenie spoluhlások ď, ť, ň, ľ a na vyslovovanie dlhých slabík. Výslovnosť hlásky ä sa v neutrálnom, čiže bežnom štýle nevyžaduje, naopak, mohla by pôsobiť rušivo. Táto hláska sa vyslovuje ako e.

Čo sa týka výslovnosti, sú určité úskalia, ktorým sa treba vyhýbať. Veľmi dôkladná výslovnosť môže pôsobiť dojmom afektovanosti, až snobstva. To isté možno povedať o výslovnosti, ktorá sa už bežne nepoužíva. Jediným výsledkom by bolo to, že rečník by pútal pozornosť na seba. Na druhej strane je dobré vyhýbať sa aj opačnému extrému — nedbanlivej reči a výslovnosti. Niektoré z týchto otázok už boli rozoberané v štúdii „Zreteľné vyslovovanie slov“.

Ak mal niekto obmedzenú príležitosť na svetské vzdelanie alebo ak jazyk, ktorým teraz hovorí, nie je jeho rodným jazykom, pomôže mu, keď bude pozorne počúvať ľudí, ktorí dobre hovoria miestnym jazykom, a potom sa bude snažiť vyslovovať ako oni. Ako Jehovovi svedkovia chceme hovoriť spôsobom, ktorý ozdobuje naše posolstvo a ktorému ľudia v našom okolí dobre porozumejú.

V každodennej reči je najlepšie používať slová, ktoré dobre poznáš. V bežnej konverzácii by si zvyčajne nemal mať problém s výslovnosťou. No keď čítaš nahlas, môžeš sa stretnúť so slovami, ktoré v bežnej reči nepoužívaš. A Jehovovi svedkovia veľa čítajú nahlas. Čítame z Biblie ľuďom, ktorým vydávame svedectvo. Niektorí bratia sú vyzvaní, aby čítali odseky na štúdiu Strážnej veže alebo na zborovom štúdiu knihy. Je dôležité, aby sme čítali presne a aby sme chybnou výslovnosťou neodvádzali pozornosť od posolstva.

Máš niekedy pochybnosti, ako vysloviť určité mená v Biblii? V slovenskej Biblii sú mená a názvy uvedené v slovenskom prepise a čítajú sa podľa slovenských pravidiel výslovnosti. Preto sa spoluhláska c v biblických menách vždy číta ako c, nie ako k. Napríklad slová Coár a Cófar sa čítajú s počiatočným c.

Ako sa zlepšiť. Mnohí, ktorí majú problém s výslovnosťou, si to neuvedomujú. Ak ti dozorca školy poukáže na nejaké stránky výslovnosti, ktorým by si mal venovať pozornosť, ceň si jeho láskavú pripomienku. Ako sa môžeš zlepšiť, keď už poznáš svoj problém?

Ak si dostal úlohu, pri ktorej budeš musieť čítať nahlas, najprv si prečítaj celú látku, aby si videl, či tam nie sú ťažko vysloviteľné slová. Ak v texte také slová nájdeš, vráť sa k nim a nahlas si ich opakovane čítaj, kým ich nebudeš vedieť prečítať plynule spolu s ostatnými slovami. Výslovnosť niektorých ťažších slov je uvedená aj v bežných slovníkoch. Správna výslovnosť všetkých slovenských slov je podrobne rozobratá v Pravidlách slovenskej výslovnosti.

Druhý spôsob, ako si zlepšiť výslovnosť, je čítať pred niekým, kto má dobrú výslovnosť, a poprosiť ho, aby ťa opravil, keď urobíš chybu.

Tretí spôsob je pozorne počúvať dobrých rečníkov. Ak máš k dispozícii audiokazety s nahrávkami Prekladu nového sveta alebo časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, počúvaj ich. Po čase sa zbavíš chýb vo výslovnosti a to veľmi zvýši kvalitu tvojho jazykového prejavu.