EDWƐKƐ 23
EDWƐNE 2 Wɔ Duma A Le Gyihova
Gyihova Duma Ne—Kɛzi Ɔwɔ Kɛ Ɔkyia Yɛ La
“‘Bɛle me alasevolɛ,’ kɛ Gyihova se la ɛne.”—AYE. 43:10.
BODANE
Mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛahile kɛ Gyihova le nwuanzanwuanza na edwɛkɛ biala mɔɔ Seetan ɛha wɔ Gyihova anwo la le adalɛ la.
1-2. Kɛzi yɛkola yɛnwu ye kɛ Gyihvoa duma ne hyia Gyisɛse ɛ?
GYIHOVA duma ne anwo hyia Gyisɛse kpole kpalɛ. Awie biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ yebɔ mɔdenle yemaa bɛnwu Gyihova duma ne kɛ Gyisɛse a. Kɛ mɔɔ yɛnwunle wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu la anu la, ɛnee Gyisɛse lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbawu yeamaa Gyihova duma ne nee sonla holɛ mɔɔ ɔde la. (Maake 14:36; Hib. 10:7-9) Yɛɛ wɔ Gyisɛse Ɛvolɛ Apenle Ko Tumililɛ ne awieleɛ, ɔbavi ye ɛhulolɛ nu yeava ye tumi ne amuala yeamaa Gyihova ɔluakɛ ɔkulo kɛ Gyihova die anyunlunyia kɔsɔɔti. (1 Kɔl. 15:26-28) Eza kɛzi Nyamenle duma ne anwo hyia Gyisɛse la maa yɛnwu agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee ɔ Ze ne lɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Debie biala mɔɔ Gyisɛse yɛle la maanle ɔlale ali wienyi kɛ ɔkulo Gyihova kpalɛ.
2 Gyisɛse rale azɛlɛ ye azo wɔ ɔ Ze duma nu. (Dwɔn 5:43; 12:13) Ɔmaanle ye ɛdoavolɛma ne nwunle ɔ Ze duma. (Dwɔn 17:6, 26) Saa ɔlɛkilehile menli anzɛɛ ɔyɛ nwanwane debie a, ɔmaa bɛnwu kɛ Gyihova a maanle ye nrɛlɛbɛ nee tumi ne a. (Dwɔn 10:25) Gyisɛse zɛlɛle Gyihova kɛ ɔnlea ye ɛdoavolɛma ne anwo zo ɔlua “[Ye] duma ne” ati. (Dwɔn 17:11) Ɔti saa Gyihova duma hyia Gyisɛse kpole zɛhae a, ɛnee kɛzi awie mɔɔ ɔse ɔle Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛ la kola ka kɛ ɔnze Gyihova duma ne anzɛɛ ɔnva ɔnli gyima ɛ?
3. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?
3 Kɛ Kilisienema mɔɔ yɛlɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali Gyisɛse agyakɛ anzi la, ɔ Ze duma ne hyia yɛ kpalɛ. (1 Pita 2:21) Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbanwu kɛzi Gyihova duma ne maa yɛnwu bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛbɔ “Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa” ne nolo la. (Mat. 24:14) Eza yɛbazuzu kɛzi ɔwɔ kɛ Gyihova duma ne anwo kyia yɛ nuhua ko biala la anwo.
‘ƆYELE MENLI BIE ƆMAANLE YE DUMA’
4. (a) Edwɛkɛ boni a Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma kolaa na yeazia yeahɔ anwuma a? (b) Kpuya boni a edwɛkɛ zɔhane maa yɛbiza a?
4 Kolaa na Gyisɛse azia ahɔ anwuma la, ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Saa sunsum nwuanzanwuanza ne ba bɛ nwo zo a, bɛbanyia tumi na bɛayɛ me alasevolɛ wɔ Gyɛlusalɛm nee Dwudiya nee Samɛlea amuala, bɛahɔdwu azɛlɛ ye azo ɛleka biala.” (Gyi. 1:8) Ɔti ɛnee tɛ Yizilayɛ angomekye a bɛbabɔ edwɛkpa ne nolo a. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, menli mɔɔ wɔ maanle maanle kɔsɔɔti anu la banyia nwolɛ adenle kɛ bɛbayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma. (Mat. 28:19, 20) Noko Gyisɛse hanle kɛ: ‘Bɛbayɛ me alasevolɛ.’ Asoo ɔbahyia kɛ ɛdoavolɛma fofolɛ ɛhye mɔ nwu Gyihova duma ne anzɛɛ bɛbayɛ Gyisɛse alasevolɛ ala? Edwɛkɛ mɔɔ wɔ Gyima ne tile 15 la boa yɛ maa yɛnwu kpuya zɔhane anwo mualɛ ne.
5. Kɛzi ɛzoanvolɛma ne nee mrenyia mgbanyima mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la hilele kɛ ɔhyia kɛ menli kɔsɔɔti nwu Gyihova duma ne ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)
5 Wɔ ɛvolɛ 49 Y.M., ɛzoanvolɛma ne nee mrenyia mgbanyima mɔɔ bɛwɔ Gyɛlusalɛm la yiale kɛ bɛsuzu mɔɔ ɔwɔ kɛ maanle maanle ne anu amra mɔɔ bɛtɛpɛle bɛ mrenyiazo la yɛ amaa bɛahola bɛayɛ Kilisienema la anwo. Mɔɔ bɛzuzule edwɛkɛ ne anwo bɛwiele la, Gyisɛse adiema Gyemise hanle edwɛkɛ ɛhye: “[Pita] ɛhilehile kɛzi Nyamenle limoale hakyile ɔ nye wɔ maanle maanle ne anu na ɔyele menli bie wɔ bɛ avinli ɔmaanle ye duma ne la anu wienyi.” Nwane duma a ɛnee Gyemise ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ la? Akee Gyemise hwenle adwenle hɔle ngapezonli Emɔso edwɛkɛ ne azo na ɔhanle kɛ: “Amaa menli mɔɔ ɛha la nee maanle maanle ne anu amra amuala, bɛdabɛ mɔɔ bɛfa me duma bɛfɛlɛ bɛ la akpondɛ Gyihova ɛsesebɛ, kɛ Gyihova . . . se la ɛne.” (Gyi. 15:14-18) Ɔti ɛdoavolɛma fofolɛ ɛhye mɔ ɛnrɛzukoa Gyihova anwo debie ala, emomu eza ‘bɛbava ye duma bɛavɛlɛ bɛ.’ Ɛhye kile kɛ bɛbamaa menli anwu Nyamenle duma ne yɛɛ yemɔ a menli bɛava anwu bɛ a.
Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu neazo eku ne ayia bie abo, mrenyia nɔhavoma ɛhye mɔ nwunle ye wienyi kɛ ɔwɔ kɛ Kilisienema yɛ menli mɔɔ Nyamenle duma la bɛ nwo zo (Nea ɛdendɛkpunli 5)
6-7. (a) Duzu ati a Gyisɛse rale azɛlɛ ye azo a? (b) Debie gyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la boni ati a ɔrale a?
6 Gyisɛse duma mumua ne abo kile kɛ “Gyihova Le Ngoanelielɛ,” na ɔmaanle ɔlale ali kɛ ɔdaye a Gyihova balua ɔ nwo zo yealie bɛdabɛ mɔɔ bɛda ye ali kɛ bɛlɛ diedi la ngoane a. Gyisɛse rale azɛlɛ ye azo kɛ ɔfa ɔ nwo yeabɔ afɔle yeamaa alesama. (Mat. 20:28) Kɛmɔ ɔduale ɛkpɔnedeɛ ne la ati, ɔmaanle ɔyɛle boɛ kɛ bɛbalie alesama bɛavi ɛtane nee ewule nu na bɛanyia dahuu ngoane.—Dwɔn 3:16.
7 Noko duzu ati a ɔwɔ kɛ bɛdie alesama ngoane bɔbɔ a? Ɔlua mɔɔ zile wɔ Yidɛn tola ne anu la ati ɔ. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu la anu la, alesama awovolɛ mɔɔ limoa, Adam nee Yive dele Gyihova anwo atua, ɔti nwolɛ adenle mɔɔ bɛlɛ kɛ bɛbadɛnla ngoane nu dahuu la vile bɛ sa. (Gyn. 3:6, 24) Noko debie bieko mɔɔ ɔti Gyisɛse rale azɛlɛ ye azo la wɔ ɛkɛ, ɔhyia ɔtɛla alesama ngoanelielɛ bɔbɔ. Seetan zɛkyele Gyihova duma bɔkɔɔ. (Gyn. 3:4, 5) Ɔti saa bɛbalie Adam nee Yive abozoamra ngoane a, ɔgyi Gyihova duma ne mɔɔ bɛbade nwolɛ la azo. Kɛmɔ Gyisɛse gyi Gyihova agyakɛ anu yɛɛ Ye duma la ɔ nwo zo la ati, ɔdaye a ɔle awie titili mɔɔ ɔbaboa yeamaa bɛade Gyihova duma ne anwo a.
Kɛzi awie mɔɔ ɔse ɔle Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛ la kola ka kɛ ɔnze Nyamenle duma ne anzɛɛ ɔnva ɔnli gyima ɛ?
8. Duzu a ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma kɔsɔɔti te ɔ bo a?
8 Ɔwɔ kɛ Dwuuma nee maanle maanle ne anu amra mɔɔ bɛda ye ali kɛ bɛlɛ diedi wɔ Gyisɛse anu la te ɔ bo kɛ Gyihova Nyamenle, Gyisɛse ɔ Ze ne a balie bɛ ngoane a. (Dwɔn 17:3) Eza bɛbava Gyihova duma bɛavɛlɛ bɛ kɛ mɔɔ bɛvale bɛvɛlɛle Gyisɛse la. Yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛnwu kɛzi ɔhyia kɛ bɛbade duma zɔhane anwo la. Bɛ ngoanelielɛ gyi yemɔ azo. (Gyi. 2:21, 22) Ɔti ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ nɔhavoma kɔsɔɔti sukoa Gyihova nee Gyisɛse anwo debie. Ɔnyɛ nwanwane kɛ Gyisɛse vale edwɛkɛ ɛhye dwulale ye asɔneyɛlɛ ne mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ Dwɔn tile 17 la: “Memaa bɛnwu wɔ duma yɛɛ mebamaa bɛanwu ye, amaa ɛlɔlɛ ne mɔɔ ɛnyianle ye me nwo la adɛnla bɛ nu na me nee bɛ ayɛ ko.”—Dwɔn 17:26.
“BƐLE ME ALASEVOLƐ”
9. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ Gyihova duma ne anwo hyia yɛ ɛ?
9 Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ nɔhavoma kɔsɔɔti maa Gyihova duma ne mɔɔ bɛte nwolɛ la anwo kyia bɛ. (Mat. 6:9, 10) Ɔwɔ kɛ bɛbu Gyihova duma ne kɛ ɔhyia ɔtɛla duma biala. Ɔwɔ kɛ bɛfa bɛ nyɛleɛ bɛkile kɛ nwolɛ hyia bɛ. Noko kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa yɛamaa bɛade Gyihova duma ne anwo anzɛɛ bɛabɔ adalɛ edwɛkɛ mɔɔ Seetan ɛha wɔ nwolɛ la bɛagua ɛ?
10. Sɛkɛlɛneɛ adenle zo kɔɔto edwɛkɛ boni a bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Ayezaya buluku ne tile 42 kɔdwu tile 44 a? (Ayezaya 43:9; 44:7-9) (Eza nea nvoninli ne.)
10 Yɛnwu mɔɔ yɛbahola yɛayɛ amaa yɛade Gyihova duma ne anwo la wɔ Ayezaya buluku ne tile 42 kɔdwu tile 44. Ɔfale sɛkɛlɛneɛ adenle zo kɔɔto edwɛkɛ bie mɔɔ bɛlɛdi la anwo. Gyihova ɛlɛka ahile bɛdabɛ mɔɔ bɛse bɛle nyamenle la wɔ ɛkɛ ne kɛ bɛyɛ debie bɛhile kɛ amgba bɛle nyamenle. Eza ɔhanle kɛ bɛva alasevolɛ bɛmaa bɛrahile kɛ saa bɛle nyamenle mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ amgba a. Noko awie biala ɛnrɛhola!—Kenga Ayezaya 43:9; 44:7-9.
Ninyɛne dɔɔnwo kile kɛ yɛ nwo wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo kɔɔto edwɛkɛ bie anu (Nea ɛdendɛkpunli 10-11)
11. Edwɛkɛ boni a Gyihova ɛha ɛhile ye menli ne wɔ Ayezaya 43:10-12 a?
11 Kenga Ayezaya 43:10-12. Gyihova ɛha ɛhile ye menli ne kɛ: “Bɛle me alasevolɛ, . . . yɛɛ mele Nyamenle.” Gyihova se bɛbua kpuya ɛhye: “Asoo ɛye me a Nyamenle bieko wɔ ɛkɛ ɔ?” (Aye. 44:8) Yɛdayɛ noko yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbabua zɔhane kpuya ne. Yɛbahola yɛalua yɛ edwɛkɛ nee yɛ nyɛleɛ zo yɛahile kɛ Gyihova angomekye a le nɔhalɛ Nyamenle ne a. Ye duma ne tɛla duma biala. Yɛmaa ɔda ali wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu kɛ amgba yɛkulo Gyihova na yɛdi nɔhalɛ yɛmaa ye—ɔnva nwo ngyegyelɛ biala mɔɔ Seetan bava ara yɛ nwo zo la. Yɛbahola yɛalua adenle ɛhye azo yɛaboa yɛamaa bɛade Ye duma nwo.
12. Kɛzi ngapezo mɔɔ wɔ Ayezaya 40:3, 5 la rale nu ɛ?
12 Saa yɛboa yɛmaa bɛte Gyihova duma ne anwo a ɛnee yɛlɛsukoa Gyisɛse Kelaese. Eza Ayezaya hanle kɛ awie bie balimoa ‘araziezie Gyihova adenle ne.’ (Aye. 40:3) Kɛzi ɛhye rale nu ɛ? Dwɔn Sɔnevolɛ ne zieziele adenle ne anu maanle Gyisɛse, noko ɛnee ɔle “Gyihova adenle” ɔluakɛ Gyisɛse rale wɔ Gyihova duma nu yɛɛ ɔdendɛle wɔ Gyihova duma nu. (Mat. 3:3; Maake 1:2-4; Luku 3:3-6) Ngapezo ko ne ala eza hanle kɛ “Gyihova anyunlunyia ne bala ali.” (Aye. 40:5) Wɔ adenle boni azo? Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔlale Gyihova subane ne mɔ bie ali pɛpɛɛpɛ, ɔti ɛnee ɔle kɛ asɛɛ Gyihova mumua ne a ɛra azɛlɛ ye azo a.—Dwɔn 12:45.
13. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Gyisɛse ɛ?
13 Yɛle Gyihova alasevolɛ kɛ mɔɔ ɛnee Gyisɛse noko de la. Gyihova duma la yɛ nwo zo yɛɛ yɛka nwanwane ninyɛne mɔɔ ɔyɛ la anwo edwɛkɛ yɛkile awie biala mɔɔ yɛbayia ye la. Noko amaa yɛahola yɛayɛ ɛhye kpalɛ la, eza ɔwɔ kɛ yɛmaa bɛnwu gyima titili mɔɔ Gyisɛse yɛ boa maa bɛte Gyihova duma ne anwo la. (Gyi. 1:8) Gyisɛse a lile Gyihova anwo daselɛ kpalɛ a, yɛɛ yɛlɛdi ye neazo ne anzi. (Yek. 1:5) Noko duzu bieko a yɛyɛ yɛfa yɛkile kɛ Gyihova duma ne anwo hyia yɛ a?
KƐZI YƐKILE KƐ GYIHOVA DUMA NE ANWO HYIA YƐ LA
14. Kɛ mɔɔ Edwɛne 105:3 kile la, kɛzi yɛte nganeɛ wɔ Gyihova duma ne anwo ɛ?
14 Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyihova duma la yɛ nwo zo. (Kenga Edwɛne 105:3.) Saa yɛfa Gyihova duma ne yɛtu yɛ nwo a, ɔ nye die nwolɛ kpole. (Gyɛ. 9:23, 24; 1 Kɔl. 1:31; 2 Kɔl. 10:17) ‘Yɛtu yɛ nwo wɔ Gyihova anu’ kile kɛ ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyihova le yɛ Nyamenle. Yɛnwu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia kɛ yɛbawula Gyihova anyunlunyia na yɛaboa yɛamaa bɛanwu ɔ nwo nɔhalɛ edwɛkɛ ne. Ɔnle kɛ ɔyɛ yɛ nyiane kɛ yɛbaha yɛahile bɛdabɛ mɔɔ yɛ nee bɛ gyima, yɛ gɔnwo mɔ sukuluma, menli mɔɔ yɛ nee bɛ de yɛɛ awie mɔ gyɛne kɛ yɛle Gyihova Alasevolɛ! Abɔnsam kulo kɛ yɛgyakyi kɛ yɛbaha Gyihova duma ne anwo edwɛkɛ yɛahile awie mɔ. (Gyɛ. 11:21; Yek. 12:17) Nɔhalɛ nu, Seetan nee ye adalɛ ngapezoma ne mɔ kulo kɛ bɛmaa menli arɛle fi Gyihova duma ne. (Gyɛ. 23:26, 27) Noko ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova duma ne la maa yɛ nye die “dahuu.”—Edw. 5:11; 89:16.
15. Gyihova duma ne mɔɔ yɛbabɔ la kile duzu?
15 Yɛkɔ zo yɛbɔ Gyihova duma. (Dww. 2:32; Wlo. 10:13, 14) Gyihova duma ne mɔɔ yɛbɔ la ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ yɛnwu Nyamenle duma ne na yɛfa yɛfɛlɛ ye ala. Ɔwɔ kɛ yɛnwu Nyamenle kɛ ɔle Awie mɔɔ wɔ ɛkɛ, yɛnyia ye nu anwodozo na yɛkpondɛ moalɛ nee adehilelɛ yɛfi ye ɛkɛ. (Edw. 20:7; 99:6; 116:4; 145:18) Eza yɛka ye duma ne nee ye subane ne mɔ anwo edwɛkɛ yɛkile awie mɔ, yɛmaa bɛ anwosesebɛ kɛ bɛnlu bɛ nwo amaa bɛahola bɛanyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ.—Aye. 12:4; Gyi. 2:21, 38.
16. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ Seetan le adalɛ ɛ?
16 Yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbanwu amaneɛ ɔlua Gyihova duma ne ati. (Gye. 5:10, 11) Saa yɛlɛnwu amaneɛ na yɛkɔ zo yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova a, yɛmaa ɔda ali kɛ Seetan le adalɛ. Wɔ Dwobu mekɛ zo, Seetan bɔle menli mɔɔ bɛsonle Gyihova la somolɛ kɛ: “Sonla bava debie biala mɔɔ ɔlɛ la yeamaa yeava yealie ye ngoane.” (Dwobu 2:4) Seetan hanle kɛ saa ninyɛne ɛlɛkɔ boɛ amaa menli a yɛɛ bɛbazonle Gyihova a, na saa bɛlɛyia ngyegyelɛ a, bɛbakpo Gyihova. Nɔhavo Dwobu hilele kɛ zɔhane edwɛkɛ ne le adalɛ. Yɛdayɛ noko yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbahile kɛ ɔnva nwo mɔɔ Seetan bava ara yɛ nwo zo biala la, yɛnrɛhakyi yɛ nzi yɛnrɛzi Gyihova. Yɛbahola yɛanyia anwodozo bɔkɔɔ kɛ Gyihova babɔ yɛ nwo bane ɔlua ye duma ne ati.—Dwɔn 17:11.
17. Kɛ mɔɔ bɛha ye wɔ 1 Pita 2:12 la, ndenle gyɛne boni mɔ a yɛbahola yɛalua zo yɛawula Gyihova duma ne anyunlunyia a?
17 Yɛbu Gyihova duma ne. (Mrɛ. 30:9; Gyɛ. 7:8-11) Kɛmɔ yɛgyi Gyihova agyakɛ anu na ye duma la yɛ nwo zo la ati, yɛbahola yɛaye ye duma ne ayɛlɛ anzɛɛ yɛagua nwolɛ evinli. (Kenga 1 Pita 2:12.) Ɛhye ati, yɛkulo kɛ yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la kɛ yɛbalua yɛ ɛdendɛlɛ nee yɛ nyɛleɛ zo yɛaye Gyihova ayɛlɛ. Saa yɛyɛ ye zɔ a, ɔnva nwo kɛ yɛnli munli la, yɛbahola yɛaye Gyihova duma ne ayɛlɛ.
18. Adenle bieko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛahile kɛ Gyihova duma ne anwo hyia yɛ la a le boni? (Eza nea ɔbodwɛkɛ ne.)
18 Gyihova duma ne hyia yɛ tɛla yɛdayɛ mumua ne yɛ ɛdeɛ. (Edw. 138:2) Duzu ati a ɛhye anwo hyia kpalɛ a? Ɔlua ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova duma ne la ati, bie a awie mɔ badendɛ atia yɛ.a Ɛnee Gyisɛse lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbawu anyiemgba ewule kɛ ɛtanevolɛ amaa yeawula Gyihova duma ne anyunlunyia. “Yeandwenle anyiemgba nwo,” mɔɔ kile la a le kɛ yeandwenledwenle adwenle mɔɔ awie mɔ banyia ye wɔ ɔ nwo la anwo somaa. (Hib. 12:2-4) Nyamenle ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɔbayɛ la ala a ɛnee ye adwenle wɔ zo a.—Mat. 26:39.
19. Kɛzi ɛte nganeɛ wɔ Gyihova duma ne anwo ɛ, na duzu ati ɔ?
19 Yɛfa Gyihova duma ne yɛtu yɛ nwo yɛɛ yɛte nganeɛ kɛ ɔle anyunlunyia kpole kɛ bɛfɛlɛ yɛ Gyihova Alasevolɛ la. Ɔlua ɛhye ati, yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbagyinla aholoba biala mɔɔ bie a bɛbabɔ yɛ la anloa. Gyihova duma ne anwo hyia yɛ kpalɛ bɔbɔ tɛla yɛdayɛ mumua ne yɛ ɛdeɛ ne. Ɔti bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbahɔ zo yɛaye Gyihova duma ne ayɛlɛ ɔnva nwo mɔɔ bie a Seetan bava ara yɛ nwo zo la. Saa yɛyɛ ye zɔ a, yɛbahile kɛ Gyihova duma ne anwo hyia yɛ kpalɛ kɛ mɔɔ ɛnee ɔhyia Gyisɛse Kelaese la.
EDWƐNE 10 Kanvo Gyihova Yɛ Nyamenle Ne!
a Nɔhavo Dwobu bɔbɔ vale ye adwenle ziele kɛzi awie mɔ bu ye la azo somaa wɔ mekɛ mɔɔ ɔ gɔnwo mɔ nsa hanle ɔ nwo edwɛkɛ ɛtane la. Mɔlebɛbo ne mɔɔ Dwobu amra nee ye agyapadeɛ kɔsɔɔti vile ɔ sa la, “Dwobu anyɛ ɛtane anzɛɛ yeando Nyamenle ɛzonle kɛ yeyɛ ɛtane.” (Dwobu 1:22; 2:10) Noko mɔɔ ɔ gɔnwo mɔ bɔle ye somolɛ kɛ ɔbayɛ kɛ yeyɛ ɛtane bie la, ɔmaanle ɔhanle ‘edwɛkɛ mɔɔ wowɔ’ la. Ɔmaanle kɛzi menli bu ye la anwo hyianle ye dɛlale Nyamenle duma ne mɔɔ ɔte nwo la.—Dwobu 6:3; 13:4, 5; 32:2; 34:5.