Nádej — ovplyvňuje náš život?

DANIEL mal ešte iba desať rokov a už rok bojoval s rakovinou. Jeho lekári i blízki sa už vzdali nádeje. Ale Daniel sa nádeje nevzdal. Veril, že keď vyrastie, stane sa vedcom a jedného dňa pomôže nájsť liek proti rakovine. Daniel sa s nádejou upieral zvlášť na blížiacu sa návštevu istého lekára, ktorý bol odborníkom na liečbu jeho druhu rakoviny. No keď ten deň prišiel, lekár musel pre zlé počasie svoju návštevu odvolať. Daniel prvýkrát prepadol beznádeji a stratil chuť bojovať. O niekoľko dní zomrel.

Danielov príbeh vyrozprával istý zdravotnícky pracovník, ktorý skúmal vplyv nádeje a beznádeje na zdravie človeka. Možno aj vy ste počuli podobné príbehy. Napríklad starý človek sa na sklonku svojho života túži dožiť nejakej dlho očakávanej udalosti — či už návštevy niekoho milovaného, alebo nejakého výročia. Keď sa jeho očakávanie naplní, rýchlo prichádza smrť. Čo je silou, ktorá v takých prípadoch udržiava ľudí pri živote? Môže byť nádej naozaj taká mocná, ako tomu niektorí veria?

Stále viac lekárov sa domnieva, že optimizmus, nádej a ďalšie pozitívne emócie majú mocný vplyv na život a zdravie človeka. No názory na to sa rôznia. Niektorí odborníci považujú všetky také tvrdenia za nevedecké. Zastávajú názor, že fyzické choroby majú výlučne fyzické príčiny.

Takéto pochybnosti o dôležitosti nádeje nie sú ničím novým. Keď bol pred tisícami rokov grécky filozof Aristoteles požiadaný, aby definoval nádej, povedal: „Je to snívanie s otvorenými očami.“ A americký štátnik Benjamin Franklin sarkasticky poznamenal: „Kto žije z nádeje, zomrie od hladu.“

Ako je to teda v skutočnosti s nádejou? Je to vždy iba fantazírovanie, hľadanie úniku v prázdnych snoch? Alebo existujú opodstatnené dôvody považovať nádej za niečo viac — za niečo, čo každý z nás potrebuje pre svoje zdravie a šťastie, za niečo, čo má reálny základ a prináša nám úžitok?