Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 4/1 bf. 21-24
  • Shihilɛ ni Ŋɔɔ, ni Haa Mɔ Miishɛɛ yɛ Yehowa Sɔɔmɔ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Shihilɛ ni Ŋɔɔ, ni Haa Mɔ Miishɛɛ yɛ Yehowa Sɔɔmɔ Mli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Gbɛkɛ ko ni Tsake Mishihilɛ
  • Wɔ Sɔɔmɔ Nitsumɔ lɛ yɛ Shishijee Afii lɛ Amli
  • Tsakemɔ ko ni Ka Wɔhemɔkɛyeli
  • Mije Oshara Mli Shii Abɔ
  • Miye Mibua yɛ Kojomɔ ko Mli
  • Ta lɛ Ba Naagbee—Wɔ Sɔɔmɔ lɛ Tsa nɔ Lolo
  • Yehowa Gbɛ Ji Shihilɛ Gbɛ Ni Hi Fe Fɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Wɔtswa Wɔfai Shi Akɛ Wɔbaasɔmɔ Yehowa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Sɔɔmɔ yɛ Yehowa Suɔmɔ Nine lɛ Shishi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Nɔ ni Fe Afii 50 ni ‘Mikɛtee Hei’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 4/1 bf. 21-24

Shihilɛ ni Ŋɔɔ, ni Haa Mɔ Miishɛɛ yɛ Yehowa Sɔɔmɔ Mli

TAAKƐ LEO KALLIO GBA

Afi 1914 mli ni, ni hulutsoo be lɛ naagbee gbɛ gbii lɛ ekome miiba naagbee yɛ Finland maŋtiase ni ji Turku, he ni wɔyɔɔ lɛ. Shi trukaa nɔŋŋ kɛkɛ ni ta kpeteŋkpele ko ni efɛ lɛ he adafitswaa fite toiŋjɔlɛ ni wɔyɔɔ lɛ kwraa. Etsɛɛɛ ni gbɛjegbɛi anɔ yi kɛ mɛi ni miisusu nibii ni yaa nɔ lɛ he. Hiɛdɔɔ ni anaa yɛ onukpai ahiɛ lɛ ha wɔ gbekɛbii lɛ susu akɛ mɛni baaba. No mli lɛ, miye afii nɛɛhu, ni mikaiɔ akɛ gbekɛbii atoiŋjɔlɛ shwɛmɔi lɛ tsake ni etsɔ tawuu shwɛmɔi.

EYƐ mli akɛ Finland kɛ ehe wooo Jeŋ Ta I (1914-18) lɛ mli moŋ, shi maŋ ta kpata nibii ahiɛ waa yɛ 1918 mli. Wekumɛi kɛ tsutsu nanemɛi kɔlɔ tawuu nii ni amɛkɛte shi amɛwo amɛhe yɛ maŋkwramɔŋ susumɔi ni kpaaa gbee ahewɔ. Nɛkɛ nyɛɛ ni tee nɔ nɛɛ sa wɔ weku ni mɛi kpawo yɔɔ mli lɛ hu he. Amɔ mitsɛ, ni wieɔ bɔ ni esusuɔ nii ahe ehaa lɛ kpeŋkpeŋ lɛ ni abu lɛ fɔ akɛ abaawo lɛ tsuŋ afii kpawo. Yɛ sɛɛ mli lɛ, ajie naafolɔmɔ lɛ ni aŋmɛɛ ehe, shi no mli lɛ, aye lɛ awui yɛ gbɔmɔtsoŋ momo.

Wɔ weku lɛ na hɔmɔ kɛ helai amli amanehulu waa yɛ nɛkɛ jaramɔ be nɛɛ mli. Minyɛmimɛi yei bibii etɛ gboi. Mitsɛ nyɛmi nuu onukpa, ni yɔɔ Tampere maŋtiase lɛ mli lɛ nu wɔ haomɔ lɛ he ni efɔ̃ mitsɛ kɛ minyɛ kɛ wɔ gbekɛbii enyɔ ni eshwɛ lɛ nine akɛ wɔba ni wɔkɛ lɛ abahi shi.

Afii komɛi asɛɛ, beni wɔyɔɔ Tampere lolo lɛ, mikɛ obalayoo fɛfɛo ko ni atsɛɔ lɛ Sylvi kpe. Shihilɛ mli ni etsɔ lɛ tamɔ minɔ lɛ nɔŋŋ. Agbe etsɛ yɛ maŋ ta ni awuu lɛ mli, ni sɛɛ mli lɛ, eweku lɛ naanyo ko ni bɛŋkɛ amɛ kpaakpa, Kaarlo (Kalle) Vesanto ni jɛ Pori lɛ ha ekɛ enyɛmi yoo onukpa, kɛ emami kɛ lɛ bahi eshia lɛ. Eto gbɛjianɔ kɛha Sylvi mami koni ena nitsumɔ, kɛ gbekɛbii lɛ hu koni amɛya skul. Yɛ be ko sɛɛ lɛ Sylvi fã kɛyahi Tampere koni etao nitsumɔ, ni jɛmɛ ji he ni wɔkpe yɛ.

Gbɛkɛ ko ni Tsake Mishihilɛ

Yɛ 1928 mli lɛ, Sylvi batsɔ miŋa ni mikɛbaahi shi, ni gbi ko lɛ wɔfa gbɛ kɛtee Pori akɛ wɔyaasara Kalle Vesanto kɛ eweku lɛ. Nɔ kroko bɛ ni sa mishihilɛ he tamɔ nakai gbɛfaa lɛ. Kalle yɛ okpɔŋɔi ni ekɛdaa foi, shi ekpa nakai nitsumɔ lɛ kwraa. Ekɛ eŋa fɛɛ ebatsɔmɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa shiɛlɔi ni yɔɔ ekaa. 1990 Yearbook of Jehovah’s Witnesses tsɔɔ bɔ ni etao nitsulɔi koni amɛŋmala wiemɔi “Akpekpei Abɔ ni Yɔɔ Wala Mli Bianɛ lɛ Gboiŋ Kɔkɔɔkɔ” lɛ yɛ eŋwɛitsu shia lɛ agbo lɛ naa gbɛ gbogbo lɛ he. Niŋmaa lɛ dara bɔ ni sa, ni ewaaa akɛ aaajɛ oketekei ni miiho kɛ foi lɛ amli po akane.

Nakai gbɛkɛ lɛ, mikɛ Kalle gba sane aahu kɛyashi leebi jetsɛremɔ beaŋ tɔ̃ɔ. Mibi akɛ, “Mɛni hewɔ? Mɛni hewɔ? Mɛni hewɔ?” ni Kalle gbala mli etsɔɔ mi. Mikase Biblia mli shishijee anɔkwalei nakai gbɛkɛ lɛ. Miŋmala ŋmalɛi ni gbalaa tsɔɔmɔi sɔrɔtoi lɛ amli lɛ mishwie shi. Sɛɛ mli, ni miku misɛɛ kɛtee shia lɛ, mitao niŋmaa wolo ko ni miŋmala nakai ŋmalɛi lɛ amli wiemɔi lɛ pɛpɛɛpɛ. Akɛni nakai beaŋ lɛ mileee Biblia lɛ tsɔ hewɔ lɛ, mikɛ nɛkɛ wolo ni miŋma nɛɛ tsuɔ nii kɛyeɔ mɛi ni mikɛyɔɔ he ni wɔtsuɔ nii yɛ lɛ odase. Beni mikpaa amale jamɔ tsɔɔmɔi ahe mama lɛ, bei pii lɛ mi hu mitiɔ Kalle wiemɔi lɛ amli akɛ: “Aje gbɛ alaka nyɛ waa diɛŋtsɛ, minanemɛi!”

