Prečo mnohí ľudia odmietajú krv

ROZHODNUTIE, ktoré vyniesol súd v Ontáriu, že kanadský Červený kríž je zodpovedný za to, že sa dvaja pacienti pri transfúzii nakazili vírusom HIV — obidvaja dostali nakazenú krv od toho istého darcu —, možno nazvať rozhodujúcim obratom. „Keď život príjemcov ohrozí niečo také katastrofálne, ako je kontaminovaná krv,“ povedal sudca Stephen Borins, „treba okamžite zareagovať.“

V osemdesiatych rokoch sa vírusom HIV nakazilo asi 1200 Kanaďanov a ďalších 12 000 dostalo hepatitídu C — všetci z nakazenej krvi a z nakazených krvných produktov. Aby bolo možné počet infekcií znížiť, darcovia sú oveľa dôkladnejšie vyšetrovaní. No nie všetci darcovia sú úprimní a povedia všetko o svojich sexuálnych vzťahoch. Napríklad istý prieskum v Spojených štátoch odhalil, že jeden z 50 darcov neoznámi rizikové faktory, ako je homosexualita alebo styk s prostitútkou.

K tejto problematike prispieva aj skutočnosť, že testovanie krvi nie je spoľahlivé. Časopis New Scientist uvádza, že „ak človek daruje krv menej než tri týždne po nakazení sa vírusom HIV, súčasné testy prítomnosť vírusu neukážu. V prípade hepatitídy C môže byť dĺžka obdobia, keď sa táto choroba nedá zistiť, viac ako dva mesiace od nákazy.“

V posledných rokoch výrazne klesol počet Kanaďanov, ktorí sú ochotní darovať alebo prijať krv. Novinár Paul Schratz píše: „Vzhľadom na pokles darcov krvi a vzrast počtu tých, ktorí krv nemôžu darovať, ďakujme Bohu za to, že Jehovovi svedkovia sú priekopníkmi pri hľadaní krvných náhradok.“

Zaujímavá je správa v novinách The Toronto Star, že nedávno bolo počas jedného roku asi 40 ľudí „prijatých do kanadských nemocníc, ktorí nepravdivo tvrdili, že sú Jehovovými svedkami, lebo nechceli krvnú transfúziu“. Prieskumy naznačujú, že asi 90 percent Kanaďanov by dalo prednosť nejakej alternatíve pred darovanou krvou. Používanie krvi preto už nie je iba náboženskou otázkou.