INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • g99 8/6 s. 22 – 23
  • Kávu, čaj alebo guaranu?

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Kávu, čaj alebo guaranu?
  • Prebuďte sa! 1999
  • Podobné články
  • Od našich čitateľov
    Prebuďte sa! 2000
  • Dilema nad kávou
    Prebuďte sa! 1991
  • Otázky čitateľov
    Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 1990
  • Kvalitná káva — z kávovníka do vašej šálky
    Prebuďte sa! 1999
Ďalšie články
Prebuďte sa! 1999
g99 8/6 s. 22 – 23

Kávu, čaj alebo guaranu?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

„ČO SI želáte na pitie?“ pýta sa šarmantná hostiteľka. „Kávu, čaj alebo guaranu?“ Táto otázka je pri spoločenských stretnutiach v Brazílii bežná. Ale zdá sa, že hostia zo zahraničia sú touto otázkou zmätení. A tak namiesto odpovede ukáže hostiteľka svojim hosťom fľašu s nálepkou, na ktorej môžu vidieť tri červené okrúhle plody. Hosťom sa uľaví, keď pochopia, že guarana nie je druh nejakého exotického obojživelníka, ale skôr refrigerante čiže nejaký nealkoholický nápoj.

Možno ani vy ste ešte o guarane nepočuli. Kým káva a čaj sú obľúbené na celom svete, guarana je zvlášť obľúbená v Brazílii. Všetky tri nápoje však majú niečo spoločné: obsahujú kofeín. V skutočnosti pohár guarany môže obsahovať trikrát viac kofeínu ako rovnaké množstvo kávy! Podnietení zvedavosťou sa hostia rozhodnú pre guaranu. Kým usŕkajú z osviežujúceho nápoja a vychutnávajú jeho ostrú, a pritom ovocnú chuť, so záujmom počúvajú rozprávanie o guarane.

Dozvedia sa, že guarana je popínavá drevnatá rastlina, ktorá pochádza z povodia Amazonky. Rastie voľne pri mestách Maués a Parintins a v ďalších častiach štátu Amazonas. Guarana sa však pestuje aj v ďalších brazílskych štátoch, ako Pará, Goiás a Mato Grosso.

Rastlina môže vyrásť až do výšky 10 metrov. Na jej tmavých stonkách rastú oválne listy so zúbkovitými okrajmi a strapcovité súkvetia na krátkych stopkách. V treťom roku v januári alebo vo februári začne rastlina prinášať plody. Päťročný ker môže dať až tri kilogramy ovocia.

Plody guarany sú veľké asi ako hroznové bobule a obsahujú jedno alebo dve hladké oválne semienka. Farba plodov sa mení zhora nadol od jasnočervenej po žltú. Pri príprave guarany sa plody namočia do vody. Tak sa dužinatý obal oddelí od semien. Potom sú semená umyté, vysušené, upražené a zomleté na prášok. Neskôr sa prášok, ktorý obsahuje kofeín, zmieša s vodou a možno s kakaom a maniokom.

Dlho predtým ako brazílski kolonizátori objavili guaranu, domorodí Indiáni už poznali hodnotu tohto ovocia. Aby Indiáni vytvorili kvalitný nápoj, pozorne vyberali iba zrelé plody a nemiešali dozreté plody so zelenými alebo skvasenými. Potom plody rozdrvili a zmiešali s vodou, aby vytvorili cesto. Cesto vytvarovali do šúľkov dlhých asi 15 centimetrov, s priemerom 2,5 centimetra. Šúľky dali sušiť, kým nestvrdli na kameň — čo bola forma konzervovania potravy v teplých a vlhkých podnebných pásmach. Neskôr vysušené šúľky guarany nastrúhali na podnebnej kosti z veľkej ryby, ktorá sa volá arapaima obrovská. Prášok sa potom pridával do vody alebo do ovocnej šťavy.

Brazílski Indiáni si veľmi cenili tento nápoj pre jeho liečivé účinky. Šamani bežne predpisovali nápoj z guarany v rôznych formách pri chorobách. A pri dlhej a namáhavej práci Indiáni používali guaranu ako prostriedok proti únave.

Okolo roku 1816 sa guarana prvýkrát objavila vo Francúzsku. Neskôr, v roku 1826, dal nemecký botanik Karl von Martius svojmu bratovi Theodorovi urobiť prvú chemickú analýzu tohto ovocia. V Európe sa však guarana používala v obmedzenej miere, pretože terapeuti sa domnievali, že sa dá nahradiť lacnejšími produktmi.

No na mieste pôvodu tejto rastliny, v Brazílii, ju stále väčší počet ľudí považuje za všeliek. V roku 1905 brazílsky doktor medicíny Luís Pereira Barreto chválil toho, kto ako prvý okúsil guaranu a všimol si jej dobré účinky, ako jedného z najväčších dobrodincov ľudstva.

Zástancovia nápoja z guarany stále považujú tento nápoj za veľmi hodnotný. Niektorí tvrdia, že to nie je iba osviežujúci prostriedok, ale aj sedatívum na srdce a účinný liek v boji proti artérioskleróze, kôrnateniu ciev. Hovorí sa tiež, že pomáha pri hnačke, červienke a migréne, ako aj pri neuralgii čiže pri bolestiach nervového pôvodu. Či tieto tvrdenia obstoja, keď budú preverené lekárskym výskumom, sa ešte ukáže. V každom prípade je guarana od roku 1929 populárnym nealkoholickým nápojom v Brazílii.

Hosťom tento rozhovor veľa objasnil. „Želáte si ešte guaranu?“ pýta sa hostiteľka. Hostia zhodne prikývli. A čo vy? Dáte si tiež guaranu?

[Obrázky na strane 23]

Guarana — predtým ako sa z nej stane nápoj

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz