Ospravedlňujú hrôzy vojny

V časopise JAMA (Journal of the American Medical Association) bola v roku 1988 vojna opísaná ako „najstrašnejšia metla 20. storočia“. Odhaduje sa, že vo vojnách tohto storočia bolo zabitých asi 90 miliónov ľudí. Z odhadov vyplýva, že asi 50 percent úmrtí zavinených vojnou postihlo civilistov, ale toto percento teraz veľmi stúplo. V 70. rokoch tohto storočia vraj civilisti tvorili 73 percent úmrtí a v 80. rokoch dokonca 85 percent.

Ako ľudia ospravedlňujú tento veľký počet vrážd civilistov? Rovnako ako Američania kedysi ospravedlňovali otroctvo. Odmietali považovať vtedajšie obete za ľudí. Kniha The Sociology of Social Problems hovorí: „Zásada ‚všetci ľudia boli stvorení ako rovnocenní‘ nebola uplatňovaná na černochov, pretože boli len ‚majetkom‘, neboli ľuďmi.“ Tak isto, ako poznamenáva článok v JAMA, národy odmietajú „pripísať obetiam plnú hodnotu človeka a obmedzujú ich identitu na jednoduché označenie, že sa usilovali o ohrozenie národnej zvrchovanosti. Taký človek už nie je viac mužom, otcom, rezbárom, roľníkom, ale meštiakom; ona už nie je viac ženou, študentkou, dcérou, milovníčkou poézie, ale marxistkou.“

Za hrozné vraždenie je vo veľkej miere zodpovedný aj nacionalizmus podporovaný duchovenstvom. Katolícky historik E. I. Watkin poznamenáva: „Napriek oficiálnej teórii, katolícki biskupi sa počas vojny v skutočnosti vždy držali pravidla ‚moja krajina má vždy pravdu‘... Vždy, keď išlo o bojovný nacionalizmus, stávali sa hlásnou ‚trúbou‘ cézara.“

[Prameň ilustrácie na strane 31]

U.S. Army