Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w21 October m. 29-31
  • 1921—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • 1921—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2021
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • EDWƐKPAKAVOLƐMA MƆƆ LƐ AKƐNRASESEBƐ
  • BƐTIANWO DEBIEZUKOALƐ NEE ABUSUA ƐZONLENLƐ
  • BULUKU FOFOLƐ BIE!
  • GYIMA MƆƆ LA BƐ NYUNLU
  • Gyihova Ɛhulolɛdeɛyɛlɛ Maa Bɛnyia Nyilalɛ
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2017
  • 1922​—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2022
  • Awolɛndoazo Nsuu Agyadeɛ
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2015
  • 1923—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2023
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2021
w21 October m. 29-31

1921—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze

JANUARY 1, 1921 Watch Tower ne bizale Baebolo Sukoavoma ne kɛ: “Gyima boni a la yɛ nyunlu wɔ ɛvolɛ ɛhye anu a?” Akee ɔhwenle adwenle ɔhɔle Ayezaya 61:1, 2, mɔɔ kakye bɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛbɔ edwɛkpa ne nolo la azo. Ɔse: “Gyihova kpokpale me kɛ menga edwɛkpa mengile bɛlɛvoma . . . kɛ membambɔ Gyihova ɛlolɛ mekɛ ne nee yɛ Nyamenle ne nzenralɛlilɛ kenle ne nolo.”

EDWƐKPAKAVOLƐMA MƆƆ LƐ AKƐNRASESEBƐ

Saa Baebolo Sukoavoma ne bahola ayɛ bɛ gyima ne a, ɔwɔ kɛ bɛnyia akɛnrasesebɛ. Bɛbabɔ “edwɛkpa” ne nolo bɛahile bɛlɛvoma yɛɛ bɛbabɔ “nzenralɛlilɛ kenle ne” nolo bɛahile amumuyɛma.

Adiema J. H. Hoskin mɔɔ de Canada la vale akɛnrasesebɛ lile daselɛ ɔnva nwo kɛ bɛdwazole bɛtiale ye la. Wɔ 1921 nyenyesuo mekɛ ne anu, ɔhɔle Methodist ɛsɔfo bie ɛkɛ. Adiema Hoskin bɔle ye adawubɔlɛ ne abo kɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛbɔ Baebolo ne anwo adawu kɛnlɛma, na saa yɛ adwenle anyia wɔ ninyɛne bie mɔ anwo bɔbɔ a, yɛbahola yɛava yɛ adawubɔlɛ ne yɛara awieleɛ anzodwolɛ nu na yɛahɔ zo yɛayɛ agɔnwolɛma.” Noko yeamba ye zɔ. Adiema Hoskin hanle kɛ: “Mɔɔ yɛdendɛle mitini ekyi bie ala la, ɛsɔfo ne vale ɔ sa bɔle anlenkɛ ne anu ɛsesebɛ kpalɛ, na kɛmɔ ɔle neanleɛ la ati ɛnee mesuzu kɛ ɔbabɔ.”

Ɛsɔfo ne deanle nu hanle kɛ: “Duzu ati a ɛngɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Kilisienema la ɛkɛ ɛngɔndendɛ ɛngile bɛ a?” Adiema Hoskin anga ɛhwee, noko mɔɔ ɔlɛkɔ la, ɔhanle ye wɔ ɔ ti anu kɛ, ‘Ɛnee mesuzu kɛ melɛtendɛ meahile bɛ nuhua ko!’

Aleɛ hyenle mɔɔ ɛsɔfo ne ɛlɛkilehile ye asɔnema ne la, ɔhanle Adiema Hoskin anwo edwɛkɛ ɛtane dɔɔnwo. Adiema Hoskin hanle kɛ: “Ɔhanle ɔhilele ye asɔnema ne kɛ mele adalɛ kpanyinli mɔɔ mera sua zɔhane azo a, na ɔwɔ kɛ bɛbɔ me etu.” Noko ɛhye ammaa ɔ sa nu ando, emomu ɔhɔle zo ɔhanle edwɛkɛ ne na menli dɔɔnwo diele ye. Ɔhanle kɛ: “Me nye liele edwɛkɛhanlɛ gyima ne mɔɔ menyɛle ye wɔ ɛkɛ ne la anwo kpalɛ. Menli ne bie bɔbɔ hanle kɛ, ‘Meze kɛ ɛle Nyamenle sonla!’ na ɛnee bɛkulo kɛ bɛnwu ye saa mehyia debie a bɛava bɛamaa me amaa me nwo angyele me.”

