Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w25 November bf. 2-7
  • Obaanyɛ Oná Miishɛɛ Yɛ Ogbɔlɛ Beiaŋ Po

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Obaanyɛ Oná Miishɛɛ Yɛ Ogbɔlɛ Beiaŋ Po
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • NIBII NI BAANYƐ AHÃ MƐI NI EDARA LƐ AWERƐ AHO AMƐHE
  • MƐNI BAAYE ABUA BO NI ONÁ MIISHƐƐ DAA?
  • NƆ NI WƆ FƐƐ WƆBAANYƐ WƆFEE KƐYE WƆBUA
  • Nyɛmimɛi Anɔkwafoi Ni Edara Lɛ Ajara Wa Waa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
  • Yehowa Kɛ Mlijɔlɛ Kwɛɔ Etsuji Ni Egbɔlɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Kasemɔ Nii Kɛjɛ Naagbee Wiemɔi Ni Hii Anɔkwafoi Komɛi Wie Lɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2024
  • Ba Ohe Shi Ni Okpɛlɛ Nɔ Akɛ Jeee Nɔ Fɛɛ Nɔ Ole
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
w25 November bf. 2-7

NIKASEMƆ 44

LALA 138 Waŋ Yɛ Fɛo Pam

Obaanyɛ Oná Miishɛɛ Yɛ Ogbɔlɛ Beiaŋ Po

“Amɛbaaya nɔ amɛwo yibii yɛ amɛgbɔlɛ beiaŋ po.”—LALA 92:14.

NƆ NI WƆBAAKASE

Wɔbaana nɔ hewɔ ni ehe miihia ni mɛi ni edara lɛ aná miishɛɛ kɛ nibii ni amɛbaanyɛ amɛfee koni amɛmiishɛɛ akatã.

1-2. Te Yehowa naa etsuji anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ ehãa tɛŋŋ? (Lala 92:​12-14; kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

YƐ JE LƐŊ hei komɛi lɛ, kɛ́ mɛi gbɔ lɛ, amɛnaa lɛ akɛ no hãa amɛhiɛ baa nyam. Shi yɛ je lɛŋ hei komɛi hu lɛ, mɛi feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni akana akɛ amɛmiigbɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛwoɔ adama koni akana akɛ amɛmiije waŋ. Shi ekã shi faŋŋ akɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ ni amɛbaafee lɛ, amɛbaagbɔ kɛ̃.

2 Shi te Yehowa naa etsuji anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ ehãa tɛŋŋ? (Abɛi 16:31) Ekɛ amɛ to tsei ni yɔɔ frɔ̃frɔ̃ ni woɔ yibii he. (Kanemɔ Lala 92:​12-14.) Naa nɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔnu nɔ ni enɛ tsɔɔ lɛ shishi. Bei pii lɛ, tsei ni etsɛ waa lɛ yɛ fɛo ejaakɛ amɛbu kusuu loo fɔfɔii eyi nɔ obɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, tso ko ni yɔɔ Japan lɛ tsɛɔ waa. Tsei nɛɛ ekomɛi eye nɔ ni fe afii akpe, ni amɛyɛ fɛo waa. Bɔ ni tsei ni etsɛ nɛɛ yɔɔ fɛo waa lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa naa etsuji anɔkwafoi ni egbɔlɔ lɛ. Eshwɛɛɛ amɛhe kwraa ejaakɛ amɛyɛ sui fɛfɛji. Agbɛnɛ hu, ekɔɔɔ he eko shihilɛi ni amɛtsɔ mli, ekpakpa jio, efɔŋ jio lɛ, amɛtee nɔ amɛsɔmɔ lɛ ni amɛye lɛ anɔkwa aahu kɛbashi ŋmɛnɛ.

Nuu onukpa ko kɛ eŋa ta sɛi nɔ yɛ he ko ni tsei babaoo ni ewo fɔfɔi fɛfɛo yɔɔ.

Bɔ ni tsei komɛi ni etsɛ lɛ yɔɔ frɔ̃frɔ̃ lolo lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa tsuji anɔkwafoi ni edara lɛ yaa nɔ amɛsɔmɔɔ lɛ kɛ miishɛɛ (Kwɛmɔ kuku 2)


3. Tsĩi mɛi komɛi ni edara yɛ afii amli ni Yehowa hã amɛtsu nibii komɛi ni he hiaa waa lɛ atã, ni otsɔɔ nɔ ni ekɛ amɛ tsu.

3 Kɛ́ Yehowa tsulɔ ko gbɔ lɛ, eshɛɛɛ lɛ efɔ̃ɔɔ; moŋ lɛ, eyaa nɔ ekɛ lɛ tsuɔ nii.a Anɔkwa, Yehowa kɛ etsuji komɛi ni egbɔlɔ lɛ etsu nibii komɛi ni he hiaa waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Yehowa kɛɛ Sara akɛ ebaafɔ binuu, ni akɛ, ebinuu lɛ seshibii lɛ baatsɔ maŋ wulu, ni nakai maŋ lɛ mli Mesia lɛ baajɛ aba lɛ, no mli lɛ, Sara egbɔ. (1 Mo. 17:​15-19) Be ni Yehowa kɛɛ Mose akɛ eyajie Israelbii lɛ kɛje Ejipt lɛ, no mli lɛ, lɛ hu egbɔ. (2 Mo. 7:​6, 7) Bɔfo Yohane hu eda waa yɛ afii amli be ni Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eŋma Biblia lɛ mli woji enumɔ lɛ.

4. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Abɛi 15:15 lɛ naa lɛ, mɛni baaye abua mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ koni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ anaa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

4 Gbɔlɛ mli naagbai fa! Nyɛmi yoo ko ni eda yɛ afii amli lɛ kɛfee ŋmɔlɔ ni ewie akɛ, “Kɛ́ otsui esako lɛ, belɛ, kwɛmɔ ni okagbɔ.” Shi kɛ́ mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ fee nibii ni baahã amɛná miishɛɛb lɛ, no baaye abua amɛ ni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ anaa. (Kanemɔ Abɛi 15:15.) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii komɛi ni mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ baanyɛ afee koni amɛná miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaakwɛ nibii ni nyɛmimɛi ni kɛ amɛ yɔɔ asafo mli lɛ baanyɛ afee kɛye abua amɛ. Shi klɛŋklɛŋ lɛ, nyɛhãa wɔkwɛa nibii ni baanyɛ ahã wɔnyɛmimɛi ni edara yɛ afii amli lɛ amiishɛɛ atã.

Nuu onukpa lɛ ni wɔna yɛ klɛŋklɛŋ mfoniri lɛ mli lɛ kɛ enine efɔ̃ eŋa lɛ kɔɔŋ nɔ, ni eŋa lɛ hu kɛ enine efɔ̃ nuu lɛ tsitsi nɔ. Amɛdamɔ tso ko ni ewo fɔfɔi fɛfɛo shishi ni amɛmiiŋmɔ.

Kɛ́ mɛi ni edara lɛ yɛ miishɛɛ lɛ, no baanyɛ aye abua amɛ ni amɛdamɔ gbɔlɛ mli naagbai lɛ anaa (Kwɛmɔ kuku 4)


NIBII NI BAANYƐ AHÃ MƐI NI EDARA LƐ AWERƐ AHO AMƐHE

5. Mɛni ji nibii komɛi ni hãa mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ awerɛ hoɔ amɛhe?

5 Nyɛmimɛi ni edara yɛ afii amli, mɛni ji nibii komɛi ni hãa nyɛwerɛ hoɔ nyɛhe? Ekolɛ kɛ́ nyɛkai nibii komɛi ni nyɛnyɛɔ nyɛfeɔ be ko ni eho shi bianɛ lɛ ehiii nyɛ feemɔ dɔŋŋ lɛ, ehãa nyɛtsui kumɔɔ. Nyɛná kulɛ nyɛyɛ hewalɛ kpɛŋŋ tamɔ tsutsu lɛ, aloo jeee nakai? (Jaj. 7:10) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Ruby lɛ wie akɛ: “Mihe fɛɛ he miiwa mihe. No hewɔ lɛ, kɛ́ miba atadewoo po lɛ, sane. Kɛ́ mawó minane nɔ ni mawo sɔks kɛkɛ po lɛ, tɔlɛ sɔŋŋ. Miniji amli ejɔ, ni miwuiaŋ kpeɔ mi waa, no hewɔ lɛ, nibii bibiibibii po feemɔ wa hã mi.” Nyɛmi nuu ko ni sɔmɔ yɛ Betel ni atsɛɔ lɛ Harold lɛ hu wie akɛ: “Kɛ́ efee lɛ, mibiɔ mihe akɛ, ‘Mi nɔŋŋ nɛ?’ Bei komɛi lɛ, kɛ́ mikai miblahiaŋ lɛ, miwerɛ hoɔ mihe waa. No mli lɛ, mikpɔiaŋ wa, ni misumɔɔ shwɛmɔ ko ni atsɛɔ lɛ bezbɔɔlu lɛ waa. Kɛ́ wɔmiitswa nɛkɛ lɛ, miwebii lɛ sumɔɔ ni akɛ bɔɔlu lɛ ahã mi ni mi mafɔ̃. Amɛkɛɔ akɛ, ‘Nyɛkɛ bɔɔlu lɛ ahãa Harold, ejaakɛ ewaonaa ja.’ Shi bianɛ lɛ, mibɛ nine ni akɛfɔ̃ɔ bɔɔlu dɔŋŋ.”

6. (a) Mɛɛ nibii komɛi hu hãa mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ awerɛ hoɔ amɛhe? (b) Mɛni baanyɛ aye abua mɔ ko ni eda yɛ afii amli lɛ ni ena kɛji esa akɛ ekpa tsɔnehiɛmɔ? (Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Ani Esa Akɛ Makpa Tsɔnehiɛmɔ?” ni yɔɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ mli lɛ.)

6 Ekolɛ nɔ kroko ni hãa nyɛwerɛ hoɔ nyɛhe ji, bianɛ lɛ, he ni nyɛfii lɛ eshɛ hewɔ lɛ, nibii komɛi yɛ ni nyɛ diɛŋtsɛ nyɛnyɛɛɛ nyɛfee dɔŋŋ, ja mɔ ko eye ebua nyɛ. Eeenyɛ efee po akɛ, bɔ ni nyɛshihilɛ lɛ yɔɔ hewɔ lɛ, esa akɛ mɔ ko aba ni ebakwɛ nyɛ loo esa akɛ nyɛfã nyɛyahi nyɛbi ko ŋɔɔ. Nyɛteŋ mɛi komɛi yɛ ni bianɛ lɛ, nyɛgbɔjɔ loo nyɛnyɛɛɛ nyɛna nii jogbaŋŋ, ni no hewɔ lɛ, nyɛnyɛɛɛ nyɛhiɛ tsɔne loo nyɛya he ko ni mɔ ko fataaa nyɛhe. Mɛɛ ahuntoo sane po nɛ! Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ nyɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko dɔŋŋ? Dabi, etsɔɔɔ nakai. Eyɛ mli akɛ nyɛnyɛɛɛ nyɛfee nibii pii ni tsutsu ko lɛ nyɛnyɛɔ nyɛfeɔ lɛ moŋ, shi nyɛjara wa hã Yehowa kɛ mɛi krokomɛi. Yehowa nuɔ nyɛ shishi. Ele akɛ nyɛsumɔɔ lɛ ni nyɛsumɔɔ nyɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hu, ni no ji nɔ ni he hiaa lɛ fe fɛɛ.—1 Sam. 16:7.

