Od našich čitateľov

Školy v kríze Čakal som na autobusovej zastávke, keď mi niekto podal číslo „Školy v kríze“. (22. decembra 1995) Bolo užitočnejšie než celá kniha s týmto námetom, ktorú som si nedávno prečítal. Bol by som veľmi vďačný, keby ste mi mohli poslať domov prihlášku na pravidelný odber časopisu Prebuďte sa!

V. C., Spojené štáty

Časť o teokratickej škole kazateľskej služby mi pripomenula čas, keď som chodila do školy. Mala som predniesť správu, no v tom čase ma moja slabá angličtina veľmi obmedzovala. Keď som svoj prednes skončila, učiteľ mi povedal, že to naňho veľmi zapôsobilo a že som bola jediná, kto mal dobré držanie tela a zrakový kontakt s poslucháčmi. Dokázala som to vďaka vynikajúcemu cviku, ktorý získavame v teokratickej škole kazateľskej služby v sále Kráľovstva.

G. A., Spojené štáty

Nemyslela som, že tieto články na mňa tak silne citovo zapôsobia. Keď som chodila do školy, moji rodičia boli príliš zaneprázdnení vlastnými problémami a nemali čas radiť mi. Výsledkom bolo to, že v čase, keď som chodila do školy, som sa cítila veľmi osamelá. Vďaka takýmto článkom si uvedomujem, že Jehova mladých ľudí miluje a nechce, aby sa v tomto svete cítili úplne sami.

M. M., Spojené štáty

Mali Článok „Prvá v Mali“ (22. decembra 1995) bol nádherný. Prečítala som si ho tri razy. Ako si len želám, aby mi moje okolnosti umožnili stať sa misionárkou! Článok mi pomohol uvedomiť si, že je veľa ľudí, ktorí nemajú také vymoženosti, aké máme my, a predsa sú šťastní. Aká aktuálna pripomienka!

D. L., Spojené štáty

Lietajúce skaly Iba pred niekoľkými dňami som si kládla otázku, aký je rozdiel medzi padajúcou hviezdou a meteoritom. Predstavte si moje prekvapenie pri čítaní článku „Skaly, ktoré lietajú“ (8. decembra 1995), ktorý vysvetľoval práve túto vec. Ďakujem Vám, že uverejňujete články, ktoré nás oboznamujú s Jehovovým stvorením.

R. P., Švajčiarsko

Učíme sa od Andrewa Práve som si prečítala článok o mladom mužovi s Downovým syndrómom „Čo sme sa naučili od Andrewa“. (8. decembra 1995) Aj my máme mentálne postihnuté dieťa a mnohé vyjadrenia Andrewových rodičov odzrkadľujú naše vlastné pocity. Pre našich kresťanských bratov je často ťažké pochopiť, aké zvláštne problémy prináša to, že máme mentálne postihnuté dieťa, a aké emocionálne napätie to vyvoláva v rodine. Veľmi pekne Vám za ten článok ďakujeme.

J. B., Anglicko

Myslím, že to bol jeden z najkrajších a najcitovejších článkov, aký ste kedy uverejnili. Iba na troch stranách bolo uvedené celé pojednanie, ako by sme sa mali pozerať na postihnutých ľudí. Článok poskytol dôkladnú lekciu o ľudských vzťahoch.

M. L., Španielsko

Začiatkom tohto roku sa nám narodil syn s Downovým syndrómom. Tak ako Andrewovi rodičia, aj my prežívame to, čo pociťujú mnohí rodičia, keď sa dozvedia, že ich dieťa je postihnuté — úzkosť a žiaľ, ako i otázky o súčasnosti a budúcnosti. Čo sa týka nás, dokázali sme prijať skutočnosť, že naše dieťa je postihnuté. Čoskoro bude mať šesť mesiacov a robí pokroky. Po narodení chlapca sa u mojej manželky vystriedalo množstvo návštev našich kresťanských bratov a sestier. Skutočne cítime, čo to znamená mať duchovnú rodinu. A okrem lásky našich bratov a sestier je tu Jehova. Ďakujeme Vám za tento článok.

G. C., Francúzsko