BƐTIANWO DEBIEZUKOALƐ NEE ABUSUA ƐZONLENLƐ

Amaa Baebolo Sukoavoma ne aboa anyelielɛma bɛamaa bɛanyia anyuhɔlɛ la, bɛyɛle Baebolo ɛzukoalɛ nwo ngyehyɛleɛ bie wɔ The Golden Agea ne anu. Bɛhɛlɛle kpuya bie mɔ mɔɔ bɛfa bɛsuzu Baebolo ne anwo la wɔ nu bɛmaanle ngakula mɔɔ awovolɛ bahola bɛ nee bɛ mra azuzu nwo a. Ɛnee awovolɛ “babiza bɛ mra kpuya ɛhye mɔ na bɛaboa bɛ bɛamaa bɛakpondɛ nwolɛ mualɛ wɔ Baebolo ne anu.” Kpuya bie mɔ le kɛ “Mbuluku dodo nyɛ a wɔ Baebolo ne anu a?” la maanle ngakula ne mɔ nwunle Baebolo ne anwo edwɛkɛ ngyikyi bie mɔ. Kpuya gyɛne le kɛ, “Asoo ɔwɔ kɛ nɔhalɛ Kilisienenli biala anye da kɛ bɛbayɛ ye kpɔdekpɔde ɔ?” la zieziele ngakula maanle bɛyɛle edwɛkpakavolɛma mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ.

Bɛyɛle Baebolo nu kpuya nee mualɛ bɛmaanle bɛdabɛ mɔɔ ɛnee bɛnyia Baebolo nu ndelebɛbo dɔɔnwo la. Ɛnee mualɛ ne mɔ wɔ Studies in the Scriptures ne foa mɔɔ limoa la anu. Kengavolɛma apenle dɔɔnwo nyianle ngyehyɛleɛ ɛhye azo nvasoɛ kpalɛ, noko wɔ December 21, 1921, The Golden Age ne hanle kɛ bɛnrɛyɛ ye bieko. Duzu ati ɔ?

BULUKU FOFOLƐ BIE!

The Harp of God buluku ne

Kɛlata mɔɔ bɛhɛlɛle mukelɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ sukoavo ne kenga wɔ zo la

Ngɛlata mɔɔ kpuya wɔ zo

Mediema mɔɔ li gyima ne anyunlu la nwunle kɛ, ɔwɔ kɛ menli sukoa Baebolo ne nidizo nidizo. Ɛhye ati, bɛyele The Harp of God buluku ne wɔ November 1921. Bɛmaanle anyelielɛma mɔɔ liele buluku ne bie la vale bɛ nwo wulale Baebolo ɛzukoalɛ ngyehyɛleɛ bie anu. Ɛnee kengavolɛma mumua ne a sukoa bɛ debie a, na ɔboale bɛ ɔmaanle bɛnwunle “ngyehyɛleɛ mɔɔ Nyamenle ɛyɛ amaa yeamaa alesama dahuu ngoane la.” Ɛnee kɛzi bɛsukoa buluku ne ɛ?

Saa awie asa ka buluku ne bie a, eza bɛfa kɛlata mɔɔ bɛhɛlɛ mukelɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔkenga la wɔ zo la bɛboka nwo. Ye dapɛne bieko, bɛfa kɛlata mɔɔ kpuya ngakyile wɔ zo la bɛnwa ye, ɛnee kpuya ne mɔ gyi mukelɛ mɔɔ yegenga la azo. Akee bɛkɛlɛ mukelɛ mɔɔ ɔbagenga ye dapɛne bieko la wɔ kpuya ne mɔ awieleɛ.

Dapɛne biala, asafo mɔɔ wɔ ɛkɛ la fa kɛlata fofolɛ nwa sukoavo ne, bɛyɛ zɔ too dapɛne 12. Fane dɔɔnwo ne ala, asafo ne anu amra mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli anzɛɛ bɛngola bɛnyɛ azua nu daselɛlilɛ ne bie la a fa ngɛlata ne mɔ nwa a. Kɛ neazo la, Anna K. Gardner mɔɔ vi Millvale, Pennsylvania, U.S.A. la hanle kɛ: “Mɔɔ bɛyele The Harp of God ne la, ɔmaanle me diema raalɛ Thayle mɔɔ ɔngola tia kpalɛ la nyianle gyima dɔɔnwo. Ɛnee ɔfa ngɛlata ne mɔ mɔɔ kpuya ne mɔ wɔ zo la ɔnwa awie mɔ dapɛne biala.” Saa sukoavo ne wie Baebolo ɛzukoalɛ ngyehyɛleɛ ɛhye a, akee asafo ne anu sonla ko kɔ ye ɛkɛ kɔboa ye maa ɔsukoa Baebolo ne anu ninyɛne dɔɔnwo.

Thayle Gardner de ye abuburama ebia nu

GYIMA MƆƆ LA BƐ NYUNLU

Wɔ ɛvolɛ ne awieleɛ, Adiema J. F. Rutherford hɛlɛle asafo ne mɔ amuala kɛlata. Ɔhɛlɛle ye wɔ nuhua kɛ, “menli dɔɔnwo ɛde Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkɛ ne yɛɛ yeboa menli dɔɔnwo wɔ ɛvolɛ ɛhye anu yedɛla ɛvolɛ biala mɔɔ ɛraze ɛhɔ la.” Akee ɔvale ɔzɔle zo kɛ: “Gyima dɔɔnwo tɛbɔ ɛkɛ. Bɛmaa awie mɔ anwosesebɛ bɛmaa bɛyɛ gyima kɛnlɛma ɛhye bie.” Ɔlale ali wienyi kɛ, Baebolo Sukoavoma ne yɛle mɔɔ ɔhanle la. Wɔ 1922, bɛvale akɛnrasesebɛ bɛbɔle Belemgbunlililɛ ne nolo bɛdɛlale mekɛ biala.

Agɔnwolɛma Mɔɔ Lɛ Akɛnrasesebɛ

Baebolo Sukoavoma ne boale bɛ nwo ngoko vale lale mediema ɛlɔlɛ ali. Kɛ mɔɔ anwubielɛ mɔɔ doa zo la kile la, ɛnee bɛle agɔnwolɛma mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ mɔɔ ‘bɛwole bɛ bɛmaanle anwongyelelɛ mekɛ’ a.—Mrɛ. 17:17.

Mɔɔ bɛdole bibinli nrenyia bie mɔɔ bɛse yeyɛ bolɔfolɛ raalɛ bie basabasa efiade wɔ Dwɛkɛ, May 31, 1921 la, bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛkuhu menli wɔ Tulsa, Oklahoma, U.S.A. Mɔɔ alɔfolɛ nzakama mɔɔ bo 1,000 vale konle doale abibile mrenyia ekpunli ekyi bie la, konle ne dɛlɛle ndɛndɛ hɔdwule Greenwood, sua bie mɔɔ abibilema de zolɛ la azo. Bɛwuale azua nee gyima gyima mɔɔ bo 1,400 anu ninyɛne na bɛyelale bɛ. Amaneɛbɔlɛ kile kɛ menli mɔɔ wule la le 36, noko bie a menli mɔɔ amgba wule la bayɛ kɛyɛ 300. Nzinlii, bɛravɛlɛle konle ɛhye Tulsa Race Massacre.

Adiema Richard J. Hill, bibinli bie mɔɔ le Baebolo Sukoavo mɔɔ ɛnee ɔde Greenwood la hanle konle ne anwo edwɛkɛ. Ɔse: “Nɔsolɛ zɔhane mɔɔ konle ne zile la, yɛyɛle yɛ asafo debiezukoalɛ ne kɛ mɔɔ yɛyɛ ye dɛba la. Mɔɔ yɛkpɔnenle debiezukoalɛ la, yɛdele kɛ bɛlɛtoto adu wɔ sua zo nehane. Bɛtotole adu ne too ɔhɔdwule nɔe ne.” Ɔkadwu Maanle nwonlomɔ, June 1 la, ɛnee akee tɛnlabelɛ ne ɛzɛkye bɔkɔɔ. Ɔdoale zo kɛ: “Awie mɔ rahanle hilele yɛ kɛ, saa yɛkulo kɛ yɛnyia yɛ ti a, ɛnee ɔwɔ kɛ yɛnriandi yɛkɔ community center ɛkɛ.” Ɔti Adiema Hill nee ɔ ye yɛɛ bɛ mra nnu ne nriandile hɔle ɛkɛ. Abibile mrenyia nee mraalɛ kɛyɛ 3,000 nriandile hɔle ɛkɛ amaa sogyama mɔɔ arane ne ɛzoa bɛ kɛ bɛhɔkpɔda konle ne la abɔ bɛ nwo bane.

Mekɛ ko ne ala, Adiema Arthur Claus mɔɔ le bolɔfolɛ la vale akɛnrasesebɛ zile kpɔkɛ bie. Ɔhanle kɛ: “Mɔɔ mendele kɛ nzakama bie luolua Greenwood ɛlɛwua ninyɛne na bɛayelɛyela azua la, menzile kpɔkɛ kɛ mekɔ ɛkɛ meahɔnlea mɔɔ ɛdo me gɔnwo kpalɛ Hill la.”

Arthur Claus nee ngakula 14 zukoale The Harp of God ne

Mɔɔ ɔhɔdwule Adiema Hill sua nu ɛkɛ ne la, ɔnwunle bolɔfolɛ nrenyia bie mɔɔ de ye kpalɛzo ɛkɛ ne la, na ɛnee ɔlɛ etu. Ɛnee nrenyia ne agɔnwo a le Adiema Hill, na ɛnee ɔsuzu kɛ Arthur boka nzakama ne anwo. Ɔti ɔdeanle nu ɔbizale ye kɛ: “Ɛkpondɛ nzɔne wɔ nrenyia ɛhye sua nu ɛke?”

Arthur hanle kɛ: “Saa ɔ nye anlie mualɛ mɔɔ menvale memaanle ye la anwo a, anrɛɛ ɔbɔle me etu. Memaanle ɔnwunle kɛ me gɔnwo a le Adiema Hill na meta meba ye sua nu ɛke.” Arthur nee nrenyia ne holale bɔle Adiema Hill sua ne nee ye ninyɛne nwo bane vile nwule ne mɔ asa anu.

Yeangyɛ, Arthur dele kɛ Adiema Hill nee ye abusua ne ɛnriandi ɛhɔ community center ɛkɛ. Bɛhanle bɛhilele Arthur kɛ, abibilema ɛnrɛhola ɛnrɛvi ɛkɛ kyesɛ bɛnyia tumi kɛlata bɛfi General Barrett mɔɔ le kpanyinli wɔ ɛkɛ ne la ɛkɛ. Arthur hanle kɛ: “Ɛnee ɔyɛ se kpalɛ kɛ ɛbanyia adenle ɛ nee kpanyinli ne adendɛ. Mɔɔ menganle mengilele ye kɛ mekulo kɛ meye Adiema Hill nee ye abusua ne mefi ɛkɛ la, ɔbizale me kɛ: ‘Ɛbanlea abusua ɛhye na wɔava debie biala mɔɔ bɛhyia nwo la wɔamaa bɛ ɔ?’ Menvale anyelielɛ menganle kɛ ɛhɛe.”

Arthur asa hanle tumi kɛlata ne la, ɔyɛle ye ndɛndɛ ɔhɔle community center ɛkɛ. Ɔvale kɛlata ne ɔmaanle kpanyinli ko mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la, na ɔhanle kɛ: “Ɛhye mɔɔ, yɛ kpanyinli kpalɛ mumua ne a ɛmaa wɔ adenle o! Ɛze kɛ ɛdawɔ a wɔlimoa wɔaraye awie wɔvi ɛke ɛnɛ ɔ?” Yeangyɛ, bɛnwunle Adiema Hill nee ye abusua ne. Bɛ muala bɛhɔvole Adiema Arthur kale ne na bɛhɔle sua nu.

“Bɛ nuhua biala ɛnlɛ adwenle kɛ ɔle kpalɛ ɔtɛla ɔ gɔnwo”

Adiema Claus bɔle mɔdenle bɔle Adiema Hill nee ye abusua ne anwo bane. Mɔɔ awie mɔ nwunle akɛnrasesebɛ nee mediema ɛlɔlɛ mɔɔ Adiema Claus lale ye ali la, ɔhanle bɛ ahonle kpalɛ. Arthur hanle kɛ: “Nrenyia ne mɔɔ boale me maanle yɛbɔle Adiema Hill ninyɛne nwo bane la anye raliele Gyihova Alasevolɛ anwo kpalɛ. Yɛɛ menli dɔɔnwo anye raliele nɔhalɛ ne anwo ɔluakɛ bɛnwunle kɛ, Nyamenle menli ne ɛmmaa kɛzi bɛ nwo nane de la ɛmkpakyekpakye bɛ nu, yɛɛ bɛ nuhua biala ɛnlɛ adwenle kɛ ɔle kpalɛ ɔtɛla ɔ gɔnwo.”

a Wɔ 1937, ɛnee bɛfɛlɛ The Golden Age ne Consolation, yɛɛ bɛvɛlɛle ye Awake! wɔ 1946.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie