Nočné stretnutie v Tanzánii
PO MEDZINÁRODNOM zjazde Jehovových svedkov v Keni sme sa s nadšením vydali na našu osobnú fotosafari do Tanzánie.
Našou prvou zastávkou bol národný park Lake Manyara. Ohromila nás rozmanitá divá zver — mačiaky, impaly, pabyvoly širokorohé, zebry a ďalšie zvieratá. Predstavte si pohľad ponad rybník akoby posiaty hrochmi. Pozorujete, ako sa na druhej strane kŕmi žirafa, v diaľke na tráve vidíte leva a ešte ďalej stádo pakoní bielochvostých.
Po príchode ku kráteru Ngorongoro sme si na jednodňový výlet do kaldery (kráter vyhasnutej sopky) najali sprievodcu a vozidlo s pohonom na všetky štyri kolesá. Trmácali sme sa po ceste od okraja krátera dolu na dno nachádzajúce sa asi 600 metrov nižšie. To bol pohľad! Rozľahlá pláň bola plná divej zveri. Stáda pakoní bielochvostých sa presúvali ako v čase migrácie. Hojne sa tu vyskytovali zebry, byvolce a gazely Thomsonove a Grantove. Na jednej zastávke si v tieni nášho auta odpočíval jeden lev s hrivou a vôbec sa nezaujímal o to, že sme priamo nad ním. Neskôr sme sa zastavili, aby sme si z diaľky prezreli čierneho nosorožca a divo žijúce slony, ktoré sa blízko nás kŕmili zo stromov. Keď sme sa vracali k okraju krátera, pripomínali sme si veľa pôsobivých zvierat. Prišli sme o nejaké?
Áno, o leoparda škvrnitého. Ale dúfať, že v divej prírode uvidíme aspoň jedného, je skoro fantáziou. Fotograf Erwin Bauer poznamenal: „Turisti prenasledujú leopardy s mimoriadnym nadšením a horlivosťou, prinajmenšom sčasti preto, že tieto leopardy možno len veľmi ťažko nájsť, a ešte ťažšie vyfotografovať. Väčšina cestovateľov ich na bežných safarivýpravách nikdy ani nezahliadne. Počas 15 výprav, ktoré som do safari podnikol, som videl dovedna osem leopardov, a iba jedného vo fotografovateľnej vzdialenosti.“ — International Wildlife.
Po zotmení sme mali na mysli iný problém. Naše rezervácie nocľahov v tábore boli zrušené, takže sme si museli hľadať ubytovanie. Ocitli sme sa na poľnej ceste, a to v úplnej tme. Zrazu sa dvaja z nás, ktorí sedeli na predných sedadlách, vyľakali. Priamo do lúčov našich predných svetiel nám skočila svetlohnedá škvrna. Rýchlo sme zastavili a od prekvapenia sme vykríkli!
Priamo pred nami bol urastený leopard! Ak sa tí na zadných sedadlách cítili v nevýhode, v momente ich to prešlo. Leopard sa vrhol na pravý okraj cesty — a stuhol. Zdalo sa, že tam v svetle reflektorov a pohľadov nás všetkých uvažuje: ‚Čo spraviť? Zaútočiť, alebo sa neznámemu „nepriateľovi“ otočiť chrbtom a pokúsiť sa uniknúť do krovia?‘
Adrian, jeden z našich spoločníkov, bol najbližšie — iba jeden meter od tejto nádhernej, ale pritom stočenej pružiny plnej energie. „Rýchlo mi podaj blesk,“ zašepkal, zatiaľ čo rýchle siahol po svojom plnoautomatickom fotoaparáte. Zozadu sa ozvali šeptajúce varovania: „Nerob žiaden hluk.“ Rýchlo pripravil fotoaparát a urobil aj záber, ale zdalo sa, že sa nepodaril, pretože svetlo blesku sa vychýlilo dovnútra dodávky. Keď sa baterky opäť nabili, Adrian opatrne stiahol okno. Leopard ostal vo vzdialenosti asi iba na dĺžku ramena, potrhával chvostom a iskril očami.
Hneď ako sme urobili druhý záber, rozhodol sa. Vznešený leopard skočil do podrastu a zmizol. To bol ale vnútri našej dodávky rozruch! Nezabudnuteľný zážitok; sprievodca nám o ňom neskôr povedal, že je veľmi vzácny. Druhá fotografia dobre vyšla a pomohla nám vryť si hlbšie do pamäti to napínavé nočné stretnutie v Tanzánii.