Od našich čitateľov
Zlé správanie Pokiaľ si len pamätám, vždy som sa správal zle. Niekedy sa dokonca stávalo, že som bol pyšný na to, že som nepovedal slová, ktoré by vyjadrovali slušnosť či ohľaduplnosť, napríklad „ďakujem“, „prepáčte, prosím“ a „pardon“. Potom som si prečítal článok „Úpadok správania“ a pasáže z Biblie, ktoré boli citované v článku. (22. júla 1994) Dozvedel som sa, že Boh sa vždy správa slušne, keď zaobchádza s nižšími od seba, a často k svojim žiadostiam dodáva slovo „prosím“. Veľmi ma prekvapilo, keď som to videl aj v Biblii. Podnietilo ma to k tomu, aby som sa snažil napodobňovať Boha. Nastokrát Vám ďakujem.
M. E. J., Nigéria
Článok sa mi skutočne veľmi páčil. S dobrým správaním je úzko spätá úcta k právam a majetku iných. Keď si pozvete na návštevu priateľov, niekedy si ich deti myslia, že môžu robiť všetko, čo sa im zapáči — chodiť do iných miestností, prehrabávať sa v zásuvkách a chladničkách a tak ďalej.
G. W., Spojené štáty
Každá veta článku bola dôležitá. Presne to som potrebovala na poučovanie mojich dvoch dospievajúcich synov. Dozvedela som sa, že v oblasti správania existuje veľa detailov, ktorým som svoje deti neučila. Teraz tieto pekné detaily poznám a viem, ako ich uplatňovať.
P. H., Spojené štáty
Moskovské metro Nedávno som čítala článok „Oslňujúce moskovské podzemné paláce“. (22. júna 1994) Vždy som chcela cestovať do cudziny a zistila som, že pri čítaní takýchto článkov mám pocit, akoby som tam bola.
J. H., Nový Zéland
Moskvu som navštívila pri príležitosti posledného medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov. Veľa času som strávila cestovaním metrom. Vtedy som si však neuvedomila, že som videla jedno z najkrajších a najvýznamnejších metier sveta. A tak sa mi článok skutočne páčil.
P. M., Fínsko
Ostreľovači? V článku „Spomienky vojenského historika“ pisateľ opisuje vjazd do Paríža po jeho oslobodení na konci druhej svetovej vojny. (22. apríla 1993) Tvrdí, že boli ostreľovaní nemeckými ostreľovačmi a niekoľko ráz museli utiecť z džípu a skryť sa — a to všetko na najznámejšej ulici Paríža! Paríž vôbec nebol „oslobodený“, ale ho vydal bez boja nemecký veliteľ Dietrich von Choltitz, ktorý konal proti rozkazom.
A. W., Taliansko
Autor spomenul svoj vlastný zážitok, spomienku, ktorá je potvrdená aj ďalšími očitými svedkami a historikmi. Napríklad kniha „Oslobodenie“ od vojenského historika Martina Blumensona uvádza, že hoci von Choltitz neposlúchol Hitlerov rozkaz vypáliť Paríž do základov, v dňoch pred kapituláciou predsa došlo k prudkým bojom medzi nemeckými vojakmi a francúzskymi a americkými vojskami. Čo sa týka bojov na Champs Élysées — „najznámejšej ulici Paríža“ — aj to potvrdzujú iní historici. Viď knihu „Six Armies in Normandy—From D-Day to the Liberation of Paris“ (Šesť armád v Normandii — odo dňa D po oslobodenie Paríža) od Johna Keegana. — VYD.
Spor s lekármi Mám 12 rokov. Prečítala som si článok „Ani čarodejníci, ani bohovia“. (8. mája 1994) Mala som radosť, keď som videla kresťanku, ktorá je naozaj taká mladá ako ja, ako odporovala lekárom a chirurgom v nemocnici a ‚zdržala sa krvi‘. — Skutky 15:20.
P. M. H., Spojené štáty
Mám 19 rokov. Ako len posilnilo moju vieru čítanie skúsenosti Mercy Uwasiovej! Povzbudilo ma to, aby som si uvedomila skutočnosť, že lojálnosť voči Jehovovi nezávisí od veku, ale od hĺbky našej lásky k nemu. To ma priviedlo k ešte väčšiemu odhodlaniu než kedykoľvek predtým, aby som si udržala si svoju lojálnosť voči Jehovovi.
S. M., Južná Afrika