Od našich čitateľov

Sviatky Po prečítaní série článkov „Sviatky — prečo ich niektoré deti neoslavujú“ v Prebuďte sa! z 22. novembra 1993 som si uvedomila, že mi po tvári tečú slzy radosti. Bola som vychovaná ako Jehovov svedok a mala som rovnaké pocity ako mnohé z detí, ktoré tu boli citované. Chcem pochváliť našich mladých za to, že sú takým vynikajúcim príkladom! Ako rodiča ma povzbudilo, keď som sa dozvedela, že veľa detí v takom mladom veku sa chce páčiť Jehovovi.

T. K., Spojené štáty

Mám deväť rokov a nikdy som nevedela, že Halloween je taký odporný a ohavný. Necítim, že by mi chýbal.

A. C., Spojené štáty

Keď som bol dieťaťom, obyčajne som dychtivo túžil po Vianociach a Veľkej noci. Teraz však chápem, že sú to pohanské sviatky a že by bolo neužitočné jednoducho sa riadiť tradíciou. Vysvetlenie, ktoré ste poskytli, bolo úplné a dôkladné.

S. L. P., Nemecko

Od 6 rokov som bola vychovávaná ako svedok, a teraz mám niečo vyše 30. Mnohí ľudia si mysleli, že môj brat, moja sestra a ja o niečo prichádzame. Vysvetľovala som im, že dostávame darčeky po celý rok a že nám naši rodičia v hojnej miere dávajú svoj čas a rozdávajú sa nám. Robili sme veľa vecí spolu. Môj otec bol svedomitý aj pri vedení nášho týždenného rodinného biblického štúdia. To bol ten najlepší duchovný dar! Nikdy som necítila nevôľu preto, že neslávime sviatky.

D. Y., Spojené štáty

Mám 14 rokov a to, čo ste napísali, je pre mňa dôležité. Som vďačná za to, že vyšiel tento článok. Posilnilo ma poznanie, že aj iní mladí ľudia zaujímajú postoj na strane pravdy.

C. A., Spojené štáty

Necítim, že mi niečo chýba, keď neoslavujem sviatky. Od rodiny dostávam darčeky a podľa potreby aj peniaze. Mám aj niektoré také hračky, z akých sa tešia iné deti v mojom veku [12 rokov].

L. C., Spojené štáty

Tento článok bol odpoveďou na mnohé modlitby. Človek naozaj nepochopí radosti i obavy spojené s výchovou detí, až kým nemá pred sebou pár uslzených detských očiek, ktoré sa naňho uprene dívajú, ako keby sa pýtali, prečo sa mu iní vysmievajú. Tento rok začala naša dcérka chodiť do škôlky, a hoci sme vyhľadali informácie o sviatkoch, bolo to pre ňu aj tak ťažké. Každý večer sme sa za ňu modlili, aby bola v škôlke silná a odvážna. Potom prišli tie články v Prebuďte sa! Dcérka už vie čítať ako siedmačka, a tak som nemusela urobiť viac, než dať jej ten časopis, aby si ho prečítala. Keď čítala vyjadrenia iných detí a videla ich fotografie, nadobudla vo svojom srdiečku odvahu. Hneď na druhý deň dala jedno číslo svojej učiteľke.

G. M., Spojené štáty

Niektoré deti v škole si ma doberali, lebo neoslavujem sviatky, a tak som urobila kópie tohto časopisu a niekoľko z nich som im dala. Som si istá, že doberanie prestane, lebo teraz vedia, že o nič neprichádzam.

K. H., Spojené štáty

Autokarová výprava Keď sa cítim skľúčená, niekedy šijem, a pritom počúvam kazety s nahrávkami Prebuďte sa! Naozaj som žasla nad tým, ako článok „Autokarová výprava do srdca Austrálie“ pozdvihol môjho ducha. (8. júna 1993) Zdalo sa mi, že som tam a prežívam spolu s týmito cestovateľmi ich radosť a vzrušenie. Veľmi pekne Vám ďakujem.

A. W., Spojené štáty