Slzy prírody

JE SKORO ráno, vzduch je chladný a nehybný. Každý list a každé steblo trávy sa trbliece kvapôčkami, ktoré iskria v prvom dennom svetle. V určitom zmysle sa zdá, ako keby zeleň pri zdravení východu slnka vyronila slzy radosti. Nie div, že rosa inšpirovala básnikov — a fotografov.

Avšak rosa urobí viac ako iba to, že občerstvuje ľudského ducha. Tento atmosférický jav, bežný na celej planéte s výnimkou polárnych oblastí, je prikrývkou životodarnej vlahy. Jehova Boh naprojektoval atmosféru tak, že keď sa počas noci za určitých podmienok ochladí, dosiahne takzvaný rosný bod. To je teplota, pri ktorej si už vzduch nemôže udržať svoju vlhkosť a tá sa ukladá na povrchoch, ktoré sú od okolitého vzduchu chladnejšie. Zistilo sa, že smädné rastliny listami absorbujú z kvapôčok rosy toľko vody, koľko samy vážia. Veľkú časť z toho vylučujú koreňmi a uskladňujú ju v pôde.

V biblických krajinách, kde býva dlhé obdobie sucha, môže byť niekedy rosa vlastne jediným zdrojom vody pre rastlinstvo. Preto sa rosa v Biblii často spája s úrodou — a jej nedostatok s hladom.

Rosa môže mať aj osobnejší význam. Vo svojej piesni na rozlúčku Mojžiš napísal Božiemu ľudu: „Moje poučenie bude kvapkať ako dážď, a moja reč bude stekať ako rosa, ako jemné dažde na trávu a ako výdatné lejaky na rastlinstvo.“ (5. Mojžišova 32:2) Mojžiš vyriekol slová, ktoré boli životodarné ako rosa. Keďže bol najmiernejší z ľudí, je isté, že bol obvykle jemný a vo svojej reči aj ohľaduplný. (4. Mojžišova 12:3) Jeho slová poskytovali výživu bez toho, že by spôsobili nejakú škodu, podobne ako rosa alebo jemný dážď.

Keď budete nabudúce udivení jemnou krásou rannej rosy — slzami prírody — možno budete chcieť premýšľať nad úžasnou múdrosťou jej Tvorcu.