Odkiaľ pochádzajú padajúce hviezdy?

„JÉJ, POZRI! Tam padá ďalšia!“ „Kde? Kde?“ Vykríkli ste niekedy takéto slová, keď ste na nočnej oblohe hľadali padajúce hviezdy? Keď ste prvý raz videli hviezdu, ktorá náhle vykreslila žiarivú čiaru na hviezdnej oblohe nad vami, zrejme to vyzeralo, akoby jedna z hviezd náhle padala naprieč oblohou. Pravda, padajúce hviezdy sú nesprávne pomenované. Možno „padajú“, ale ani zďaleka to nie sú hviezdy.

Astronómovia ich volajú meteory. A zatiaľ čo by priemerná hviezda mohla pohltiť celú našu planétu miliónkrát, naša planéta sama pohlcuje milióny meteorov. Čo sú to meteory a odkiaľ pochádzajú?

Majú veľa spoločného s kométami. Slávnym príkladom kométy je Halleyho kométa, ktorá na svojej 76 rokov trvajúcej eliptickej dráhe okolo Slnka preletela popri Zemi v roku 1986. Kométy sa skladajú z ľadu a prachu, preto sú niekedy nazývané špinavé snehové gule. Keď sa kométa priblíži k Slnku, jej povrch sa rozohreje a uvoľňuje prach a plyn. Tlak slnečného žiarenia vypudzuje pevnú hmotu do žiariaceho chvosta prachu. A tak kométa zanecháva za sebou prašný pás úlomkov — častíc, ktoré, kým sú ešte vo vesmíre, sa nazývajú meteoroidy. Častice kométového prachu sú väčšinou príliš malé na to, aby sa z nich stali viditeľné meteory. Malá časť má veľkosť asi ako zrnko piesku, kým niekoľko častíc je veľkých ako malé okruhliaky.

V niekoľkých prípadoch sa orbitálna dráha kométy pretína s dráhou Zeme. To znamená, že Zem sa stretne s tým istým pásom prachu zakaždým, keď prechádza obežnou dráhou kométy. Keď k tomu dôjde, drobné meteoroidy vletia do atmosféry vysokou rýchlosťou — až 71 kilometrov za sekundu. Pri páde sa väčšie meteoroidy vznietia a horia a vytvárajú krížom cez oblohu jasnobiele pásy, ktoré sú známe ako meteory.

Keď Zem pretína dráhu kométy, zdá sa, že meteory vyletujú na všetky smery z toho istého bodu na oblohe, ktorý sa volá radiant. Z týchto radiantov vychádzajú pravidelne počas roka meteorické roje. Jedným zo známych úkazov sú Perzeidy, ktoré sa tak volajú preto, že ich radiant sa nachádza v súhvezdí Perzeus. Každý rok 12. alebo 13. augusta sú Perzeidy najaktívnejšie a vtedy núkajú oslnivé divadlo. Každú hodinu môže spadnúť vyše 60 meteorov.

Okolo 21. októbra môžete uvidieť roj Orionidy, ktorý, tak ako roj Akvaridy objavujúci sa skôr, vraj spôsobujú meteoroidy z Halleyho kométy. Podľa správy v časopise Astronomy vedci odhadujú, že Halleyho kométa „obehne po obežnej dráhe asi 100 000-krát, kým stratí všetku svoju hmotu“. Ak sú ich hypotézy správne, Halleyho kométa nás bude pravidelne navštevovať počas ďalších 7 600 000 rokov! A dokonca i dlho po jej zániku bude jej pás prachu nepochybne ešte celé veky poskytovať obyvateľom Zeme padajúce hviezdy. Mnohé meteory, ktoré v súčasnosti vidíme, zjavne pochádzajú z komét, ktoré už dávno zanikli.

Vedci odhadujú, že denne je v našej atmosfére viditeľných asi 200 miliónov meteorov. A čo sa týka veľkolepejších meteorických rojov, je pred nami ďalší rok — a ešte milióny rokov!