7. Kɛ́ owerɛ eho ohe akɛ ekolɛ obaagbo dani Harmagedon baaba lɛ, mɛni baanyɛ aye abua bo?

7 Mɛi ni edara lɛ ateŋ mɛi komɛi nuɔ he akɛ amɛbaagboi dani Harmagedon baaba, ni enɛ hãa amɛwerɛ hoɔ amɛhe waa. Ani bo hu onuɔ he nakai? Belɛ, naa nɔ ko ni baanyɛ aye abua bo ni otsɛ otsui oŋmɛ omli. Kaimɔ nɔ hewɔ ni Yehowa kpãtãko jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lolo lɛ. (Yes. 30:18) Yehowa eto etsui shi eemɛ, ejaakɛ eesumɔ ni mɛi babaoo aná hegbɛ amɛkase ehe nii ni amɛbasɔmɔ lɛ. (2 Pet. 3:9) No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni owerɛ baaho ohe akɛ naagbee lɛ etsɛ tsɔ lɛ, kaimɔ akɛ, Yehowa tsuishitoo lɛ hewɔ lɛ, mɛi babaoo baaná hegbɛ amɛkase ehe nii koni ahere amɛyiwala. Ekolɛ, oweku lɛ mli bii komɛi po baafata he.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ gbɔlɛ baanyɛ asa bɔ ni mɛi ni edara lɛ feɔ amɛnii amɛhãa kɛ bɔ ni amɛkɛ mɛi wieɔ amɛhãa lɛ he?

8 Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔye lɛ, kɛ́ hela mɔ wɔ lɛ, ewaaa akɛ wɔbaawie nɔ ko loo wɔbaafee nɔ ko ni sɛɛ mli lɛ wɔbaashwa wɔhe. (Jaj. 7:7; Yak. 3:2) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni nuu anɔkwafo Hiob naa nɔ lɛ, ‘ewie kpɛŋkpɛŋ.’ (Hiob 6:​1-3, shn.) Kɛfata he lɛ, bei komɛi lɛ, hela ko ni mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ miiye loo tsofa ko ni amɛkɔɔ lɛ hewɔ lɛ, amɛwieɔ loo amɛfeɔ nibii ni kulɛ amɛfeŋ kɔkɔɔkɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔteŋ mɔ ko mɔ ko kɛ hela ko ni eeye loo gbɔlɛ ejieŋ enaa ni ekɛ mɔ ko awie bɔ ni esaaa loo efee nɔ ko ni esaaa. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔna akɛ wɔkɛ mɔ ko ewie bɔ ni esaaa lɛ, esa akɛ wɔkpa lɛ fai oya nɔŋŋ.—Mat. 5:​23, 24.

MƐNI BAAYE ABUA BO NI ONÁ MIISHƐƐ DAA?

Tso nine ko kɛ ehe fɔfɔii pii; mfonirii bibii lɛ miitsɔɔ nibii ni nyɛmimɛi ni edara lɛ baanyɛ afee koni amɛná miishɛɛ be fɛɛ be. Wɔbaana mfonirii nɛɛ ekomekome kɛjɛ kuku 9-13.

Mɛni baaye abua bo ni oná miishɛɛ yɛ gbɔlɛ mli naagbai ni okɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ? (Kwɛmɔ kuku 9-13)


9. Mɛni hewɔ esa akɛ ohã mɛi aye abua bo? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

9 Hã mɛi aye abua bo. (Gal. 6:2) Ekolɛ shishijee lɛ, ebaawa kɛhã bo akɛ obaahã mɛi aye abua bo. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Gracec lɛ wie akɛ: “Bei komɛi lɛ, ewa kɛhã mi akɛ mabi ni aye abua mi, ejaakɛ minuɔ he akɛ kɛ́ mifee nakai lɛ, miigba mɛi anaa. Shi fiofio lɛ, mibayɔse akɛ yelikɛbuamɔ he miihia mi, ni no hewɔ lɛ, esa akɛ maba mihe shi ni aye abua mi.” Kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, kɛ́ ohã mɛi ye amɛbua bo lɛ, amɛnáa miishɛɛ. (Bɔf. 20:35) Bo hu onáa miishɛɛ, ejaakɛ ehãa onaa akɛ, oyɛ mɛi ni sumɔɔ bo ni susuɔ ohe.

Nyɛmi yoo onukpa ko hiɛ nyɛmi yoo ko nine mli ni amɛmiiye jara.

(Kwɛmɔ kuku 9)


10. Mɛni hewɔ esaaa akɛ ohiɛ kpaa nɔ akɛ obaada mɛi ashi lɛ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

10 Kɛ́ mɔ ko fee nɔ ko ehã bo lɛ, daa lɛ shi. (Kol. 3:15; 1 Tes. 5:18) Kɛ́ mɛi fee nii amɛhã wɔ lɛ, wɔnáa miishɛɛ. Shi bei komɛi lɛ, wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ wɔbaada amɛ shi. Kɛ́ mɛi fee nii amɛhã wɔ ni wɔfee wɔhiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ ni wɔda amɛ shi lɛ, no hãa amɛnaa akɛ, wɔhiɛ esɔ nɔ ni amɛfee amɛhã wɔ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Leah lɛ kwɛɔ mɛi ni egbɔlɔ yɛ Betel. Ewie akɛ: “Nyɛmimɛi yei ni mikwɛɔ lɛ ateŋ mɔ kome ŋmaa mi wolo kɛdaa mi shi. Saji ni eŋmaa lɛ yɛ kuku, shi amɛtaa mɔ tsuiŋ waa. Minyaa woji ni eŋmalaa mi lɛ ahe waa. Amɛhãa minaa akɛ, ehiɛ sɔɔ nɔ ni mifeɔ mihãa lɛ lɛ, ni enɛ hãa mináa miishɛɛ.”

Nyɛmi yoo onukpa ko miiŋma wolo ni ekɛda mɔ ko shi.

(Kwɛmɔ kuku 10)


11. Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua mɛi? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

11 Bɔɔ mɔdɛŋ ni oye obua mɛi. Kɛ́ osusu mɛi ahe ni ofee nɔ ni obaanyɛ kɛye obua amɛ lɛ, oyeŋ otsui tsɔ yɛ onaagbai lɛ ahe. Wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi ni edara lɛ ato woji ni saji ni he hiaa yɔɔ mli. Kɛ́ saji ni he hiaa yɛ wolo ko mli, shi akaneee lɛ, ehe baaa sɛɛnamɔ. Nakai nɔŋŋ bo hu okase nibii pii ni he hiaa waa yɛ oshihilɛ mli, shi kɛ́ okɛ mɛi ni darako lɛ egbaaa sane ni obaakɛɛ amɛ lɛ, amɛnaŋ ohe sɛɛ. No hewɔ lɛ, okɛ amɛ abɔ. Bi amɛ saji, ni obo amɛ toi jogbaŋŋ kɛ́ amɛmiiwie. Kɛ́ okɛ amɛ gbaa sane lɛ, no baahã onyɛ ogba amɛ bɔ ni Yehowa eye ebua bo, kɛ nɔ hewɔ ni amɛbaaná miishɛɛ kɛ́ amɛbo lɛ toi. Kɛ́ okɛ mɛi gba saji ni tamɔ nɛkɛ ni okɛwo amɛ hewalɛ lɛ, bo hu obaaná miishɛɛ.—Lala 71:18.

Nyɛmi nuu ko miigba nyɛmi nuu onukpa ko sane ko ni kã etsui nɔ, ni nyɛmi nuu onukpa lɛ miibo lɛ toi jogbaŋŋ.

(Kwɛmɔ kuku 11)


12. Yɛ nɔ ni awie yɛ Yesaia 46:4 lɛ naa lɛ, mɛni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã mɛi ni edara lɛ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

12 Sɔlemɔ ni Yehowa ahã bo hewalɛ. Bei komɛi lɛ, obaafee basaa loo obaanu he akɛ etɔ bo. Shi kaimɔ akɛ, Yehowa lɛ, “etɔɔɔ lɛ, ni egbɔjɔɔɔ hu.” (Yes. 40:28) Yehowa hewalɛ lɛ nɔ gbɔɔɔ, ni etãaa hu. Ebaanyɛ edro bo hewalɛ nɛɛ eko. (Yes. 40:​29-31) Anɔkwa, ewo shi akɛ ebaafee nakai. (Kanemɔ Yesaia 46:4.) Ni tamɔ ole lɛ, Yehowa yeɔ eshiwoi fɛɛ nɔ. (Yos. 23:14; Yes. 55:​10, 11) No hewɔ lɛ, kɛ́ osɔle obi lɛ ni ehã bo hewalɛ lɛ, ebaafee nakai, ni no baahã ona akɛ esumɔɔ bo. Ni kɛ́ ona akɛ esumɔɔ bo lɛ, obaaná miishɛɛ waa.

