Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Yɛmaa Nyamenle Sunsum Ne Kile Yɛ Adenle A?
“Wɔmɔ a ɛle me Nyamenle a! Wɔ sunsum ne le kpalɛ; maa ɔhile me adenle.”—EDW. 143:10, NW.
1. Duzu a maa magenɛte kola twe ninyɛne mɔɔ bulalɛ wɔ nu la ɛ?
WƆVA agbuyia wɔdo ɛleka mɔɔ magenɛte wɔ la ɛlɛ ɔ? Magenɛte ne bahwe agbuyia ne ɛkɛ ne ala. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ tumi bie mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu ye mɔɔ ɔtwe ninyɛne mɔɔ bulalɛ wɔ nu la wɔ magenɛte ne anu. Menli ɛva magenɛte ɛkpondɛ ninyɛne mɔɔ bulalɛ wɔ nu la wɔ ɛvoya dɔɔnwo anu.
2, 3. (a) Tumi kpole boni a Gyihova vale lile gyima wɔ mɔmoane kpalɛ ne a? (b) Duzu a maa yɛnwu kɛ Nyamenle gyimayɛlɛ tumi ne kola kile yɛ adenle ɛnɛ ɛ?
2 Tumi bieko wɔ ɛkɛ mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu ye mɔɔ ɔhyia kɛ ɔkile yɛ adenle a. Yemɔ a le boni? Bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Baebolo ngyehyɛnu nwiɔ ne mɔɔ lumua la anu. Mɔlebɛbo buluku ne maa yɛnwu mɔɔ Gyihova yɛle ye wɔ mɔmoane kpalɛ ne la. “Mɔlebɛbo ne Nyamenle bɔle anwuma nee aze.” Yɛze kɛ ɔvale tumi kpole kpalɛ a ɔbɔle ninyɛne a, ɔluakɛ Mɔlebɛbo buluku ne toa zo kɛ: “Ɛnee . . . Nyamenle Sunsum ne luolua nzule ne anye.” (Mɔl. 1:1, 2) Tumi boni a Nyamenle vale lile gyima a? Ye sunsum nwuanzanwuanza ne mɔɔ ɔle ye gyimayɛlɛ tumi ne la ɔ. Yɛ nye die kɛ Gyihova luale ye sunsum ne azo ɔmanle yɛ ngoane na ɔbɔle ninyɛne kɔsɔɔti la.—Dwo. 33:4; Edw. 104:30.
3 Yɛze kɛ Gyihova luale ye gyimayɛlɛ tumi ne azo a ɔbɔle yɛ a, noko asoo tumi ɛhye kola boa yɛ wɔ adenle fofolɛ zo? Nyamenle Ara ne zele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛ ɔkola. Ɔhanle kɛ sunsum nwuanzanwuanza ne bamaa “bɛanwu nɔhalɛ ne amuala.” (Dwɔn 16:13) Duzu a le sunsum ɛhye? Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔkile yɛ adenle ɛ?
Sunsum Nwuanzanwuanza Ne
4, 5. (a) Sunsum nwuanzanwuanza ne anwo adwenle mɔɔ ɛndenrɛ la boni a menli mɔɔ die Nsa-Ko ne di la lɛ a? (b) Kɛzi ɛbahilehile sunsum nwuanzanwuanza ne anu ɛ?
4 Ɔda ali kɛ, menli mɔɔ ɛyia bɛ wɔ daselɛlilɛ nu la bie mɔ die Nsa-Ko ne di. Noko menli mɔɔ die Nsa-Ko ne di la lɛ adwenle mɔɔ ɛndenrɛ. Bɛsuzu kɛ sunsum nwuanzanwuanza ne le sonla na ɔ nee Nyamenle Selɛ ne sɛ. (1 Kɔl. 8:6) Ɛhye ati, bɛhɛlɛ edwɛkɛ Sunsum Nwuanzanwuanza ne mgbole wɔ Baebolo ngilebɛbo dɔɔnwo anu. Noko, ɔfɛta kɛ yɛyɛ ye nzonlɛ kɛ Joan F. Mira, Giliki aneɛ ne anwo abɔlɔba bie mɔɔ ɛlie duma wɔ Spain la hilele Edwɛkpa ne abo wɔ ɛvolɛ 2006 ne anu, noko ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔbahɛlɛ edwɛkɛ sunsum nwuanzanwuanza ne ngyikyi. Mira yɛle zɔ ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ Ngɛlɛlera ne ɛnga kɛ sunsum nwuanzanwuanza ne le sonla.a
5 Wɔ Baebolo ne anu, Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ ruʹach mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ “sunsum” wɔ Mɔlebɛbo 1:2 la, eza bɛhile ɔ bo kɛ “anwoma” anzɛɛ debie mɔɔ lɛ tumi na ɛnyelɛ ɛnnwu ye la wɔ ngyehyɛnu fofolɛ nu. (Fa to Mɔlebɛbo 8:1 anwo.) Yɛnnwu anwoma noko yɛnwu gyima mɔɔ ɔyɛ la. Zɔhane ala a yɛnnwu sunsum ne noko ɔyɛ gyima a. Sunsum nwuanzanwuanza ne ɛnle sonla. Ɔle anwosesebɛ mɔɔ vi Nyamenle. Ɔfa ɔboa menli anzɛɛ ninyɛne ɔmaa bɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ. Ɔyɛ se kɛ yɛbalie yɛali kɛ tumivolɛ Nyamenle ne lɛ tumi bedevinli ɛhye ɔ? Kyɛkyɛ!—Bɛgenga Ayezaya 40:12, 13.
6. Duzu a Devidi zɛlɛle vile Gyihova ɛkɛ a?
6 Gyihova bahɔ zo ava ye sunsum ne ahile yɛ adenle ɔ? Ɔbɔle Devidi ɛwɔkɛ kɛ: “Mebahilehile wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛfa nu la.” (Edw. 32:8) Asoo Devidi hulole kɛ Nyamenle kɛhile ye adenle? Yɛze kɛ ɛnee ɔkulo ɔluakɛ ɔzɛlɛle Gyihova kɛ: “Kilehile me maa menyɛ mɔɔ ɛkulo la, ɔluakɛ wɔmɔ a ɛle me Nyamenle a! Wɔ sunsum ne le kpalɛ; maa ɔhile me adenle.” (Edw. 143:10, NW) Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle. Kɛmɔti ɛ? Yɛbazuzu ninyɛne nna anwo.
Yɛnrɛhola Yɛnrɛhile Yɛ Nwo Adenle
7, 8. (a) Duzu ati a yɛngola yɛngile yɛ nwo adenle ɛ? (b) Neazo boni a boa yɛ maa yɛte deɛmɔti yɛhyia Nyamenle adehilelɛ wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu la abo a?
7 Mɔɔ lumua, yɛkpondɛ kɛ Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle ɔluakɛ yɛnlɛ tumi mɔɔ yɛbava yɛahile yɛ nwo adenle a. Awie mɔɔ bɛkile ye adenle la kile kɛ bɛkile ye adenle kpalɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa zo la. Gyihova ammaa yɛ tumi kɛ yɛva yɛhile yɛ nwo adenle. Na kɛmɔ yɛnli munli la ati, saa yɛlɛkile yɛ nwo adenle a yɛfo. Ngapezonli Gyɛlɛmaya hɛlɛle kɛ: “O [Gyihova], meze kɛ sonla ɔdaye ɔnlɛ ɔ nwo; sonla ɔdaye ɔnlɛ ye ngoane zo tumi.” (Gyɛ. 10:23) Duzu ati ɔ? Nyamenle luale Gyɛlɛmaya anwo zo hilele yɛ deɛmɔti. Gyihova hanle kɛ: “Ahonle le mɛlɛbɛla tɛla debie biala, yezɛkye yebo zolɛ; nwane a kɛhola kɛde ɔ bo a?”—Gyɛ. 17:9; Mat. 15:19.
8 Fa ye kɛ awie ɛlɛkɔ ɛleka bie mɔɔ yɛ ɛzulolɛ le kɛ kpɔkɛmile anzɛɛ fienemgbole nu na ɔnze ɛkɛ ne kpalɛ. Saa ahenle ɛnze kɛzi ɔbanlea ɔ nwo zo wɔ ɛleka zɛhae a ɔbahola yeaminli ye ngoane. Zɔhane ala a awie mɔɔ ɔdwenle kɛ ɔbahola yeahile ɔ nwo adenle wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu na ɔmmaa Nyamenle ɛngile ye adenle kpalɛ ne la noko ngoane la esiane kpole nu a. Ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova moalɛ kɛmɔ Devidi yɛle la. Ɔhanle kɛ: “[Maa menlua] wɔ adenle ne anu fɔɔnwo, metɛfonle adenle ne.” (Edw. 17:5; 23:3) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia adehilelɛ ɛhye ɛ?
9. Kɛzi sunsum ne bahola ahile yɛ adenle kpalɛ ɛ?
9 Saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze na yɛfa yɛ nwo yɛto Gyihova anwo zo a, ɔbamaa ye sunsum ne ahile yɛ adenle. Kɛzi zɔhane gyimayɛlɛ tumi ne baboa yɛ ɛ? Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛ: “Boavolɛ ne, mɔɔ le Sunsum Nwuanzanwuanza ne, mɔɔ Selɛ ne bazoa ye wɔ me duma nu la, barahilehile bɛ debie biala, na yeamaa bɛahakye mɔɔ meha mehile bɛ la amuala.” (Dwɔn 14:26) Saa yɛfa asɔneyɛlɛ yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ Kelaese ngilehilelɛ ne boka nwo la a, sunsum ne bamaa yɛade Gyihova nrɛlɛbɛ kpole ne abo na yɛali ye edwɛkɛ zo. (1 Kɔl. 2:10) Bieko, saa esiane bie si wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, Nyamenle sunsum ne baboa yɛ yeamaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la. Ye sunsum ne bamaa yɛahakye Baebolo ngyinlazo mɔɔ yɛzukoa la, yɛade ɔ bo na yɛava yɛazi kpɔkɛ kpalɛ.
Sunsum Ne Hilele Gyisɛse Adenle
10, 11. Duzu a ɛnee Gyisɛse anye la kɛ sunsum ne bayɛ amaa ye a? Kɛzi sunsum ne boale ye ɛ?
10 Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Nyamenle Ara mumua ne sunsum ne a hilele ye adenle a. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la ɛnee ɔ nye la kɛ ɔbanyia moalɛ yeavi sunsum ne ɛkɛ. Ɛnee ɔze ngapezo ɛhye mɔɔ bɛhanle ye wɔ ɔ nwo la: “[Gyihova] Sunsum ne bara ɔ nwo zo, ɔbanwu nrɛlɛbɛ, yeanyia ndelebɛbo, ɔbanyia anwosesebɛ, yeayɛ folɛtuvolɛ, ɔbanyia adwenle na yeazulo [Gyihova].” (Aye. 11:2) Ɛnee asetɛnla ɛnrɛyɛ bɛtɛɛ ɛnrɛmaa Gyisɛse. Ɔbahyia Nyamenle sunsum ne moalɛ!
11 Gyihova edwɛkɛ ne rale nu. Luku Edwɛkpa ne maa yɛnwu mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɔnenle Gyisɛse ɛkɛ ne ala la: “Gyisɛse vi Azule Dwɔdan ne anloa ziale rale la ɛnee Sunsum Nwuanzanwuanza ne ɛyi ye tɛkɛɛ. Sunsum ne vale ye hɔle fienemgbole ne anu.” (Luku 4:1) Mɔɔ ɛnee Gyisɛse ɛlɛkye ɛhɔne, ɔlɛyɛ asɔne, na ɔlɛdwenledwenle ninyɛne nwo wɔ fienemgbole ne anu la, ɔbayɛ kɛ Gyihova manle ye adehilelɛ na ɔzieziele ye ɔmanle mɔɔ ɔbazi la. Nyamenle gyimayɛlɛ tumi ne yile Gyisɛse tɛkɛɛ. Ɔhilele ye adenle na ɔboale ye ɔmanle ɔzile kpɔkɛ. Ɔlua zo, ɔnwunle ɔ Ze ɛhulolɛdeɛ na ɔyɛle.
12. Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛbiza yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle ɛ?
12 Ɛnee Gyisɛse ze kɛzi Nyamenle sunsum ne anwo hyia wɔ ye asetɛnla nu la, yemɔti ɔzile ye ɛdoavolɛ ne mɔ adua kɛ bɛbiza na bɛmaa ɔhile bɛ adenle wɔ bɛ asetɛnla nu. (Bɛgenga Luku 11:9-13.) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛbiza yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle ɛ? Ɔboalekɛ ɔkola ɔkakyi yɛ adwenle na ɔmaa yɛnyia “Kelaese adwenle ne bie.” (Wulo. 12:2; 1 Kɔl. 2:16) Ɛhye kile kɛ saa yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle a, yɛbadwenle kɛ Gyisɛse la na yɛava ɔ gyakɛ.—1 Pita 2:21.
Ewiade Sunsum Ne Kola Maa Yɛminli
13. Ewiade sunsum ne a le duzu? Duzu a ɔmaa menli yɛ a?
13 Mɔɔ tɔ zo nsa, yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle ɔluakɛ saa yɛammaa yeangile yɛ adenle a, ewiade sunsum ne baminli yɛ. Ɛnɛ, ewiade sunsum ne a kile menli dɔɔnwo adenle a. Ɛhye a le tumi kpole ne mɔɔ ɔmmaa menli ɛnli sunsum nwuanzanwuanza ne adehilelɛ nzi la. Kɛ anrɛɛ ɔbaboa menli yeamaa bɛanyia Kelaese adwenle ne bie la, ewiade sunsum ne maa menli dwenle na bɛbɔ bɛ ɛbɛla kɛ Seetan mɔɔ sie ewiade ɛhye la. (Bɛgenga Ɛfɛsɛsema 2:1-3; Taetɛse 3:3.) Saa awie maa ewiade sunsum ne kile ye adenle na ɔfa ɔ nwo ɔwula “sonla su ne gyima mɔɔ di la” anu a, ɛtane a bavi nu ara a. Sonla ɛhye “ɛnrɛnwu Nyamenle Belemgbunlililɛ ne.”—Gal. 5:19-21.
14, 15. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛakpo ewiade sunsum ne ɛ?
14 Gyihova maa yɛnyia mɔɔ yɛhyia nwo na yɛahola yɛakpo ewiade sunsum ne la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ: “Bɛlua Awulae tumi bedevinli ne azo bɛmaa bɛ nwo ɛyɛ se.” Kɛmɔti ɛ? Ɔdoale zo kɛ: “Amaa saa kenle ɛtane ne ba a, bɛahola bɛagyinla kpɔvolɛ ne anyunlu.” (Ɛfɛ. 6:10, 13) Gyihova dua ye sunsum ne azo ɔmaa yɛ anwosesebɛ yɛkpo mɔdenle mɔɔ Seetan bɔ kɛ ɔminli yɛ la. (Yek. 12:9) Ewiade sunsum ne anwo yɛ se, na yɛnrɛhola yɛnrɛhoati ye bɔkɔɔ. Noko yɛbahola yɛazi ye adenle. Sunsum ne anwo yɛ se tɛla ye, na ɔbaboa yɛ!
15 Ɛzoanvolɛ Pita hanle menli mɔɔ vile nɔhalɛ ne anu wɔ ɛvoya ne mɔɔ lumua anu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Bɛgyakyi adenle kpalɛ ne na bɛminli.” (2 Pita 2:15) “Tɛ ewiade ɛhye anu sunsum a yɛnyia ye a. Sunsum ne mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ ne la a yɛnyia ye” a, yemɔti yɛbahola yɛhile nwolɛ anyezɔlɛ. (1 Kɔl. 2:12) Saa yɛmaa sunsum nwuanzanwuanza ne kile yɛ adenle na yɛfa debie biala mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ amaa yɛ nee ye anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la yɛdi gyima a, yɛbahola yɛayɛ mɔɔ tenrɛ la na yɛakpo ɛtane ewiade ɛhye sunsum ne.—Gal. 5:16.
Sunsum Ne So Ma Kpalɛ
16. Ma boni a sunsum ne so wɔ yɛ nu a?
16 Mɔɔ tɔ zo nna, yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle ɔluakɛ ɔso ma kpalɛ wɔ menli mɔɔ ɔkile bɛ adenle la asetɛnla nu. Ɛhye kile kɛ ɔboa bɛ ɔmaa bɛnyia subane kpalɛ. (Bɛgenga Galeehyeama 5:22, 23.) Nɔhalɛ nu, yɛ muala yɛkpondɛ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ, anyelielɛ, nee anzondwolɛ dɔɔnwo. Yɛkpondɛ kɛ yɛnyia abotane na yɛda atiakunlukɛnlɛmayɛlɛ nee kpalɛyɛlɛ dɔɔnwo ali. Ɔle kpalɛ kɛ yɛ muala yɛbanyia diedi kpole na yɛala mɛlɛbɛnwoaze nee bɛ nwo zo ɛhomolɛ ali. Subane ngɛnlɛma ɛhye mɔ azo ba yɛ nee yɛ abusua ne nee yɛ asafo ne anu amra nvasoɛ. Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛso ma ɛhye. Sunsum ne ma ne dodo mɔɔ yɛhyia nwo nee mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛda ye ali la ɛnlɛ ye ɛweɛne.
17. Mɔdenle boni a ɔwɔ kɛ yɛbɔ na yɛala sunsum ne ma ne ali a?
17 Ɔle kpalɛ kɛ yɛbazuzu ɛhye anwo: Asoo yɛ ɛdendɛlɛ nee yɛ nyɛleɛ maa ɔda ali kɛ sunsum nwuanzanwuanza ne kile yɛ adenle na yɛso ye ma ne ɔ? (2 Kɔl. 13:5a; Gal. 5:25) Na saa yɛtɔ sinli wɔ subane mɔɔ sunsum ne maa yɛnyia la bie anu ɛ? Yɛbahola yɛamaa sunsum ne aboa yɛ na yɛanyia subane ɛhye mɔ. Yɛdua Baebolo ne nee Asafo mbuluku zo yɛsukoa subane ɛhye mɔ anwo debie. Ɔwɔ kɛ yɛsuzu kɛzi yɛbazo sunsum ne ma ne la anwo na yɛbɔ mɔdenle yɛda ye ali wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu.b Saa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ yɛ nee yɛ mediema nyia fi sunsum ne adehilelɛ zo la a, ɔmaa yɛnwu kɛzi yɛhyia ye moalɛ la.
Maa Sunsum Ne Ɛhile Wɔ Adenle
18. Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Nyamenle sunsum ne mɔɔ Gyisɛse manle ɔhilele ye adenle la anu a?
18 Baebolo ne ka kɛ mekɛ mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɛnee Nyamenle sunsum ne tumi ne wɔ ɔ nwo zo. Ɔmanle ɔhilele ye adenle. Ɔliele sunsum ne adehilelɛ kɔsɔɔti ɔdole nu na ɔlile zo. (Mak. 1:12, 13; Luku 4:14) Asoo ɛmaa Nyamenle sunsum ne kile wɔ adenle kɛmɔ Gyisɛse yɛle la?
19. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ na sunsum ne ahile yɛ adenle a?
19 Ɛnɛ, Nyamenle gyimayɛlɛ tumi ne tɛkile ahonlekpalɛma adenle. Kɛzi ɛbamaa yeahile wɔ adenle kpalɛ ne ɛ? Sɛlɛ Gyihova dahuu kɛ ɔmaa ye sunsum ne ɛboa wɔ na ɛlie ye adehilelɛ ɛdo nu. (Bɛgenga Ɛfɛsɛsema 3:14-16.) Maa ɔla ali kɛ ɛkpondɛ kɛ Nyamenle sunsum ne kile wɔ adenle ɔlua Baebolo ne mɔɔ Nyamenle luale ye sunsum ne azo ɔmanle bɛhɛlɛle mɔɔ ɛbazukoa la azo. (2 Tem. 3:16, 17) Di nrɛlɛbɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ nu la azo na die sunsum ne adehilelɛ to nu. Saa ɛyɛ ɛhye mɔ a, ɛnee ɛlɛmaa yeala ali kɛ ɛlɛ diedi wɔ tumi mɔɔ Gyihova lɛ kile wɔ adenle kpalɛ wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu la anu.
[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ ne mɔ]
a Wɔ edwɛkɛ mɔɔ ɔvale ɔbukele ye ngilebɛbo ne anye la anu, Mira hɛlɛle kɛ: “Kengavoma mɔɔ ɛnee wɔ ɛvoya nwiɔ ne nee nsa ne anu la annyia adwenle ɛhye bɔbɔ kɛ [. . . ] sunsum ne bahola ayɛ sonla mɔɔ wɔ anwuma, ɔdi ɔ ti anwo na ɔle ngakyile ɔfi Selɛ ne nee Ralɛ ne anwo a, ɔluakɛ . . . ɛnee Nsa-Ko ngilehilelɛ ne ɛtɛbale.”
b Saa ɛkpondɛ kɛ ɛsukoa sunsum ne ma ne foa biala anwo debie a, nea w07-E 7/15 24-25; w03-E 1/15 11; w02-E 1/15 17; w95-E 1/15 16; w01-E 11/1 14-15; w03-E 7/1 6; w01-E 1/1 22; w03-E 4/1 15, 19-20; w03-E 10/15 14.
Asoo Ɛkakye?
• Kɛzi sunsum nwuanzanwuanza ne boa yɛ ɛ?
• Ninyɛne nna boni mɔ ati a ɔwɔ kɛ yɛmaa Nyamenle sunsum ne kile yɛ adenle a?
• Kɛ ɔkɛyɛ na sunsum ne ahile yɛ adenle kpalɛ ne ɛ?
[Nvoninli wɔ mukelɛ 17]
Ɛnee Nyamenle sunsum ne tumi ne wɔ Gyisɛse anwo zo
[Nvoninli wɔ mukelɛ 19]
Nyamenle gyimayɛlɛ tumi ne tɛkile ahonlekpalɛma adenle