Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • wp17 No. 6 m. 12-14
  • Baebolo Ne—Duzu Ati A Yezo A?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Baebolo Ne—Duzu Ati A Yezo A?
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Maanlema Ɛdeɛ)—2017
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • ANEƐ MƆƆ BƐVALE BƐHƐLƐLE BAEBOLO NE LA
  • GREEK SEPTUAGINT NE
  • LATIN VULGATE NE
  • NGILEBƐBO DƆƆNWO RALE
  • Gyihova, Nyamenle Mɔɔ Kulo Adwelielilɛ
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2015
  • “Nyamenle Edwɛkɛ Ne Bagyinla Ɛkɛ Dahuu”
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2017
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Maanlema Ɛdeɛ)—2017
wp17 No. 6 m. 12-14
Baebolo ngakyile mɔɔ bɛhɛlɛ, mɔɔ bɛpelente yɛɛ mɔɔ wɔ ɛlɛtɔlɔneke zo la

Baebolo Ne​—Duzu Ati A Yezo A?

Ɛnɛ, duzu ati a Baebolo ngilebɛbo dɔɔnwo wɔ ɛkɛ a? Ɛnwu Baebolo ngilebɛbo fofolɛ bie kɛ ɔle moalɛ anzɛɛ ɔmmaa Baebolo ndelebɛbo bie anu ɛnla ɛkɛ ne kpalɛ ɔ? Saa ɛsukoa ɛleka mɔɔ bɛvi la anwo debie a, ɔbamaa wɔava wɔali gyima wɔ adenle kpalɛ zo.

Mɔɔ limoa, nwane mɔ a limoale hɛlɛle Baebolo ne a, na mekɛ boni a bɛhɛlɛle a?

ANEƐ MƆƆ BƐVALE BƐHƐLƐLE BAEBOLO NE LA

Bɛhyɛ Baebolo ne anu nwiɔ. Mbuluku 39 a wɔ foa ne mɔɔ limoa la anu a. “Nyamenle edwɛkɛ nwuanzanwuanza” a wɔ nu a. (Wulomuma 3:2) Nyamenle vale ye sunsum nwuanzanwuanza ne boale nɔhavoma maanle bɛhɛlɛle ye wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Ɔlile kɛyɛ ɛvolɛ 1,100, ɔvi 1513 K.Y.M. kɔdwu 443 K.Y.M. anzi. Bɛ nuhua dɔɔnwo hɛlɛle ye wɔ Hibulu nu, ɔti yɛfɛlɛ foa ɛhye Hibulu Ngɛlɛlera. Eza bɛfɛlɛ ye Ngyekyeleɛ Dɛba Ne.

Foa nwiɔ ne lɛ mbuluku 27 na ɔdaye noko ɔle “Nyamenle edwɛkɛ ne” bie. (1 Tɛsalonaekama 2:13) Nyamenle vale ye sunsum ne maanle Gyisɛse ɛdoavolɛma ɔmaanle bɛvale mekɛ ekyi bie bɛhɛlɛle mbuluku ɛhye. Ɔlile kɛyɛ ɛvolɛ 60, ɔvi kɛyɛ 41 Y.M. kɔdwu 98 Y.M. Bɛ nuhua dɔɔnwo hɛlɛle ye wɔ Giliki nu, ɔti yɛfɛlɛ foa ɛhye Kilisiene Giliki Ngɛlɛlera. Eza bɛfɛlɛ ye Ngyekyeleɛ Fofolɛ Ne.

Yemɔti mbuluku 66 mɔɔ bɛvale Nyamenle sunsum ne bɛhɛlɛle la a ka bɔ nu yɛ Baebolo ne a. Noko duzu ati a bɛyɛ Baebolo ngilebɛbo dɔɔnwo a? Ndelebɛbo nsa ɛhye mɔ ati ɔ.

  • Amaa menli agenga Baebolo ne wɔ bɛdabɛ bɛ aneɛ nu.

  • Amaa bɛayeye nvonleɛ mɔɔ menli mɔɔ kopele Baebolo ne yɛle la na bɛahɛlɛ ye kɛ mɔɔ ɛnee ɔde ye wɔ mɔlebɛbo ne la.