Nyɛmi nuu onukpa ko miisɔle.

(Kwɛmɔ kuku 12)


13. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 2 Korintobii 4:​16-18 lɛ naa lɛ, mɛni esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ kɔkɔɔkɔ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

13 Kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, etsɛŋ, obaatsɔ oblanyo loo oblayoo ekoŋŋ. Bei pii lɛ, kɛ́ wɔkɛ naagba ko miikpe, shi wɔle akɛ esɛɛ etsɛŋ lɛ, wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ naa. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, etsɛŋ, gbɔlɛ kɛ hela sɛɛ baafo. (Hiob 33:25; Yes. 33:24) No hewɔ lɛ, tsɛ otsui oŋmɛ omli! Etsɛŋ obaatsɔ oblanyo loo oblayoo ekoŋŋ, ni okpɔiaŋ baawa, ni ohe baafee fɛo fe tsutsu be ni oji oblanyo loo oblayoo lɛ po. (Kanemɔ 2 Korintobii 4:​16-18.) Agbɛnɛ, nyɛhãa wɔkwɛa nɔ ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi ni edara lɛ.

Nyɛmi yoo onukpa ko ta helatsɛmɛi ashwiili mli ni eekane Biblia lɛ. Eefee ehe mfoniri akɛ eyɛ Paradeiso lɛ mli ni etsɔ oblayoo ni ete shi yɛ eshwiili lɛ mli eenyiɛ.

(Kwɛmɔ kuku 13)


NƆ NI WƆ FƐƐ WƆBAANYƐ WƆFEE KƐYE WƆBUA

14. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔtswa mɛi ni edara lɛ kpitiokpitio, ni agbɛnɛ hu, wɔyasara amɛ lɛ?

14 Saramɔ nyɛmimɛi ni edara lɛ kpitiokpitio ni ofɔ amɛ tswaa. (Heb. 13:16) Bei komɛi lɛ, mɛi ni edara lɛ ahe feɔ shoo waa. Nyɛmi nuu ko ni eka tsũ mli ni atsɛɔ lɛ Calvin lɛ, wie akɛ: “Kɛjɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ lɛ, miyaaa he ko; mihɔ tsũ mli sɔŋŋ. No hewɔ lɛ, mihe feɔ shoo. Bei komɛi lɛ, edɔɔ mi akɛ minyɛɛɛ maje kpo, ni minaaa nɔ ni mifeɔ mihe po. Minuɔ he tamɔ jata nuumo ko ni amɔ lɛ ahɔ tsũ bibioo ko mli.” Kɛ́ wɔyabi mɛi ni edara lɛ ashi lɛ, no hãa amɛnaa akɛ wɔsumɔɔ amɛ ni wɔbuɔ amɛ akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ. Ani okaiɔ be ko ni oto oyiŋ akɛ obaatswa nuumo ko loo yoomo ko ni yɔɔ osafo lɛ mli loo obaayasara lɛ, shi ohiɛ kpa nɔ? Efeɔ wɔ fɛɛ. Wɔ fɛɛ wɔbɛ dekã. Shi wɔle hu akɛ, mɛi ni edara lɛ asaramɔ kɛ amɛshibimɔ “he hiaa waa.” (Fip. 1:10) No hewɔ lɛ, mɛni baawa wɔ ni wɔhiɛ akakpa nɔ akɛ wɔbaafee nakai? Nɔ kome ni baawa wɔ ji, ni wɔbaaŋmala nyɛmimɛi ni edara ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ agbɛ́i kɛ gbi ni wɔto akɛ wɔbaatswa amɛ loo wɔbaasɛndi amɛ mɛseji lɛ wɔshwie shi. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔto be ni wɔyasara amɛ. Kɛ́ wɔwie kɛkɛ akɛ wɔbaayasara amɛ, shi wɔtooo be pɔtɛɛ ko lɛ, wɔhiɛ baakpa nɔ.

15. Mɛɛ nibii nɛkɛ obaanyɛ okɛ mɛi ni edara lɛ afee ekome kɛfee?

15 Ekolɛ oobi ohe akɛ, ‘Kɛ́ miyasara mɛi ni edara lɛ, mɛɛ sane nɛkɛ mikɛ amɛ baagba loo mɛni nɛkɛ manyɛ mikɛ amɛ afee ekome ni wɔfee?’ Kaahã enɛ wo bo jwɛŋmɔ. Nɔ ni he hiaa nɔŋŋ ji, ni obaafee ohe naanyo kpakpa. (Abɛi 17:17) Hemɔ be ni okɛ mɛi ni edara lɛ agba sane dani aje asafoŋ kpee shishi loo be ni akpa. Ekolɛ obaanyɛ obi amɛ ŋmalɛ ni amɛsumɔɔ waa loo ohã amɛgba bo nɔ ko ni tee nɔ yɛ amɛgbekɛbiiashi ni kɛ́ amɛkai lɛ efeɔ amɛ miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ okɛ amɛ afee ekome ni nyɛkwɛ JW Broadcasting® nifeemɔi lɛ eko. Kɛfata he lɛ, obaanyɛ ofee nibii komɛi ni amɛnyɛɛɛ amɛfee lɛ kɛye obua amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ okwɛ akɛ amɛfoŋ loo tablɛti lɛ miitsu nii jogbaŋŋ lo, ni ogbala woji ni abaakase lɛ oshwie nɔ ohã amɛ. Nyɛmi yoo ko ni eda yɛ afii amli ni atsɛɔ lɛ Carol lɛ wie akɛ: “Kwɛmɔ nibii komɛi ni onyaa he, ni okɛ onaanyo lɛ ni eda yɛ afii amli lɛ afee ekome kɛfee. Mi nɛkɛ lɛ mida, shi misumɔɔ ni maná mihewɔŋ miishɛɛ lolo. Misumɔɔ ni mayashara shi yɛ shwapoi wuji amli, ni mikɛ mɛi aje kpo wɔyaye nii loo wɔyakwɛ adebɔɔ nibii.” Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Maira lɛ hu wie akɛ: “Miyɛ naanyo ko ni eye afii 90. Jeee mitipɛŋ ni kwraa, ejaakɛ mi lɛ, afii 33 pɛ miye. Shi bei pii lɛ, mihiɛ kpaa nɔ akɛ afii 57 sɔŋŋ kã wɔteŋ, ejaakɛ wɔgbaa sane ni wɔŋmɔɔ, ni wɔfeɔ ekome kɛkwɛɔ sinii. Kɛ́ miná naagba lɛ, mibiɔ lɛ ŋaawoo; ni kɛ́ lɛ hu ená naagba lɛ, ebiɔ mi ŋaawoo.”

16. Mɛni hewɔ ehi akɛ wɔbaafata mɛi ni edara lɛ ahe kɛya helatsamɔhe lɛ?

16 Kɛ́ amɛmiiya helatsamɔhe lɛ, okɛ amɛ aya. Shi okɛ amɛ akaya kɛkɛ; kɛ́ ebaahi lɛ, kwɛmɔ ni datrɛfoi kɛ nɛɛsifoi lɛ kɛ amɛ aye jogbaŋŋ ni amɛkwɛ amɛ jogbaŋŋ hu. (Yes. 1:17) Ekolɛ obaanyɛ oŋmala nibii ni datrɛfonyo lɛ baakɛɛ lɛ oshwie shi ohã lɛ. Nyɛmi yoo onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Ruth lɛ wie akɛ: “Bei pii lɛ, kɛ́ mikome too mitee helatsamɔhe lɛ, datrɛfoi lɛ heee nɔ ni mikɛɔ amɛ lɛ amɛyeee. Amɛkɛɔ mi akɛ, ‘Ojwɛŋmɔ kɛkɛ ni kɛɔ bo akɛ obɛ hewalɛ; nɔ ko efeee bo.’ Shi kɛ́ mɔ ko fata mihe kɛtee lɛ, amɛkɛ mi yeɔ jogbaŋŋ. Mihiɛ sɔɔ nyɛmimɛi ni fataa mihe kɛyaa helatsamɔhe lɛ waa.”

17. Kɛ́ nyɛmi ko ni eda yɛ afii amli lɛ nyɛɛɛ atsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua lɛ?

17 Okɛ amɛ afee ekome kɛshiɛ. Nyɛmimɛi ni edara lɛ ateŋ mɛi komɛi nyɛɛɛ anyiɛ pii, ni no hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛtsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Kɛ́ ole nyɛmi ko ni eda ni yɔɔ nɛkɛ shihilɛ mli lɛ, mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua lɛ? Obaanyɛ ohã efata ohe yɛ maŋ odaseyeli shwiili lɛ he. Obaanyɛ okɛ sɛi po aya koni eta nɔ yɛ shwiili lɛ he. Aloo obaanyɛ ohã efata ohe ni nyɛkɛ mɔ ko akase nii. Kɛ́ ebaahi po lɛ, okɛ mɔ lɛ aya nyɛmi onukpa lɛ shĩa koni nyɛkase nii lɛ yɛ jɛmɛ. Asafoŋ onukpai, ani nyɛbaanyɛ nyɛto gbɛjianɔ ni afee kpeei kɛhã shiɛmɔyaa lɛ eko yɛ nyɛmimɛi ni edara lɛ ashĩai, koni kɛ́ amɛmiitao amɛya shiɛmɔ lɛ ekatɔ amɛ? Kɛ́ wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔnyɛmimɛi ni edara lɛ ni wɔsumɔɔ amɛ lɛ, Yehowa náa miishɛɛ waa.—Abɛi 3:27; Rom. 12:10.

18. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Nikasemɔ nɛɛ ehã wɔna akɛ, Yehowa sumɔɔ mɛi ni edara lɛ, ni eshwɛɛɛ amɛhe kwraa. Ni wɔ hu nakai nɔŋŋ; wɔsumɔɔ amɛsane waa! Nyɛmimɛi ni edara, wɔle akɛ gbɔlɛ mli naagbai fa, shi Yehowa baaye ebua nyɛ ni nyɛná miishɛɛ daa. (Lala 37:25) Tamɔ bɔ ni nyɛle lɛ, etsɛŋ, naagbai nɛɛ fɛɛ asɛɛ baafo, ni nyɛmii baashɛ nyɛhe fe bei fɛɛ ni eho! Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni nyɛmimɛi ni miikwɛ amɛwekunyo ko ni eda yɛ afii amli, loo amɛbi ko loo amɛnaanyo ko ni bɛ hewalɛ lɛ baanyɛ afee koni amɛmiishɛɛ akatã.

TE OBAAHÃ HETOO OHÃ TƐŊŊ?

  • Mɛni ji nibii komɛi ni baanyɛ ahã nyɛmimɛi ni edara lɛ awerɛ aho amɛhe?

  • Mɛni nyɛmimɛi ni edara lɛ baanyɛ afee koni amɛná miishɛɛ daa?

  • Mɛni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua nyɛmimɛi ni edara ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ?

LALA 30 Mi-Tsɛ, Mi-Nyɔŋmɔ, Kɛ Mi-Naanyo

a Kwɛmɔ vidio ni ji, Hiimeji kɛ Yeimeji—Nyɛbaanyɛ Nyɛtsu nɔ ko ni He Hiaa Waa lɛ yɛ jw.org lɛ nɔ loo JW Library® lɛ mli.

b WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Yibii ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ eko ji miishɛɛ. (Gal. 5:22) Ja wɔ kɛ Yehowa teŋ yɛ jogbaŋŋ dani wɔbaaná miishɛɛ lɛɛlɛŋ.

c Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje