Prečo nezahynú následkom úpalu?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Južnej Afriky

Väčšina cicavcov si udržuje telesnú teplotu asi do 37°C. Ak teplota nášho tela stúpne nad 41°C, životne dôležité bunky mozgu sa môžu poškodiť, čo niekedy spôsobí aj smrť. Čo nás chráni pred úpalom? Keď stúpne teplota nášho tela nad normálnu hodnotu, „termostat“ v našom mozgu to zistí a vyšle signál miliónom maličkých žliaz v koži. Začneme sa výdatne potiť. Ako sa vlhkosť vyparuje, telo sa ochladzuje. Je to úžasný mechanizmus bežný u mnohých cicavcov.

Teraz sa pozrite na tento obrázok pekného rovnorožca, druhu antilopy, urobený v namíbijskej púšti v Afrike. Keďže vody je tu nedostatok, rovnorožec si nemôže dovoliť plytvať cennými telesnými tekutinami. Čo robí namiesto toho, aby sa potil?

„Aby si ochránil mozog pred prehriatou krvou,“ vysvetľuje zoológ Richard Goss v knihe Maberly’s Mammals of Southern Africa (Maberlyho cicavce Južnej Afriky), „má pod povrchom nosa jemnú sieť krvných vlásočníc; krv preteká týmito žilkami a ochladzuje sa vzduchom pri vdychu a výdychu, keď zviera rýchlo dýcha; táto ochladená krv potom znižuje teplotu krvi, ktorá ide do mozgu — podobne, ako sa používa voda na chladenie mechanických motorov.“

Vďaka tomuto chladiacemu systému sa v horúcej africkej púšti rovnorožcom darí. The Encyclopedia of Wild Life (Encyklopédia života divých zvierat) uvádza: „Predpokladá sa, že rovnorožec môže žiť dlhý čas bez vody tak, že vstrebáva potrebnú vlhkosť z rastlín púšte. Naozaj vyzerá celkom spokojne aj pri pozoruhodne vysokých teplotách — až do 40°C.“ A čo ak by mala teplota zvieraťa dosiahnuť kritických 41°C? Spôsobí mu to úpal? Nie. Rovnorožec môže „zniesť zvýšenie telesnej teploty asi o päť až šesť stupňov nad 37°C, čo sa považuje za bežné pre väčšinu cicavcov,“ vysvetľuje profesor zoológie John Skinner z Južnej Afriky.

Skutočne, človek nebol prvý, kto navrhol účinné chladenie!