Kalle kɛ shia bibioo ni yɔɔ Tampere, he ni Biblia Kaselɔi aaashɛ 30 feɔ amɛkpeei yɛ lɛ adrɛs ha mi. Kɛ mitee jɛmɛ lɛ, mikulaa shi yɛ tsu lɛ koŋ yɛ shinaa ni bɛŋkɛ Nyɛminuu Andersson, ni ji shiatsɛ lɛ masɛi. Mifolɔɔ kpeei amli waa moŋ, shi sɔlemɔ yɛ ebua mi waa. Be ko ni mikɛ naagbai ni mli wa waa kpe yɛ minitsumɔ he lɛ, misɔle akɛ: “Ofainɛ, Nyɔŋmɔ, kɛ oye obua mi ni minyɛ miye nɛkɛ naagbai nɛɛ anɔ kunim lɛ, no lɛ miiwo shi akɛ maya kpee fɛɛ kpee.” Shi nibii amli wo wu moŋ. Kɛkɛ ni miyoo akɛ mi moŋ mikɛ shihilɛ komɛi miifɔ Yehowa hiɛ, no hewɔ lɛ mitsake misɔlemɔ ni mifee lɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni baaba lɛ, miiwo shi akɛ maya kpee fɛɛ kpee.” Enɛ ha jaramɔ shihilɛi lɛ ba shi, ni mibatsɔ mɔ ni yaa kpeei daa.—1 Yohane 5:14.

Wɔ Sɔɔmɔ Nitsumɔ lɛ yɛ Shishijee Afii lɛ Amli

Yɛ 1929 mli lɛ, mikɛ Sylvi bote gbalashihilɛ mli, ni afi 1934 mli lɛ, wɔyi enyɔ lɛ wɔfee wɔ henɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi kɛtsɔ nu mli baptisimɔ nɔ. Nakai beaŋ lɛ, bɔ ni wɔtsuɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ji, wɔkɛ gramagon kɛ ehe plɛtei yaa gbɔmɛi lɛ ashia ni wɔbiɔ amɛ kɛji amɛmiisumɔ ni wɔtswa Biblia mli wiemɔi wɔha amɛ yaka. Bei pii lɛ, mɛi lɛ haa wɔbaa amɛshia lɛ mli, ni kɛ amɛbo wiemɔ ni wɔtswaa lɛ toi lɛ, no sɛɛ lɛ amɛkɛ wɔ naa sanegbaa, ni amɛheɔ wɔwoji lɛ ekomɛi.

Nɔyelɔi lɛ ŋmɛ gbɛ ni wɔtswa nɛkɛ Biblia mli wiemɔi nɛɛ yɛ tsɔnei ni awieɔ awoɔ mli lɛ amli yɛ shwɛmɔ hei. Kɛ wɔtee maji bibii amli lɛ, wɔkɛ adekai ni awieɔ awoɔ mli lɛ mamɔɔ tsũi ayiteŋ aloo tsu yiteŋ lasu tsɔmɔhei lɛ anɔ. Yɛ bei krokomɛi amli hu lɛ, wɔtswaa yɛ kpaakpoi anaa he ni maŋbii buaa amɛhe naa babaoo yɛ. Wɔkɛ tsɔnei ni akɛwieɔ lɛ woɔ lɛlɛ mli ni wɔwiriɔ blɛoo yɛ nu lɛ naabu gbɛ nɔŋŋ. Hɔgbaa lɛ, wɔkɛ bɔs yaa shiɛmɔ yɛ akrowai lɛ amli, kɛ wɔ tsɔnei ni wɔkɛtswaa wiemɔi lɛ kɛ woji babaoo hu.

Tsakemɔ ko ni Ka Wɔhemɔkɛyeli

Yɛ 1938 mli lɛ, mikɛ mihe wo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ gbɛgbalɔ, shi mitee nɔ mitsu nii hu akɛ gbogbotswalɔ. Yɛ agbiɛnaa be ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, minine shɛ ninefɔɔ ko nɔ kɛjɛ Asafo lɛ nitsumɔ he nine lɛ akɛ mibafee gbɛfalɔ sɔɔlɔ, nɔ ni atsɛɔ lɛ amrɔ nɛɛ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ. Miyiŋ ni mikpɛ akɛ makpɛlɛ nɔ lɛ efeee mlɛo ejaakɛ minaa wɔ asafo ni yɔɔ Tampere lɛ kɛ nitsumɔ he miishɛɛ waa. Kɛfata he lɛ, wɔyɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔshia; wɔyɛ binuu ni eye afii ekpaa, Arto, ni etsɛŋ ni ebaabɔi skul yaa; ni Sylvi naa eshwapo mli nihɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he miishɛɛ waa. Ni kɛlɛ, beni wɔ fɛɛ wɔsusu he sɛɛ lɛ, mikpɛlɛ nɛkɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ hegbɛ kroko nɛɛ nɔ.—Mateo 6:33.

Kɛkɛ ni jaramɔ be kroko hu je shishi. Ta fɛ yɛ November 30, 1939, beni Soviet asraafoi batutua Finland lɛ. Ta nɛɛ, ni atsɛɔ lɛ Fɛ̃i Be Ta lɛ tee nɔ aahu kɛyashi March 1940, ni ebalɛ akɛ esa akɛ Finland akpɛlɛ toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ ko nɔ. Etamɔ nɔ ni adebɔɔ nibii po wuu ta lɛ eko, ejaakɛ kɛ hoo lɛ, no ji fɛ̃i be ni naa wa fe fɛɛ ni mikaiɔ. Mikɛ baisikel fa gbɛ kɛjɛ asafo kome mli kɛtee asafo kroko mli, beni fɛ̃i yaa nɔ eyeɔ waa ni jeŋ jɔlɛ yashɛ nɔ ni fe 22 degrees yɛ zero Fahrenheit shishi lɛ!

Yɛ 1940 mli lɛ, atsĩ Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ naa yɛ Finland. No sɛɛ lɛ, ayawo Finland Odasefoi obalaŋtai babaoo tsuŋ ni anyɛ amɛnɔ awo shihilɛ gbohii ni ehiii kwraa mli. Shi duromɔ naa lɛ, minyɛ misɔmɔ asafoi lɛ aahu yɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli fɛɛ, kɛjɛ 1939 kɛyashi 1945. Bei pii lɛ, enɛ biɔ ni mashi Sylvi kɛ Arto nyɔji babaoo kɛtsara nɔ. Kɛfata he lɛ, oshara yɛ be fɛɛ be akɛ abaanyɛ amɔ mi, yɛ nitsumɔ ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ ni mitsuɔ nɛɛ hewɔ.

Mifeɔ gbɔmɔ sɔrɔto kwraa yɛ mɛi ahiɛ, bɔ ni mitaa baisikel ni mifi baagi ni mitadei yɔɔ mli, kɛ baagi kɛ woji, kɛ gramafon kɛ ehe plɛtei yɛ sɛɛ lɛ. Yiŋtoo hewɔ ni mihiɛɔ gramafon plɛtei lɛ ji, kɛ ebalɛ akɛ amɔ mi lɛ, mikɛbaatsɔɔ akɛ jeee Russia asraafoi ni aŋmɛɔ amɛhe kɛjɛɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli kɛbaa shikpɔŋ lɛ eko ji mi. Ona, manyɛ mafa mihe akɛ, eji asraafoi ni jɛɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli bayiɔ shi lɛ eko ji mi kulɛ, kɛ mitu lɛ, gramafon plɛtei lɛ baajwara.

Shi kɛlɛ, gbi ko ni mitee akutso ko mli, he ni abɔ amɛ kɔkɔ yɛ maŋ shikpalɔ ko he lɛ, Odasefoi aweku ko susu akɛ amɛteŋ mɔ ko ji mi. Mitswa amɛshinaa aahu yɛ fɛ̃i be gbɛkɛ ko, ni amɛshe gbeyei waa akɛ amɛbaagbele mi. No hewɔ lɛ miwɔ aboŋo ko mli nakai gbɛkɛ lɛ, ni mihɔ kooloi aniyenii shishi koni mihe afee kulɔkulɔ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, amɛbayoo mɔ ni miji jogbaŋŋ agbɛnɛ , ni kɛ makɛɛ lɛ, misaramɔ be ni eshwɛ lɛ mli fɛɛ lɛ, nakai weku lɛ mlibii jie gbɔfeemɔ su kpo amɛtsɔɔ mi kɛteke nɔ!

Ta afii lɛ amli fɛɛ lɛ, mikɛ Nyɛminuu Johannes Koskinen sɔmɔ asafoi ni yɔɔ Finland teŋgbɛ kɛ kooyigbɛ lɛ fɛɛ. Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛ shikpɔŋ agbo ni etsuɔ mli nii, aaafee shitoi 400 jekɛmɔ. Asafoi ni sa akɛ wɔsara amɛ lɛ fa aahu akɛ wɔnyɛɔ wɔkɛ asafo fɛɛ asafo hiɔ shi gbii enyɔ loo gbii etɛ pɛ. No mli lɛ oketekei lɛ efɔɔɔ nyiɛmɔ yɛ be naa, ni bɔs ni yɔɔ lɛ faaa kwraa ni amɛyiɔ aahu akɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔyashɛɔ he ni wɔyaa lɛ feɔ wɔ naakpɛɛ.

Mije Oshara Mli Shii Abɔ

Be ko, yɛ Fɛ̃i Be Ta lɛ shishijee gbɛ lɛ, mitee nitsumɔ he nine ni yɔɔ Helsinki lɛ ni miyaloo wɔ woji ni atsĩ naa lɛ adekai wuji ejwɛ akɛ mikɛbaafo oketeke ni mikɛyaha asafoi lɛ. Beni miyɔɔ Riihimäki oketeke shidaamɔ he lɛ, kɛkɛ ni atswa ŋmɛlɛ ni tsɔɔ akɛ aajɛ kɔɔyɔŋ aatutua maŋ lɛ. Asraafoi ni yɔɔ oketeke lɛ mli lɛ wo amɛ snoo atadei lɛ, ni akɛɛ gbɛfalɔi lɛ fɛɛ akɛ amɛshi oketeke lɛ mli amrɔ nɔŋŋ ni amɛya shikpɔŋ ko ni ka shi efolo yɛ oketeke shidaamɔhe lɛ hiɛ lɛ.

Mikpa asraafoi lɛ afai ni amɛhole midekai lɛ kɛya amɛha mi, ni mikɛɛ amɛ akɛ ehe miihia waa. Amɛteŋ mɛi ejwɛ hole adeka kome kome, ni wɔjo foi aaashɛ abasaŋ 200 kɛtsɔ shikpɔŋ ni snoo enɛ nɔ nɛɛ nɔ. Wɔgbeegbee shikpɔŋ, ni mɔ ko bo ekɛɛ mi akɛ: “Hei, maŋnyo folo, kaatsi ohe bibioo po! Kɛ mɛi ni tswaa okpɛlɛmii lɛ na hetsimɔ ko lɛ, amɛbaatswa wɔ okpɛlɛm lɛ.” Miitao mana nɔ ni yaa nɔ lɛ, no hewɔ lɛ mitsɔ mihe blɛoo ni mikwɛ ŋwɛi gbɛ, ni mikane kɔɔyɔŋ lɛji 28!

Trukaa kɛkɛ ni okpɛlɛmii ha shikpɔŋ lɛ hoso. Eyɛ mli akɛ okpɛlɛm ko etswaaa oketeke shidaamɔ he lɛ moŋ, shi eko tswa oketeke ni wɔkɛba lɛ. Bɔ ni oketeke lɛ fite ni dadei lɛ hu tsɔmɔ kwraa lɛ yɛ gbeyei waa! Enɔ leebi lɛ, minyɛ mikɛ adekai lɛ tsa gbɛfaa lɛ nɔ, ni asraafoi lɛ hu tsa amɛgbɛfaa lɛ nɔ kɛ oketeke kroko. Amɛteŋ mɔ kome batsɔ Odasefonyo yɛ ta lɛ sɛɛ, ni ekɛɛ mi akɛ sɛɛ mli lɛ, asraafoi lɛ wie nakai maŋnyo ni he yɔɔ naakpɛɛ ni hiɛ adekai lɛ he.

Sɛɛ mli lɛ, amɔ Nyɛminuu Koskinen, ni miifa gbɛ ni eyasɔmɔ asafo bibioo ni yɔɔ Rovaniemi yɛ Finland kooyigbɛ lɛ dani eyi shi kɛjɛ oketeke lɛ mli. Akɛ lɛ tee ayawo lɛ tsuŋ, ni afee lɛ nisenianii yɛ jɛmɛ. Beni be bashɛ kɛha mi hu akɛ masɔmɔ nakai asafo lɛ nɔŋŋ lɛ, mito gbɛjianɔ akɛ mayi shi kɛjɛ oketeke lɛ mli yɛ eshidaamɔ he bibioo ni yɔɔ Koivu lɛ. Nyɛmiyoo Helmi Pallari to gbɛjianɔ eha mi yɛ jɛmɛ koni mikɛ mliki tsɔne atsa gbɛfaa lɛ nɔ. Misaramɔ yɛ Rovaniemi Asafo lɛ mli lɛ ye omanye. Shi, beni mishiɔ jɛmɛ lɛ, mina naagba fioo ko.

