Keď sa sny o mieri rozplynuli
VEĽMI málo ľudí očakávalo, že rok 1914 bude niečím iným ako obyčajným rokom. V predchádzajúcom období sa budúcnosť javila ľuďom ako nezvyčajne jasná. Veda napredovala v boji proti chorobám. A vojna? Ako napísali vo februári 1991 vatikánske noviny L’Osservatore Romano, verejnosť pred rokom 1914 „verila, že vojna bola vykázaná do najvzdialenejších kútov historických spomienok“ a že človek konečne žije v „období, keď sa vojna dostala pod kliatbu osvietených národov a vlád“.
No rok 1914 a nasledujúce roky mali pre spokojné ľudstvo pripravené niektoré kruté prekvapenia. Prvým bola takzvaná Veľká vojna (1914–1918), v ktorej sa sny o mieri rozplynuli. Noviny L’Osservatore Romano ju označujú za „prvé veľké krviprelievanie novodobej histórie vyznačujúce sa okrem iného použitím technických vynálezov, o ktorých sa veľkí vedci predchádzajúcich generácií domnievali, že budú využívané na mierové účely“. Vojna obrátila na posmech vedu ako prostriedok na dosiahnutie mieru; veda namiesto toho poskytla vojne svoje nezvyčajné schopnosti na hromadné zabíjanie.
Keď sa skončila vojnová masakra, začal sa iný druh zabíjania. Španielska chrípka v rokoch 1918–1919 usmrtila vyše 20 miliónov ľudí — oveľa viac ako si vyžiadala hrozná daň Veľkej vojny. Podnikali sa zúfalé opatrenia; v niektorých krajinách bolo prenášanie tejto choroby označené za kriminálny čin. Polícia dokonca zatýkala ľudí, ktorí na verejnosti kýchali! Ale nič nepomáhalo. Choroba neohrozene vyčíňala ako uragán, kým sama neustala. Niektoré menšie mestá zostali úplne vyľudnené. V márniciach väčších miest sa hromadili ľudské mŕtvoly.
Obdobie zmien, do ktorého vstúpil svet v roku 1914, nechalo ľudstvo v neistote a zmätku. Jeho ilúzia o víťazstve nad vojnami a chorobami a jeho sny o svetovom mieri dosiahnutom ľudským umom žalostne zlyhali. Ako sa situácia naďalej zhoršovala, Veľká vojna bola svojím obludným nasledovníkom — 2. svetovou vojnou — degradovaná na 1. svetovú vojnu. A ako sa choroby, bieda, hlad a nezákonnosť ďalej šírili v epidemických rozmeroch, historici začali uznávať, že v roku 1914 nastal veľký zvrat v ľudských dejinách.
Avšak na rozdiel od sveta vo všeobecnosti, Medzinárodní bádatelia Biblie (ako boli Jehovovi svedkovia vtedy známi), očakávali dlho pred príchodom roku 1914, že sa stane kľúčovým dátumom. Ani v nasledujúcich rokoch neboli Jehovovi svedkovia prekvapení, keď videli svet stále viac upadať do beznádeje, ako je to aj dnes. Biblické proroctvá im pomohli predpokladať takýto vývoj, ale zároveň aj vidieť slávny čas nádeje, ktorý má prísť. Ako to bude možné? Až vás nabudúce Jehovovi svedkovia navštívia, azda sa ich na to budete chcieť spýtať. Alebo môžete napísať vydavateľom tohto časopisu.
[Prameň ilustrácie na strane 32]
Prevzaté z diela Franklina Bootha