Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 3/15 bf. 15-20
  • Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ Akɛ Ebaaha Eyiŋtoo Aba Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ Akɛ Ebaaha Eyiŋtoo Aba Mli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mɛni Ha Shihilɛi lɛ Fite Kwraa?
  • Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Tsakeko
  • Amɛkɛ Amɛhe Fɔ Yehowa Nɔ
  • Odasefoi Kristofoi kɛ Amɛhe Fɔɔ Nyɔŋmɔ Nɔ
  • Yehowa Yeɔ Eshiwoi Anɔ Ehãa Anɔkwafoi lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Yehowa Tsɛ Lɛ ‘Enaanyo’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2016
  • Nyɔŋmɔ Ka Abraham Hemɔkɛyeli Lɛ Ekwɛ
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
  • “Nyɛwoa Nyɛtsuii Ekãa”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 3/15 bf. 15-20

Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ Akɛ Ebaaha Eyiŋtoo Aba Mli

“Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.”—LALA 37:29.

1. Mɛni ji Yehowa yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ nɛɛ?

BENI Yehowa bɔ wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi, Adam kɛ Hawa lɛ, efee amɛ mɛi ni eye emuu. Ni ebɔ amɛ koni amɛnyɛ amɛhi shikpɔŋ nɛɛ nɔ kɛya naanɔ—kɛ amɛbo emlai atoi. (1 Mose 1:26, 27; 2:17) Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ amɛ to paradeiso shihilɛi amli. (1 Mose 2:8, 9) Yehowa kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛfɔa ni nyɛyi afaa ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ, ni nyɛnaanaa nɔ, ni nyɛyea . . . nɔ.” (1 Mose 1:28) No hewɔ lɛ amɛshwiei baagbɛ ashwa shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ, ni shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ baatsɔ paradeiso ni gbɔmɛi ni yeɔ emuu ni yɔɔ miishɛɛ eyi nɔ obɔ. Mɛɛ shishijee kpakpa po adesa weku lɛ na nɛkɛ! “Nyɔŋmɔ kwɛ nibii fɛɛ ni efee lɛ, ni naa, ehi naakpa.”—1 Mose 1:31.

2. Shihilɛi ni adesai yɔɔ mli lɛ teeɔ mɛɛ sanebimɔi ashi?

2 Ni kɛlɛ, shihilɛ ni adesai ehi mli afii akpei abɔ lɛ tamɔɔɔ Nyɔŋmɔ shishijee yiŋtoo lɛ kwraa. Adesai kɛ emuuyeli teŋ jɛkɛ waa, ni ebɛ miishɛɛ kwraa. Jeŋ shihilɛi etsɔ haomɔ sɔŋŋ, ni taakɛ agba afɔ shi lɛ, efite kwraa yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli. (2 Timoteo 3:1-5, 13) No hewɔ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai lɛ baaba mli yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli? Ani bei kakadaji baaho lolo kɛ emli shihilɛi ni baaya nɔ ahao gbɔmɔ?

Mɛni Ha Shihilɛi lɛ Fite Kwraa?

3. Mɛni hewɔ Yehowa kɛ adesai atuatsemɔ lɛ baaa naagbee amrɔ nɔŋŋ lɛ?

3 Mɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ he anɔkwa nilee lɛ le nɔ hewɔ ni Yehowa eŋmɛ shihilɛi gbohii nɛɛ agbɛ yɛ shikpɔŋ nɔ. Ni amɛle nɔ ni ebaafee yɛ he lɛ hu. Amɛkase kɛjɛ Biblia lɛ mli akɛ wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kɛ nikeenii ni yɔɔ naakpɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha gbɔmɔ ni ji hegbɛ ni ekɛaahala nɔ ni esumɔɔ lɛ tsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ. (Okɛto 1 Petro 2:16 he.) Amɛhala heyeli kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ he yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. (1 Mose, yitsei 2 kɛ 3) Amɛ atuatsemɔ lɛ tee sanebimɔi wuji diɛŋtsɛ ashi, tamɔ akɛ: Ani Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ lɛ yɛ hegbɛ akɛ eyeɔ adesai anɔ? Ani enɔyeli lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha amɛ? Ani adesa nɔyeli baanyɛ aye omanye ni Nyɔŋmɔ nɔkwɛmɔ bɛ mli? Gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni aaatsɔ nɔ ana sanebimɔi nɛɛ ahetoo ji ni aha adesa nɔyeli ahi shi afii ohai babaoo. Nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baatsɔɔ ni ŋwanejee ko bɛ he kɛ adesai baanyɛ aye omanye ni amɛ-Bɔlɔ lɛ bɛ mli loo amɛyeŋ omanye.