Beni wɔyaa oketeke shidaamɔ he lɛ, mikɛ mɔ ni fata mihe lɛ kɛ asraafoi enyɔ ni miikwɛ mɛi ni yaa kɛ baa lɛ fɛɛ awoji amli kpe. Ni mikɛɛ lɛ akɛ: “Kaakwɛ amɛ. Kwɛmɔ ohiɛ tɛ̃ɛ ni wɔya.” Kɛkɛ ni wɔtsɔ amɛteŋ kɛho tamɔ nɔ ni wɔnaaa amɛ. Kɛkɛ ni amɛkɛ foi yi wɔsɛɛ. Yɛ naagbee lɛ, wɔyashɛ oketeke shidaamɔ he lɛ, ni minyɛ milaaje amɛ yɛ mɛi babaoo lɛ ateŋ, ni mibote oketeke ko ni efa kɛmiiya lɛ mli. Wɔkɛ hiɛdɔɔ saji fɔɔ kpee waa yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli yɛ nakai beaŋ!

Be ko lɛ amɔ mi ni akɛ mi tee he ni ahalaa mɛi awoɔ asraafoi anitsumɔ mli yɛ lɛ. Amɛyiŋtoo ji ni akɛ mi aya ta lɛ hiɛ. Shi nɔŋŋ ni tɛlifon gbɛɛ, ni asraafonyo nukpa ni baabibii mi saji lɛ here nɔ. Minu gbee ni kɛ lɛ wie yɛ tɛlifon lɛ nɔ lɛ akɛ eebolɔ akɛ: “Mɛni hewɔ kwraa okɛ nɛkɛ helatsɛmɛi ni he bɛ sɛɛnamɔ nɛɛ baa lolo lɛ? Kɛ fee nakai lɛ, wɔhaa amɛkuɔ amɛsɛɛ. Wɔmiitao hii ni sa ni baanyɛ nii atsu!” Duromɔ naa lɛ, no mli lɛ mihiɛ wolo ni aha mi kɛjɛ helatsamɔ he ni miitsɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ mli naagba ko ni miyɔɔ. Ní mikɛtsɔɔ amɛ lɛ, amɛŋmɛ mi gbɛ akɛ miya, no hewɔ lɛ mitsa minitsumɔ yɛ asafoi lɛ amli lɛ nɔ ni mifooo mli!

Miye Mibua yɛ Kojomɔ ko Mli

Ta lɛ mli hegbeyeiwoo lɛ tee nɔ, ni amɔ minaanyo Ahti Laeste. Kɛkɛ ni eŋa batsɛ mi. Beni mitee amɛshia lɛ, mina wolo ko yɛ ewoji lɛ amli ni maŋ lɛ mli polisifoi lɛ eha lɛ ni haa Ahti hegbɛ akɛ etswa gramafon nɔ wiemɔi etsɔɔ yɛ maŋtiase lɛ mli shwɛmɔ hei. Wɔkɛ wolo lɛ tee kojomɔ he lɛ. Beni akane enaafolɔmɔ lɛ agbe naa lɛ, kɛkɛ ni mikɛ wolo lɛ ha Nyɛminuu Laeste. Kojolɔ lɛ ha akɛ gramafon ba ni abatswa Biblia mli wiemɔi ni akɛwo plɛtei anɔ nɛɛ mli babaoo koni kojomɔ he lɛ mlibii fɛɛ abo toi. Beni ebo wiemɔi lɛ eko fɛɛ eko toi egbe naa lɛ, kojolɔ lɛ wie akɛ enaaa nɔ ko kwraa ni esaaa yɛ nɔ ni awie yɛ mli lɛ he.

Kɛkɛ ni aha Ahti, kɛ eŋa kɛ mi fɛɛ je kpo kɛtee ablanaa lɛ nɔ koni wɔyamɛ kojomɔ he lɛ yiŋkpɛɛ. Wɔyadamɔ jɛmɛ, ni wɔmiimɛ, ni wɔleee nɔ ni abaakɛɛ. Yɛ naagbee lɛ, wɔnu gbee ko akɛ: “Mɔ ni ena sane lɛ, efainɛ eba kojomɔ he tsu lɛ mli.” Aŋmɛɛ Nyɛminuu Laeste he kwraa! Wɔtsuii yimɔ obɔ lɛlɛŋ kɛ shidaa kɛha Yehowa beni wɔyaa nɔ ekoŋŋ kɛ wɔnitsumɔ lɛ, Nyɛminuu kɛ Nyɛmiyoo Laeste kɛ amɛnɔ̃ lɛ yɛ amɛ asafo lɛ mli, kɛ mi hu minɔ̃ yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli.

Ta lɛ Ba Naagbee—Wɔ Sɔɔmɔ lɛ Tsa nɔ Lolo

Ajie naatsii ni akɛba wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ beni ta lɛ ba naagbee lɛ, ni ajie wɔnyɛmimɛi lɛ kɛjɛ tsuŋwoo mli. Afii babaoo ni mikɛsɔmɔ lɛ mli fɛɛ lɛ, mihiɛ esɔ gbɛfaŋnɔ ni nyɛmimɛi yei Kristofoi lɛ ena yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli kɛ amɛwumɛi asɛɛfimɔ mli lɛ waa diɛŋtsɛ. Ni mihiɛ esɔ Sylvi he-kɛ-afɔleshaa kɛ sɛɛfimɔ ni ekɛha mi lɛ hu waa. Nɔ ni enɛ kɛba ji akɛ, minyɛ mitee nɔ yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli aahu afii 33 ni mifooo mli, ni sɛɛ mli hu lɛ misɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ.

Mikɛ Sylvi fɛɛ wo Arto hewalɛ ni kɛ egbe skul naa lɛ, ebɔi gbɛgbamɔ nɔŋŋ, ni ekase Blɔfo wiemɔ, ni eya Buu Mɔɔ Biblia Gildead Skul lɛ yɛ United States, Amerika. Egbe nikasemɔ naa yɛ Gilead yɛ 1953 mli. Sɛɛ mli lɛ, ekɛ Eeva bote gbalashihilɛ mli, ni amɛ fɛɛ amɛkɛ amɛhe ewo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fai sɔrɔtoi amli, tamɔ kpokpaa nɔ nitsumɔ, Betel sɔɔmɔ, kɛ gbɛgbalɔi krɛdɛɛi. Yɛ 1988 mli lɛ, amɛfa kɛtee Tampere, maŋ mli he ni wɔyɔɔ lɛ, koni amɛbaye amɛbua kɛ mikɛ Sylvi kwɛmɔ beni amɛyaa nɔ amɛsɔmɔɔ lolo akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛɛi lɛ.

Mikɛ Sylvi ena shihilɛ ni ŋɔɔ ni jɔɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ mli ŋɔɔmɔ kɛ nibii babaoo ni wɔkaiɔ ni ewoɔ wɔ hewalɛ, eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ wɔ hewalɛ nɔ egbɔ kwraa. Kɛ wɔsusu shweremɔ ni wɔna lɛ he lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa. Beni mibɔi asafoi lɛ saramɔ yɛ 1939 mli lɛ, no mli lɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 865 yɔɔ Finland, shi amrɔ nɛɛ ayɛ shiɛlɔi fe 18,000!

Beni mije be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi yɛ 1938 mli lɛ, no mli lɛ misusuuu he akɛ afii 55 sɛɛ lɛ, maya na mana mli gbɛfaŋnɔ kɛ miishɛɛ lolo nɛkɛ. Yɛ wɔ afii ni yaa hiɛ lolo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔyaa nɔ yɛ Yehowa hewalɛ mli, ni wɔmiikpa wɔ nyɔmɔwoo ni ewo shi yɛ he lɛ gbɛ. Wɔkɛ wɔhiɛ fɔɔ lalatsɛ lɛ wiemɔi nɛɛ anɔ, akɛ: “Yehowa hi; emɔbɔnalɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ, ni enɔkwayeli hiɔ shi kɛyaa yinɔ fɛɛ nɔ.”—Lala 100:5.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Leo kɛ Sylvi Kallio fee amɛhenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi yɛ 1934 mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mfoniri ni Leo kɛ Sylvi sha etsɛko tsɔ beni amɛbɛŋkɛɔ afii 60 yɛ henɔjɔɔmɔ sɔɔmɔ mli lɛ

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje