Rozvod — kde sa Východ a Západ stretajú
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Japonsku
„NECHAJ aj mňa odísť do dôchodku.“ Tieto slová boli prekvapením pre jedného manažéra oddelenia veľkej japonskej obchodnej spoločnosti, ktorý odchádzal do dôchodku. Jeho manželka chcela odísť; už mu viac nechcela byť partnerkou a gazdinkou. Japonsko prežíva prudký vzrast počtu rozvodov, pričom je prekvapujúce, že to zachvacuje ľudí stredného veku a starších. U týchto päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov sa počet rozvodov za posledných dvadsať rokov strojnásobil. Zdá sa, že vzdať sa manželstva sa im javí ako posledná príležitosť byť v živote šťastnejší.
Na opačnom konci vekovej stupnice sú mladšie dvojice, ktoré cez medové týždne stratili o sebe ilúzie a rozhodujú sa pre Narita rikon (rozvod Narita). Narita je tokijské medzinárodné letisko a tento výraz sa vzťahuje na novozosobášené dvojice, ktoré sa pri návrate na Naritu rozlúčia jeden s druhým i so svojím manželstvom. V Japonsku sa usiluje o rozvod jedna zo štyroch či piatich dvojíc. Rozvod považujú za bránu do šťastnejšieho života.
Dokonca i v Hongkongu, kde sú ešte staré čínske zásady silné, vzrástol za šesť rokov — od roku 1981 do roku 1987 — počet rozvodov viac ako dvojnásobne. V Singapúre vzrástol počet rozvodov medzi moslimami i nemoslimami v rokoch 1980 až 1988 takmer o 70 percent.
Je nesporné, že názory žien boli na Východe dlho potláčané. Za starých čias sa napríklad v Japonsku mohol manžel rozviesť s manželkou napísaním „tri a pol riadka“. Stačilo, keď na kúsok papiera napísal triapolriadkové vyhlásenie o rozvode a dal ho svojej manželke. Naproti tomu jeho manželka rozhodne nedosiahla rozvod ľahko, iba ak sa uchýlila do svätyne, ktorá poskytovala útočište ženám, ktoré ušli od tyranského manžela. Ženy nemali žiadne prostriedky na živobytie, a tak museli strpieť manželstvo bez lásky, a dokonca i ľúbostné pletky svojho manžela.
Dnes sa nejeden manžel, ktorý sa plne sústredí na svoje zamestnanie, prakticky vzdáva svojej rodiny. Nevidí nič nesprávne na tom, že žije pre svoju firmu. Pri takejto oddanosti práci zanedbáva potrebu svojej manželky porozprávať sa s ním a pozerá sa na ňu ako na neplatenú slúžku, ktorá mu varí, upratuje a perie.
Príliv západných predstáv však mení spôsob, ako sa ženy na Východe pozerajú na manželstvo a na manželský život. „‚Zrovnoprávnenie‘ žien,“ píše časopis Asia Magazine, „je nesporne jedným z najdôležitejších činiteľov vedúcich k rastúcemu počtu rozvodov v Ázii.“ Anthony Jeo, riaditeľ singapúrskeho Centra pre poradenstvo a starostlivosť, povedal: „Ženy sa stali sebavedomejšími, čo sa týka ich práv, a viac si uvedomujú svoju dôstojnosť. Nie sú už ochotné sedieť v úzadí a mlčky trpieť. Dnešné ženy majú väčšie možnosti voľby a menej tolerujú zanedbávanie a zneužívanie. A rozvod je reálnou možnosťou pre tie, ktoré nemôžu nájsť šťastie v manželstve, najmä keď sa znamenie hanby, ktoré bolo s rozvodom spojené, zväčša stratilo a už nie je tým, čím bývalo pred 25 rokmi.“
Za posledných 25 rokov prešli aj západné krajiny výraznou zmenou. Samuel H. Preston nazval túto zmenu „zemetrasením, ktoré v posledných 20 rokoch rozvrátilo americkú rodinu“. Roku 1985 takmer štvrtina domácností s deťmi do 18 rokov mala iba jedného rodiča, zväčša následkom rozvodu. Predpokladá sa, že v domácnosti s jedným rodičom bude žiť pred dosiahnutím 18 rokov 60 percent detí narodených roku 1984.
Keďže manželstvo ako inštitúcia upadá, je rozvod naozaj tou bránou do šťastnejšieho života? Aby sme mohli odpovedať, preskúmajme najprv príčiny, pre ktoré ľudia považujú rozvod za všeliek na svoje rodinné problémy.
[Rámček na strane 4]
Ovocie „rozvodu bez rozvodu“
ZA POČETNÝMI skutočnými rozvodmi sa skrývajú ešte „utajené“ rozvody. V Japonsku, kde sú ženy stále ekonomicky závislé od svojich manželov a podriadené pretrvávajúcej tradícii mužskej nadradenosti, dvojice žijú neochotne pod jednou strechou v podmienkach označených ako „rozvod bez rozvodu“. V takejto situácii majú manželky sklon venovať všetku svoju energiu výchove detí. Tieto matky prehnane chránia svoje deti, čím spôsobujú, že neskôr budú mať ich deti problém postaviť sa na vlastné nohy.
Výsledkom je to, že keď synovia týchto matiek dospejú a oženia sa, mnohí z nich trpia syndrómom „nedotýkaj sa ma“. Nikdy sa nežne nedotknú svojej manželky, dokonca ani po niekoľkých rokoch manželského života. Trpia problémom, ktorý bol označený ako „ľúbim mamičku“, a často sa oženia iba preto, lebo im matka povie, aby sa oženili. Podľa novín Asahi Evening News povedal Dr. Jasuši Narabajaši, odborník z manželskej poradne, že tento problém za posledných desať rokov vzrástol a sú tu desaťtisíce mužov, ktorí sa boja hľadať radu, lebo sa hanbia.