4, 5. (a) Mɛni ejɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni adesai kpoo lɛ mli eba? (b) Mɛni be ni eho lɛ ejie kpo etsɔɔ ni ŋwanejee ko kwraa bɛ he?

4 Beni Adam kɛ Hawa shi Nyɔŋmɔ lɛ, ehiɛɛɛ amɛ yɛ emuuyeli mli dɔŋŋ. Akɛni amɛbɛ esɛɛfimɔ hewɔ lɛ, amɛfite. Nɔ ni ejɛ mli ba ji emuu ni ayeee, gbɔlɛ, kɛ naagbee lɛ gbele. Yɛ fɔmɔ su mla naa lɛ, wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kɛ nakai sui gbohii lɛ ha amɛ seshibii fɛɛ, ni wɔ hu wɔfata he. (Romabii 5:12) Ni mɛni ejɛ afii akpei abɔ ni adesa nɔyeli kɛhi shi lɛ mli eba? Efee amanehulu, tamɔ bɔ ni Jajelɔ 8:9 (NW) kɛɔ yɛ anɔkwale mli lɛ pɛpɛɛpɛ: “Gbɔmɔ eye enyɛmi gbɔmɔ nɔ ni ekɛye lɛ awui.”

5 Be ni eho lɛ etsɔɔ ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ gbɔmɛi bɛ nyɛmɔ ni amɛkɛaakudɔ amɛ saji yɛ omanyeyeli mli kɛ amɛ-Bɔlɔ lɛ he bɛ mli. Biblia ŋmalɔ ni mumɔ yɔɔ enɔ lɛ jaje akɛ: “Yehowa, mile akɛ gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ni nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ.”—Yeremia 10:23; 5 Mose 32:4, 5; Jajelɔ 7:29.

Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Tsakeko

6, 7. (a) Ani adesa yinɔsane afii akpei abɔ lɛ etsake Yehowa yiŋtoo? (b) Mɛni fata Yehowa yiŋtoo lɛ he?

6 Ani adesa yinɔsane afii akpei abɔ ni eho—ni yiwalɛ kɛ nɔnaa eyi mli obɔ nɛɛ—etsake Nyɔŋmɔ yiŋtoo? E-Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Bɔ ni Yehowa, mɔ ni bɔ ŋwɛi lɛ, Nyɔŋmɔ, mɔ ni shɔ shikpɔŋ lɛ ni efee ni ekɛma shi, ni ebɔɔɔ lɛ efolo, shi eshɔ lɛ ni ahi nɔ lɛ kɛɛ nɛ.” (Yesaia 45:18) No hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ shɔ̃ shikpɔŋ lɛ ni adesai ahi nɔ, ni enɛ kã he eji eyiŋtoo.

7 Jeee akɛ Yehowa bɔ shikpɔŋ lɛ ni ahi nɔ kɛkɛ, shi eto eyiŋ hu akɛ etsɔ paradeiso, koni gbɔmɛi ni yeɔ emuu ni yɔɔ miishɛɛ ana mli ŋɔɔmɔ. No hewɔ ni Biblia lɛ gba fɔ shi akɛ “shikpɔŋ hee” ko baaba, adesai aweku hee ko ni “jalɛ hiɔ mli lɛ.” (2 Petro 3:13) Ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ wɔ yɛ Kpojiemɔ 21:4 akɛ, yɛ ejeŋ hee lɛ mli lɛ, “[eee]tsumɔ [adesai] ahiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔ̃naa ko hu bɛ dɔŋŋ.” Yiŋtoi nɛɛ ahewɔ ni Yesu nyɛ ewie nakai jeŋ hee ni baa shikpɔŋ nɔ lɛ he akɛ “Paradeiso” lɛ.—Luka 23:43.

8. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ Yehowa baaha eyiŋtoo aba mli kɛ̃ lɛ?

8 Akɛni Yehowa ji jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ ni yɔɔ hewalɛ-fɛɛ kɛ nilee-fɛɛ hewɔ lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ aha eyitoo afee efolo. “Yehowa Zebaot eka kita akɛ: Lɛlɛŋ, bɔ ni misusu lɛ, nakai ebaaba mli, ni bɔ ni mito miyiŋ lɛ, nakai ebaama shi.” (Yesaia 14:24) No hewɔ lɛ, bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɛ ebaafee shikpɔŋ nɛɛ paradeiso ni gbɔmɛi ni yeɔ emuu ahi nɔ lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ ebaaba mli. Yesu kɛɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni he jɔ lɛ, shi amɛaahi shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Mateo 5:5, NW; okɛto Lala 37:29 he.) Wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe afɔ nakai shiwoo lɛ mlibaa nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔwala tete po aha, ni wɔgboi po yɛ enɛ hewɔ.

Amɛkɛ Amɛhe Fɔ Yehowa Nɔ

9. Mɛni Abraham fee ni tsɔɔ hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ Yehowa mli?

9 Gbɔmɛi pii ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei yɛ yinɔsane be fɛɛ mli lɛ kɛ amɛwala wo oshara mli yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ hewɔ, ejaakɛ amɛhe amɛye akɛ ebaaha eba mli. Eyɛ mli akɛ ekolɛ nilee ni amɛyɔɔ lɛ faaa moŋ, shi amɛhe Nyɔŋmɔ amɛye, ni amɛtswa amɛshihilɛ kɛbɔle esuɔmɔnaa nifeemɔ he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɔ ko tamɔ Abraham, ni hi shi afii 2,000 dani Yesu banyiɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ—jeeŋmɔ dani aje Biblia lɛ ŋmaa shishi lɛ. Ehe Yehowa eye akɛ ebaaha E-shiwooi aba mli. Eeenyɛ eba akɛ Abraham kase Bɔlɔ lɛ he nii kɛjɛ eblematsɛ anɔkwafo Shem, ni Noa tsɔɔ lɛ nii lɛ ŋɔɔ. No hewɔ lɛ beni Nyɔŋmɔ kɛɛ Abraham akɛ eshi Kaldeabii amaŋ Ur ni yɔɔ nii babaoo lɛ mli ni eyahi Kanaan shikpɔŋ ni eleee jɛmɛ ni oshara yɔɔ jɛmɛ lɛ, nakai blematsɛ lɛ le akɛ ebaanyɛ ekɛ ehe afɔ Yehowa nɔ, no hewɔ lɛ etee. (Hebribii 11:8) Yɛ be ni sa mli lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Maha otsɔ jeŋmaŋ kpeteŋkpele.”—1 Mose 12:2.

10, 11. Mɛni hewɔ Abraham sumɔɔ ni ekɛ ebi koome, Isak asha afɔle lɛ?

10 Mɛni ba beni Abraham fɔ Isak lɛ sɛɛ? Yehowa kɛɛ Abraham akɛ Isak nɔ abaatsɔ aha eseshibii afee maŋ kpeteŋkpele. (1 Mose 21:12) No hewɔ lɛ, ebatsɔ tamɔ nɔ ni ewiemɔ teɔ shi woɔ ehe beni Yehowa kɛɛ Abraham, beni ekaa ehemɔkɛyeli lɛ, akɛ ekɛ ebinuu Isak asha afɔle lɛ. (1 Mose 22:2) Ni kɛlɛ, akɛni eheɔ Yehowa eyeɔ kwraa hewɔ lɛ, Abraham to gbɛjianɔ koni eye sane nɛɛ nɔ, ni ekɔ ekakla lɛ koni egbe Isak. Ni nakai naagbee lɛ mli, Nyɔŋmɔ tsu ŋwɛibɔfo koni ebatsi Abraham naa.—1 Mose 22:9-14.

11 Mɛni hewɔ Abraham fee toiboo waa nakai lɛ? Hebribii 11:17-19 jieɔ lɛ kpo akɛ: “Hemɔkɛyeli naa Abraham ŋɔ Isak eyasha afɔle, beni aka lɛ lɛ, ni ekɛ ebi koome lɛ ba ebaha, beni enine eshɛ shiwooi lɛ anɔ momo lɛ, lɛ mɔ ni akɛɛ lɛ akɛ: ‘Isak mli aaatsɛ “oseshi” yɛ lɛ’; ejaakɛ ebu akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ ni ekɛaatee lɛ shi kɛaajɛ gbohii ateŋ tete, ni lɛlɛŋ, enine shɛ enɔ nakai ekoŋŋ.” Romabii 4:20, 21 jajeɔ nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ akɛ: “[Abraham] yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ he, tamɔ akɛ eheee eyeee, shi moŋ . . . eyɛ hewalɛ yɛ nɔ jogbaŋŋ akɛ, nɔ ni [Nyɔŋmɔ] ewo he shi lɛ, eeenyɛ efee hu.”

12. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ awo Abraham nyɔmɔ yɛ ehemɔkɛyeli hewɔ?

12 Awo Abraham nyɔmɔ yɛ ehemɔkɛyeli lɛ hewɔ, ni jeee yɛ Isak ni aha eŋmɛɛ ehe lɛ kɛ “jeŋmaŋ kpeteŋkpele” ni baajɛ emli aba lɛ pɛ kɛkɛ, shi moŋ yɛ gbɛ kroko hu nɔ. Nyɔŋmɔ kɛɛ Abraham akɛ: “Oseshi lɛ mli aaajɛ ajɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ, ejaakɛ obo migbee toi.” (1 Mose 22:18) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ baaba kɛtsɔ Abraham wekukpaa lɛ mli. Nakai Maŋtsɛyeli lɛ baajwara jeŋ fɔŋ ni yɔɔ Satan shishi nɛɛ fɛɛ kɛya. (Daniel 2:44; Romabii 16:20; Kpojiemɔ 19:11-21) Kɛkɛ lɛ, beni atsuu shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi lɛ, Paradeiso baakpele jeŋ muu fɛɛ, ni gbɔmɛi ni jɛ “jeŋmaji fɛɛ” mli ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ baana gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni yeɔ emuu ni amɛhi shi daa. (1 Yohane 2:15-17) Ni eyɛ mli akɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nilee fioo ko pɛ Abraham yɔɔ moŋ, shi ekɛ ehe fɔ Nyɔŋmɔ nɔ ni ekwɛ be mli ni aaato ama shi lɛ gbɛ.—Hebribii 11:10.

13, 14. Mɛni hewɔ Hiob kɛ ehe fɔ Nyɔŋmɔ nɔ?

13 Afii ohai babaoo sɛɛ lɛ, Hiob hu hi shi yɛ afii ohai 17 kɛ 16 D.Ŋ.B. lɛ mli, yɛ he ni ale bianɛ akɛ Arabia lɛ. Lɛ hu ehi shi dani aje Biblia lɛ ŋmaa shishi. Hiob ji gbɔmɔ ni “kpa ko bɛ ehe ni eja, ni esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni esɔleɔ ehe yɛ efɔŋ he.” (Hiob 1:1) Beni Satan kɛ hela ko ni anyaŋeɔ ni waa mɔ he waa ba Hiob nɔ lɛ, nakai nuu anɔkwafo lɛ “ewieee wiemɔ sha kome po” yɛ epiŋmɔ be lɛ fɛɛ mli. (Hiob 2:10, The New English Bible) Hiob kɛ ehe fɔ Nyɔŋmɔ nɔ. Ni eyɛ mli akɛ eleee nɔ hewɔ ni enaa amanehulu babaoo nɛɛ he nɔ ko kwraa moŋ, shi ekɛ ewala wo oshara mli eha Nyɔŋmɔ kɛ E-shiwooi lɛ.

14 Hiob le akɛ kɛji egbo po lɛ, gbi ko lɛ Nyɔŋmɔ kɛ lɛ baaba wala mli kɛtsɔ gbohiiashitee lɛ nɔ. Ewie hiɛnɔkamɔ nɛɛ he beni ekɛɛ Yehowa Nyɔŋmɔ akɛ: “Mina ni kulɛ oŋɔ mi otee yɛ gbohiiaje, ni oŋɔ mi ohɔ shi, . . . ni oto be oha mi ni okai mi! Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ ani ehiɛ aaaka ekoŋŋ? . . . Kulɛ oootsɛ, ni mahereo nɔ.” (Hiob 14:13-15) Eyɛ mli akɛ eepiŋ moŋ, shi Hiob jie hemɔkɛyeli ni eyɔɔ yɛ Yehowa nɔyeli mli lɛ kpo, ni ekɛɛ: “Mibemyeli lɛ miŋmɛŋ he kɛyashi beyinɔ ni magbo.”—Hiob 27:5.

15. David tsɔɔ bɔ ni eyɔɔ hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa yiŋtoo mli lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Hiob shihilɛ sɛɛ afii ohai ekpaa, kɛ aaafee afii akpe dani Yesu ba shikpɔŋ nɔ lɛ, David wie hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ jeŋ hee ko mli lɛ he. Ewie yɛ lalai lɛ amli akɛ: “Mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ. Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ . . . Shi mɛi ni he jɔ lɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli. Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.” Yɛ David hiɛnɔkamɔ ni hosooo nɛɛ hewɔ lɛ, ewo hewalɛ akɛ: “Ŋɔɔ ohiɛ ofɔ Yehowa nɔ, . . . ni omii ashɛ Yehowa he, ni eeehao nii ni otsui taoɔ lɛ.”—Lala 37:3, 4, 9-11, 29.

16. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ ‘odasefoi babaoo ko ni tamɔ atatu’ lɛ na?

16 Hii kɛ yei anɔkwafoi ni ehi shi yɛ afii ohai abɔ lɛ amli fɛɛ lɛ ena naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ he hiɛnɔkamɔ nɛɛ nɔŋŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛ amɛfeɔ ‘odasefoi babaoo ni tamɔ atatu’ ni je gbɛ amɛkɛ amɛwala wo oshara mli diɛŋtsɛ yɛ Yehowa shiwooi ahewɔ lɛ. Afee nakai blema Yehowa odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii nisenianii ni agbe amɛ yɛ amɛhemɔkɛyeli hewɔ, “koni amɛnine ashɛ shitee ni hĩ fe no lɛ nɔ.” Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Nyɔŋmɔ kɛ shitee kpakpa kɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ baawo amɛ nyɔmɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli.—Yohane 5:28, 29; Hebribii 11:35; 12:1.

Odasefoi Kristofoi kɛ Amɛhe Fɔɔ Nyɔŋmɔ Nɔ

17. Te klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ ahekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ yɔɔ shiŋŋ ha tɛŋŋ?

17 Yehowa jie Maŋtsɛyeli lɛ kɛ enɔyeli yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he saji babaoo kpo etsɔɔ Kristofoi asafo lɛ ni ato shishi ehee yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, emumɔ lɛ kanya bɔfo Yohane koni eŋma akɛ yibɔ ni baafata Yesu Kristo he yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ baafee 144,000. Mɛnɛɛmɛi baafee Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni “ahe kɛjɛ gbɔmɛi ateŋ.” (Kpojiemɔ 7:4; 14:1-4) Amɛkɛ Kristo baaye shikpɔŋ lɛ nɔ ‘akɛ maŋtsɛmɛi’ yɛ ŋwɛi. (Kpojiemɔ 20:4-6) Bɔ ni hekɛnɔfɔɔ ni yɔɔ shiŋŋ ni nakai klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ yɔɔ yɛ Yehowa mli akɛ eyiŋtoo ni kɔɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ kɛ eshikpɔŋ nɔ nɔyeli he lɛ he lɛ baaba mli hewɔ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛgboi po yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Ni amɛteŋ mɛi pii fee nakai pɛpɛɛpɛ.

18. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kaseɔ amɛ nyɛmimɛi ni hi shi yɛ blema lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi ni miihe ashɛ akpekpei enumɔ yɛ hekɛnɔfɔɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ mli taakɛ amɛnyɛmimɛi ni hi shi afii ohai abɔ kɛtsɔ amɛhiɛ lɛ ji lɛ. Nɛkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Odasefoi nɛɛ hu kɛ amɛwala ewo oshara mli yɛ Nyɔŋmɔ shiwooi lɛ ahewɔ. Amɛjɔɔ amɛwala nɔ amɛha lɛ ni amɛyɛ Biblia muu lɛ fɛɛ ni baawo amɛhemɔkɛyeli hewalɛ. (2 Timoteo 3:14-17) Nɛkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa Odasefoi nɛɛ kaseɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli, ni jaje akɛ amɛbaabo “Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi” lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Awa nɛkɛ Odasefoi Kristofoi nɛɛ ateŋ mɛi pii ayi yɛ gbɛ ni ehiii kwraa nɔ yɛ afii oha nɛɛ mli. Agbe amɛteŋ mɛi komɛi po yɛ amɛhemɔkɛyeli hewɔ. Mɛi krokomɛi egboi yɛ hela, oshara, loo gbɔlɛ hewɔ. Shi, taakɛ blema odasefoi anɔkwafoi lɛ ji lɛ, amɛkɛ amɛhe efɔ Nyɔŋmɔ nɔ ejaakɛ amɛle akɛ ekɛ amɛ baaba wala mli ekoŋŋ yɛ ejeŋ hee lɛ mli kɛtsɔ gbohiiashitee lɛ nɔ.—Yohane 5:28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15; Kpojiemɔ 20:12, 13.

19, 20. Mɛni wɔyɔseɔ yɛ Biblia gbalɛ he kɛha wɔgbii nɛɛ?

19 Yehowa Odasefoi le akɛ amɛnaa ni aaabua kɛaajɛ jeŋmaji fɛɛ mli ni afee amɛ jeŋ muu fɛɛ nyɛmifeemɔ kuu kome lɛ ji nɔ ko ni ajɛ jeeŋmɔ agba he sane afɔ shi yɛ Biblia gbalɛ mli. (Yesaia 2:2-4; Kpojiemɔ 7:4, 9-17) Ni Yehowa miiha amɛtsu jeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ ko koni akɛbua mɛi krokomɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lolo lɛ anaa kɛba eduromɔ kɛ ehebuu shishi. (Abɛi 18:10; Mateo 24:14; Romabii 10:13) Mɛnɛɛmɛi fɛɛ kɛ amɛhe fɔɔ Yehowa nɔ kwraa, ejaakɛ amɛle akɛ etsɛŋ ni ekɛ enaakpɛɛ jeŋ hee lɛ baaba.—Okɛto 1 Korintobii 15:58; Hebribii 6:10 he.

20 Biblia mli gbalɛi tsɔɔ akɛ Satan je lɛ ehi enaagbee gbii lɛ amli nɔ ni miihe ashɛ afii 80 nɛ, kɛjɛ afi 1914 ni akadi lɛ nɔ kɛbaa. Je nɛɛ miibɛŋkɛ enaagbee. (Romabii 16:20; 2 Korintobii 4:4; 2 Timoteo 3:1-5) No hewɔ lɛ Yehowa Odasefoi yɛ ekãa ni amɛtswa amɛfai shi, ejaakɛ amɛyɔseɔ akɛ etsɛŋ kwraa ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaje shikpɔŋ lɛ nɔ saji fɛɛ he nitsumɔ shishi. Nyɔŋmɔ baatsɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ ni ekɛaaba naagbee lɛ kɛ ejalɛ jeŋ hee ni ekɛaaba lɛ nɔ etsumɔ shihilɛ gbonyo ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ afii ohai babaoo lɛ fɛɛ kɛya kwraa.—Abɛi 2:21, 22.

21. Mɛni hewɔ wɔmli baanyɛ afili wɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ haomɔi lɛ fɛɛ sɛɛ?

21 Kɛkɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baajie ekwɛmɔ kpeteŋkpele kɛha wɔ lɛ kpo kɛtsɔ jɔɔmɔi ni eeefɔse eshwie shi ni baasaa nibii fɛɛ ni eye wɔ awui yɛ be ni eho lɛ mli lɛ kɛya naanɔ lɛ nɔ. Nibii kpakpai pii baaba wɔnɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli akɛ ebaaha wɔ tsutsu piŋmɔi lɛ alaaje kɛjɛ wɔjwɛŋmɔ mli kwraa. Kwɛ miishɛjemɔ sane ni eji akɛ wɔɔle akɛ Yehowa ‘baagbɛ edɛŋ ni eha nɔ fɛɛ nɔ ni hiɛ ka atɔ kɛ nibii ni etaoɔ.’—Lala 145:16; Yesaia 65:17, 18.

22. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ Yehowa nɔ?

22 Adesai anɔkwafoi lɛ baana Romabii 8:21 mlibaa yɛ jeŋ hee lɛ mli: “Bɔɔ nii lɛ diɛŋtsɛ hu baaye amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.” Amɛbaana ni sɔlemɔ ni Yesu tsɔɔ ekaselɔi nɛɛ eba mli: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ hu, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 6:10, NW) No hewɔ lɛ okɛ ohe afɔ Yehowa nɔ kwraa ejaakɛ eshiwoo ni efeee efolo ji: “Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.”—Lala 37:29.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni ji Yehowa yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ nɛɛ?

◻ Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ eŋmɛ shihilɛ gbohii agbɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ?

◻ Te blema gbɔmɛi anɔkwafoi lɛ jie hekɛnɔfɔɔ ni amɛyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ kpo amɛha tɛŋŋ?

◻ Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ amɛhe fɔɔ Yehowa nɔ lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Nyɔŋmɔ bɔ adesai ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ miishɛɛ mli yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Abraham kɛ ehe fɔ nyɛmɔ ni Yehowa yɔɔ ni ekɛaatee gbohii ashi lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje