Kto je rodič? Kto je dieťa?

JEDNA psychologička v Kalifornii (USA) s ľútosťou hovorí o tom, do akej miery bola v posledných rokoch podkopaná rodičovská autorita. Píše: „Vo svojej pracovni som si vypočula už nespočetne veľa rozhovorov medzi rodičmi a deťmi, a boli to rozhovory ako medzi dvoma dospelými, a nie ako medzi dieťaťom a rodičom. Vedú sa tu vyjednávania hodné našich najväčších spoločností, a týkajú sa všetkého — od času, kedy majú ísť deti spať, cez vreckové až po domáce povinnosti. Občas je ťažké rozoznať, kto je rodič a kto je dieťa.“

Biblia dáva rodičom vyrovnané rady. Varuje ich, aké nebezpečné by bolo, keby boli takí prísni, že by svoje dieťa dráždili. Mohlo by to spôsobiť, že by sa dieťa cítilo deprimované a skľúčené. (Kolosanom 3:21) Ale vystríha rodičov aj pred iným extrémom — pred prílišnou tolerantnosťou a pred zrieknutím sa svojej autority. Príslovia 29:15 hovoria: „Chlapec, ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu.“ Iné biblické príslovie hovorí: „Ak niekto rozmaznáva svojho sluhu od mladosti, v neskoršom živote sa stane dokonca nevďačníkom.“ (Príslovia 29:21) Aj keď tento text hovorí o sluhovi, táto zásada sa dá vhodne uplatniť aj na deti.

Rodičia, ktorí svojim deťom neposkytujú potrebné vedenie a disciplínu, platia napokon vysokú cenu — majú neovládateľnú domácnosť. O koľko lepšie je uplatňovať biblické rady! Iste, vyžaduje si to úsilie, ale môže to priniesť úžitok na celý život. Biblia hovorí: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ — Príslovia 22:6.