MOKANWO
Kɛzi Bɛsiezie Gyima Nu Edwɛkɛ La
Kɛmɔ bɛhɛlɛ ye wɔ 1 Kɔlentema 6:1-8 la, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zuzule kɛzi mediema kola siezie bɛ avinli la anwo edwɛkɛ. Kɛzi ɛnee Keleseɛnema mɔɔ wɔ Kɔlente la bie mɔ ‘fa edwɛkɛ kɔ kɔɔto kɔmaa ewiade ndɛnebuavolɛma’ la zinle ɔ nwo. (Ngyehyɛnu 1) Pɔɔlo vale ndelebɛbo titile mɔɔ ɔti ɔnle kɛ Keleseɛnema fa bɛ mediema kɔ kɔɔto na emomu ɔwɔ kɛ bɛsiezie edwɛkɛ wɔ asafo ne anu la anwo adehilelɛ manle. Bɛmaa yɛzuzu ndelebɛbo mɔɔ ɔti bɛvale sunsum nu adehilelɛ ɛhye bɛmanle la bie mɔ anwo, na akee yɛnlea gyinlabelɛ ekyi mɔɔ bɛanga nwolɛ edwɛkɛ fɔɔnwo la.
Saa yɛ nee yɛ gɔnwo diedinli bie nyia edwɛkɛ wɔ gyima nu a, mɔɔ lumua la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛsiezie edwɛkɛ ne kɛmɔ ɔ nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ yia la na tɛ kɛmɔ yɛkulo la. (Mrɛlɛbulɛ 14:12) Kɛmɔ Gyisɛse hanle la, ɔle kpalɛ kɛ yɛsiezie edwɛkɛ bie ndɛndɛ kolaa na yeayɛ edwɛkɛ kpole. (Mateyu 5:23-26) Noko akee, ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ Keleseɛnema bie mɔ twe manzonle dedee na bɛfa edwɛkɛ bɛkɔ kɔɔto. Pɔɔlo hanle kɛ: “Saa bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ twe manzonle bɔbɔ a, ɛnee noko bɛha aze.” Kɛmɔti ɛ? Adwenle titile mɔɔ wɔ nu la a le kɛ manzonle zɛhae bahola azɛkye asafo ne nee Nyamenle ne mɔɔ yɛsonle ye la duma kpalɛ ne. Ɛhye ati, yɛtie Pɔɔlo kpuyia mɔɔ ɔbizale la kɛ: “Duzu ati a bɛngulo kɛ awie kɛvo bɛ ɛ?”—Ngyehyɛnu 7.
Pɔɔlo eza hanle kɛ Nyamenle ɛmaa asafo ne ngyehyɛleɛ kɛnlɛma mɔɔ bɛdua zo bɛsiezie edwɛkɛ dɔɔnwo la. Asafo nu mgbanyima le Keleseɛne mrenya mɔɔ dua Ngɛlɛlera ne anu nrɛlɛbɛ mɔɔ bɛlɛ la azo si kpɔkɛ a, na Pɔɔlo hanle kɛ “edwɛkɛ ɛhye mɔ bie si a,” ɔwɔ kɛ ‘bɛkola bɛsiezie mediema avinli.’ (Ngyehyɛnu 3-5) Gyisɛse hilele kɛ ɔwɔ kɛ bɛdua adenle nsa azo bɛsiezie ɛtane kpole, mɔɔ le kɛ dumanzɛkyelɛ nee nzisi la: mɔɔ lumua la, ɔwɔ kɛ menli mɔɔ ɛnyia edwɛkɛ la bɔ mɔdenle siezie; mɔɔ tɔ zo nwiɔ, saa ko andie a, ɔwɔ kɛ bɛfa sonla ko anzɛɛ menli nwiɔ bɛboka bɛ nwo; yɛɛ mɔɔ tɔ zo nsa, saa ahenle andie bɛ a, ɔwɔ kɛ bɛka bɛkile asafo ne anu mgbanyima ne mɔ.—Mateyu 18:15-17.
Nɔhalɛ nu, asafo nu mgbanyima ɛnle lɔyama anzɛɛ menli mɔɔ di gyima nu edwɛkɛ a, na ɔngyia kɛ bɛyɛ bɛ nyɛleɛ zɔ noko. Bɛngile kɛzi ɔwɔ kɛ mediema siezie gyima nu edwɛkɛ la, emomu bɛbɔ mɔdenle bɛboa bɛmaa menli mɔɔ ɛnyia edwɛkɛ la fa Ngɛlɛlera ne di gyima na bɛfa anzondwolɛ bɛsiezie bɛ avinli edwɛkɛ. Wɔ edwɛkɛ mɔɔ yɛ se la anu, bie a bɛbazuzu edwɛkɛ ne anwo bɛahile maangyebakyi zo neavolɛ ne anzɛɛ Gyihova Alasevolɛ Bɛtɛle ne. Noko akee, gyinlabelɛ bie mɔ wɔ ɛkɛ, mɔɔ Pɔɔlo folɛdulɛ ne ɛnga nwolɛ edwɛkɛ a. Ɛhye mɔ bie a le boni?
Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔwɔ kɛ bɛfa edwɛkɛ bie mɔ bɛkɔ kɔɔto, anzɛɛ ɔwɔ kɛ bɛdua mɛla adenle zo bɛyɛ debie amaa anzondwolɛ ara. Kɛ neazo la, kɔɔto edwɛkɛ ala a bɛbahola bɛalua zo bɛamaa awie abɔ ewole, bɛava kakula bawula awie asa anu, bɛanwu awie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔtua kakɛ bie, bɛamaa bɛadua debie mɔɔ ɛzɛkye la anwo kakɛ, bɛahɛlɛ awie duma kɛ ɔwɔ kɛ ɔ sa ka ye ezukoa mɔɔ wɔ bange mɔɔ ɛbɔ aze la anu, na bɛamaa awie ahola alie agyapadeɛ mɔɔ bɛyɛ nwolɛ wele bɛmaa ye la. Ɔbahola yeara noko kɛ, adiema mɔɔ bɛsɛmaa ye wɔ kɔɔto la bade nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔdaye noko ɔfa edwɛkɛ ne ɔkɔ kɔɔto amaa yeanyia banebɔlɛ.a
Saa bɛdi kɔɔto edwɛkɛ zɛhae mɔ anwo gyima na kpolera biala amba nuhua a, ɔntia Pɔɔlo folɛdulɛ ne.b Noko akee, ɔwɔ kɛ Keleseɛnenli dwenle nwo kɛ ɔte Gyihova duma ne nwo na yeamaa anzondwolɛ nee koyɛlɛ adɛnla asafo ne anu. Ɛhulolɛ a le debie mɔɔ lumua mɔɔ bɛfa bɛnwu menli mɔɔ doa Kelaese la a, yɛɛ ‘ɛhulolɛ ɛnle angomedi.’—1 Kɔlentema 13:4, 5; Dwɔn 13:34, 35.
a Ɔbahola yeara ye kɛ Keleseɛnenli bie bayɛ ɛtane kpole atia ɔ gɔnwo. Ɛhye mɔ bie a le bɔnadolɛ, ɛbodalɛ, kɔdiawu, anzɛɛ debiewualɛ. Wɔ edwɛkɛ zɛhae anu, saa Keleseɛnenli bie ka nwolɛ edwɛkɛ kile menli mɔɔ lɛ nwolɛ tumi la na edwɛkɛ ne kɔdwu kɔɔto bɔbɔ a, ɔnle ɛtane.
b Saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea The Watchtower, March 15, 1997, mukelɛ 17-22, yɛɛ October 15, 1991, mukelɛ 25-28.