  • Amaa bɛava adwuleso aneɛ bɛahɛlɛ.

Suzu kɛzi ninyɛne nsa ɛhye mɔ le nɔhalɛ wɔ alimoa Baebolo ngilebɛbo nwiɔ bie anwo la.

GREEK SEPTUAGINT NE

Ɛvolɛ 300 anzi kolaa na Gyisɛse ara la, Dwuunli abɔlɔba bie hilele Hibulu Ngɛlɛlera ne abo hɔle Giliki nu. Bɛravɛlɛle Baebolo ngilebɛbo ɛhye Greek Septuagint. Duzu ati a bɛyɛle a? Amaa yeaboa Dwuuma mɔɔ ɛnee bɛnga Hibulu na emomu Giliki la yeamaa bɛazukoa “ngɛlɛlera nwuanzanwuanza” ne​—2 Timote 3:15.

Septuagint ne eza boale menli mɔɔ ɛnle Dwuuma la ɔmaanle bɛnwunle Baebolo ne anu edwɛkɛ. Adenle boni azo? Abɔlɔba W.  F. Howard ka kɛ, “Ɔvi ɛvoya mɔɔ limoa la anu, Septuagint ne rayɛle Baebolo mɔɔ Kilisiene Asɔne ne anu edwɛkpatɛlɛvolɛma vale hilehilele wɔ nyianu azua ne mɔ anu kɛ ‘Gyisɛse a le Mɛzaya’ ne a.” (Gyima ne 17:3, 4; 20:20) Wɔ abɔlɔba F.  F. Bruce adwenle nu, ɛhye boka ye bie a Dwuuma dɔɔnwo anye anlie Septuagint ne anwo bieko la.

Mɔɔ Gyisɛse ɛdoavolɛ ne mɔ ɛlɛnyia Kilisiene Giliki Ngɛlɛlera ne ngyikyingyikyi la, bɛvale bɛbokale Septuagint ngilebɛbo ne mɔɔ le Hibulu Ngɛlɛlera ne la anwo bɛyɛle ye Baebolo mumua ko na yemɔ a ɛnɛ yɛfa yɛdi gyima la.

LATIN VULGATE NE

Bɛhɛlɛle Baebolo ne bɛwiele la ye ɛvolɛ kɛyɛ 300 anzi, ɛzonlenlɛ nu abɔlɔba Jerome hilele ɔ bo hɔle Latɛn aneɛ nu na nzinlii bɛvɛlɛle ngilebɛbo ɛhye Latin Vulgate. Ɛnee bɛlɛ Latɛn ngilebɛbo dɔɔnwo wɔ ɛkɛ dɛba yemɔti duzu ati a bɛyɛle fofolɛ ɛhye a? The International Standard Bible Encyclopedia ne ka kɛ ɛnee Jerome kulo kɛ “ɔyɛ edwɛkɛ bie mɔɔ bɛanwula ye boɛ, ɛleka mɔɔ bɛ nye vonle, ɛleka mɔɔ bɛva bie bɛboka nwo anzɛɛ bɛye bie bɛvi nu la anwo gyima.”

Jerome yɛle nvonleɛ ɛhye mɔ anu dɔɔnwo anwo gyima. Noko ɔdwule mekɛ bie la, ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ yɛle debie bie mɔɔ amboa fee! Bɛvale bɛdole gua kɛ Latin Vulgate ne ala a le Baebolo mɔɔ bɛlie bɛdo nu kɛ bɛva bɛli gyima a! Yemɔti kɛ anrɛɛ bɛbaboa menli gyɛne bɛamaa bɛade Baebolo ne abo la, Vulgate ngilebɛbo ne maanle Baebolo ne anu edwɛkɛ ne azo hedale ɔluakɛ amozii ɛnee menli ɛnde Latɛn aneɛ ne.

NGILEBƐBO DƆƆNWO RALE

Mekɛ guale nu la, menli bɔle ɔ bo yɛle Baebolo ne bie​—nuhua ko mɔɔ ɛlie duma la a le Syriac Peshitta ne mɔɔ bɛyɛle ye wɔ kɛyɛ ɛvoya nnu Y.M. la. Noko ɔhyɛle kpalɛ na menli asa aha Baebolo ne bie wɔ bɛdabɛ bɛ aneɛ nu wɔ ɛvoya 14 ne.

Wɔ ɛvoya 14 ne anu, John Wycliffe mɔɔ vi England la bɔle ɔ bo kɛ ɔkile Baebolo ne abo yeahɔ Nrelenza mɔɔ le adwuleso aneɛ mɔɔ awie biala te ɔ bo la anu. Yeangyɛ, ndenle fofolɛ mɔɔ bɛdua zo bɛpelente ninyɛne mɔɔ Johannes Gutenberg vale rale la maanle Baebolo nwo mbɔlɔba yɛle Baebolo dɔɔnwo wɔ aneɛ ngakyile mɔɔ bɛka ye wɔ Europe la anu na bɛhyɛle.

Mekɛ mɔɔ Nrelenza Baebolo ngilebɛbo ne ɛlɛso la, menli dɔɔnwo dendɛle tiale. John Lewis, asɔne kpanyinli mɔɔ dɛnlanle aze wɔ ɛvoya 18 ne anu la hɛlɛle kɛ: “Aneɛ nyi yɛɛ ɔkakyi, yemɔti nwolɛ hyia kɛ mekɛ ɛlɛkɔ la, edwɛbohilelɛma sia nea bɛ gyima nu na bɛfa adwuleso aneɛ mɔɔ menli ne ka na bɛte ɔ bo la bɛyɛ gyima.”

Ɛnɛ, ɔnyɛ se ɔmmaa Baebolo nwo mbɔlɔba kɛ bɛbayɛ nzenzaleɛ wɔ bɛ gyima dɛba nu. Bɛde aneɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo ne la abo kpalɛ, yɛɛ bɛnwu tete bɛ sa anloa ngɛlɛlera dɔɔnwo kenle nsa ye. Ɛhye mɔ boa bɛ maa bɛka Baebolo ne anu edwɛkɛ ne bɛmaa nuhua da ɛkɛ na ɔyɛ pɛpɛɛpɛ.

Yemɔti saa Baebolo ngilebɛbo dɔɔnwo wɔ ɛkɛ ne a, ɔnzɛkye ɛhwee. Noko akee, ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ wɔ bie mɔ anwo.a Noko saa ɛlɔlɛ mɔɔ menli lɛ maa Nyamenle la a hanle bɛ maanle bɛyɛle nzenzaleɛ wɔ Baebolo ne anu a, ɔbaboa yɛ kpole.

Saa ɛkulo kɛ ɛkenga Baebolo ne wɔ wɔ aneɛ nu wɔ yintanɛte anzɛɛ wɔ moba ne azo a, kɔ www.jw.org/nzi. Nea MBULUKU > BAEBOLO.

a Nea edwɛkɛ “How Can You Choose a Good Bible Translation?” mɔɔ wɔ May 1, 2008, Watch Tower ne anu la.

NYAMENLE DUMA NWUANZANWUANZA WƆ BAEBOLO NE ANU

Nyamenle duma nwuanzanwuanza ne wɔ Gyisɛse mekɛ zo Septuagint ne anu

Nyamenle duma nwuanzanwuanza ne wɔ Gyisɛse mekɛ zo Septuagint ne anu

Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo Baebolo ne vale Nyamenle duma Gyihova ne lile gyima wɔ Hibulu Ngɛlɛlera ne nee Kilisiene Giliki Ngɛlɛlera ne anu. Nrelenza Baebolo gyɛne mɔɔ bɛyɛ ye kenle nsa ye la ɛnyɛ zɔ. Emomu bɛfa “Awulae” bɛsie ɔ gyakɛ anu. Edwɛbohilelɛma bie mɔ kile kɛ deɛmɔti bɛyɛ zɔ la a le kɛ Nyamenle duma kpalɛ ne mɔɔ bɛva Tetragrammaton (YHWH), bɛhɛlɛ la anvinde Giliki Septuagint ne mɔɔ bɛhilele ɔ bo bɛvile Hibulu Ngɛlɛlera ne anu la anu. Asoo ɔle nɔhalɛ?

Wɔ ɛvoya 20 ne avinli, bɛnwunle tete Septuagint ne bie mɔɔ ɛnee wɔ ɛkɛ ɔvi Gyisɛse mekɛ zo la. Ɛnee Nyamenle duma nwuanzanwuanza ne mɔɔ bɛva Hibulu ngɛlɛleramgbɔkɛ bɛhɛlɛ la wɔ nu. Ɔkɛyɛ kɛ nzinlii a kɛlɛvoma yele Nyamenle ne duma vile Baebolo ne anu na bɛvale Giliki edwɛkɛkpɔkɛ Kyʹri·os, mɔɔ kile “Awulae” la bɛziele ɔ gyakɛ anu a. Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo Baebolo ne vale Nyamenle duma ne lile gyima kɛ mɔɔ ɛnee ɔde la.

ASOO BƐZƐKYE BAEBOLO NE?

Nyevile Wulera ne anu Ayezaya nwoma Ne

Nyevile Wulera ne anu Ayezaya nwoma ne mɔɔ ɛli ɛvolɛ 2000. Ɔ nee mɔɔ wɔ Baebolo ne anu ɛnɛ la asɛɛ le ko

Ɔle zɔ kɛ menli mɔɔ kopele Baebolo ne la yɛle nvonleɛ. Noko nvonleɛ ɛhye mɔ anu biala anzɛkye Baebolo ne. “Nvonleɛ mɔɔ bɛyɛle la ɛnga Kilisienema ɛzonlenlɛ ngilehilelɛ titili ne mɔ”—Our Bible and the Ancient Manuscripts.

Dwuu kɛlɛvoma ne anyɛ nvonleɛ dɔɔnwo. “Dwuu mɛla kilehilevolɛma mɔɔ ɛnee wɔ ɛkɛ ne wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la hɛlɛle Hibulu ngɛlɛlera ne pɛpɛɛpɛ.”—Second Thoughts on the Dead Sea Scrolls.

Kɛ neazo, bɛnwunle Ayezaya nwomamobɔleɛ bie wɔ Nyevile Wulera Nwomamobɔleɛ ne mɔ anu mɔɔ ɛnee ɔtɛla alimoa ɛdeɛ ne ɛvolɛ 1,000 la. Saa yɛfa yɛtoto mɔɔ yɛlɛ ye ɛnɛ la anwo a, duzu a yɛnwu ye a? “Ɔnda ɔnzi noko ɔyɛ a bɛye edwɛkɛkpɔkɛ bie bɛfi nu anzɛɛ bɛfa bie bɛwula nu.”—The Book. A History of the Bible.

Ɛnɛ, ɔnyɛ se kɛ bɛbanwu nvonleɛ ngyikyingyikyi​—ngɛlɛleramgbɔkɛ, edwɛkɛ agbɔkɛ anzɛɛ ɛdendɛsinli mɔɔ bɛhakyi bɛ​—mɔɔ menli mɔɔ kopele Baebolo ne yɛle la na bɛali nwolɛ gyima. “Tete buluku biala ɛnle ewiade mɔɔ daselɛ dɔɔnwo wɔ nwo kɛ Ngyekyeleɛ Fofolɛ ne la.”—The Books and the Parchments.

“Bɛvale alimoa bɛ sa anloa ngɛlɛlera ne mɔɔ bɛnwunle ye wɔ Yigyibiti la bɛtotole mɔɔ bɛ sa ɛha ye kenle nsa ye wɔ Europe la anwo la, bɛnwunle kɛ, asɛɛ nuhua edwɛkɛ ne amuala le ko pɛpɛɛpɛ. Na yemɔ maa menli mɔɔ ɛhye anwo edwɛkɛ hyia bɛ la nyia anwodozo.”—The Book. A History of the Bible.

Asoo bɛzɛkye Baebolo ne? Ɔnle zɔ fee!

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie