Utešovanie dospelých, ktorí v detstve prežili otras

BOL to priateľský mladý pár, ktorý sa v zbore tešil veľkej úcte. Ale hlas muža znel naliehavo, keď sa pýtal staršieho, či by ich mohol navštíviť, a mladá žena mala v očiach slzy. Prežívala obdobia ťažkých depresií s pocitmi nenávisti voči sebe, ba pomýšľala až na samovraždu. V detstve bola totiž sexuálne zneužívaná. Starší si najprv preštudoval listy Spoločnosti určené starším, ako aj články v Prebuďte sa! z 8. októbra 1991 a článok v Strážnej veži z 1. októbra 1983 (angl.), ktoré sa zaoberali týmto námetom. Bol vďačný Jehovovej organizácii, že sa postarala o poučenie, ako pomôcť obetiam takých zločinov. Tu je niekoľko užitočných podnetov z týchto prameňov.

1. Počúvajte, počúvajte, počúvajte. Keď si dieťa rozbije koleno, prvé, čo ho napadne, je bežať k mamičke alebo k oteckovi po útechu. Ale zneužívané dieťa možno nikdy nemalo takú možnosť. A tak keď dospeje, má ešte stále tú istú potrebu — hovoriť, vypovedať to, mať nejakého súcitného poslucháča, ktorý by ho utešil. (Porovnaj Jóba 10:1; 32:20.) Keď starší navštívil spomínanú dvojicu, manžel bol prekvapený, ako málo starší rozprával a ako veľa počúval. Manžel, veľmi praktický a schopný muž, si uvedomil, že on sa snažil riešiť problém tak, že odpovedal na city logikou, usilujúc sa tak naprávať pocity, ktoré sa mu zdali nerozumné. Teraz sa poučil, že jeho manželka potrebovala skôr empatiu než odpovede. (Porovnaj Rimanom 12:15.) Potrebovala počuť, že má opodstatnené dôvody pociťovať to, čo pociťovala.

2. Odhaľujte lži. Zneužívanie učí deti, že sú nečisté, nehodné lásky, bezcenné. Tak ako falošné náboženské náuky, aj tieto myšlienky môžu veľmi sťažiť možnosť vybudovať si zdravý vzťah k Jehovovi. Preto odhaľujte lži a nahrádzajte ich pravdou — citlivo, opakovane, trpezlivo. Uvádzajte dôvody z Písiem. (2. Korinťanom 10:4, 5) Napríklad: „Chápem, že sa cítiš nečistá. Ale ako sa na teba pozerá Jehova? Ak dovolil, aby jeho Syn zomrel a zaobstaral výkupné pre teba, či to neznamená, že ťa miluje? [Ján 3:16] Je zneužívanie dôvodom, aby Boh považoval za nečistú teba namiesto zneužívateľa? Spomeň si, že Ježiš povedal: ‚Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale to ho poškvrňuje, čo vychádza z človeka.‘ [Marek 7:15] Vari naozaj vychádzalo zneužívanie z teba, malého dieťaťa? Alebo to bol zámer zneužívateľa, ktorý sa zrodil v jeho vlastnej mysli?“

3. Hovorte utešujúco. Každý človek je jedinečný, a preto sa Pavlova rada „hovorte utešujúco so skľúčenými dušami“ uplatňuje v každom prípade inak. (1. Tesaloničanom 5:14) No povrchný rozhovor sotva uteší. Asi to neprinesie výsledky, ak človeku, ktorý zažil zneužívanie, poviete iba to, aby viac čítal Bibliu, viac kázal alebo aby ‚len uvrhol svoje bremeno na Jehovu‘ — hoci niekedy sú to užitočné rady. (Žalm 55:22; porovnaj Galaťanom 6:2.) Mnohí už tieto veci robia, ako najlepšie môžu, a nemilosrdne odsudzujú sami seba za to, že to nerobia lepšie. — Porovnaj 1. Jána 3:19, 20.

   Podobne povedať zneužívanému človeku, aby jednoducho zabudol na minulosť, môže narobiť viac škody ako úžitku. Keby to taký človek mohol urobiť, pravdepodobne by to urobil — a nepotreboval by pomoc, aby prišiel na také prosté riešenie.a Pamätajte, že ide o ťažký citový otras. Na porovnanie, len si skúste predstaviť, že prichádzate k obeti autohavárie, ktorá stoná ležiac medzi troskami. Povedali by ste jej iba, aby nemyslela na bolesť? Je jasné, že treba urobiť viac.

   Ak nemáte istotu, že to, čo poviete, prinesie útechu a že to prospeje, prečo sa neopýtať skľúčeného? A okrem toho, aj správnu a biblickú radu treba dať v pravý čas a vhodným spôsobom. — Porovnaj Príslovia 25:11.

   Po niekoľkých návštevách sestra začala pociťovať, že jej duševný stav sa trocha zlepšuje; a jej manžel bol lepšie pripravený pomáhať jej pri prekonávaní ťažkých období. Odteraz boli obaja schopní hovoriť utešujúco s ďalšími, ktorí prežívali podobné otrasy. Ako to len posilňuje vieru, keď zisťujeme, že Jehova, „Boh každej útechy“, pôsobí prostredníctvom svojho Slova a svojho ľudu, aby v týchto ťažkých časoch ‚obviazal tých so zlomeným srdcom‘. — 2. Korinťanom 1:3; Izaiáš 61:1.