Babilon—Apasa Jamɔ Shikwɛɛ He
“EGBEE shi eeéi! Babilon egbee shi! Ni enyɔŋmɔi lɛ amagai lɛ fɛɛ akumɔ ashwie shi!” Mɛɛ maŋ nɛkɛ Babilon ni Yesaia gba yɛ ehe lɛ ji? Enɛ ji sane ko ni he hiaa ni baanyɛ aha wɔnu nɔ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ tsɔɔ lɛ shishi.—Yesaia 21:9.
Ale blema Babilon yɛ emagai kɛ nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔyei ajamɔ lɛ hewɔ. Nilelɔ S. H. Hooke ŋma yɛ ewolo Babilonian and Assyrian Religion lɛ mli akɛ: “Babilon ji maŋ ko ni Marduk ji nyɔŋmɔi lɛ ateŋ onukpa ni ajaa lɛ yɛ jɛmɛ. . . . Beni Nebukadnezar II yeɔ nɔ yɛ Babilon lɛ, no mli lɛ gbatsui aaafee nyɔŋmai enumɔ kɛ kpaanyɔ ni ato aha nyɔŋmɔi yɔɔ jɛmɛ, ni atsiii gbatsui krokomɛi ni akɛhaaa nyɔŋmɔ ko lɛ yifalɛ po ta. No hewɔ lɛ abaanyɛ ana bɔ ni emli okɔmfoi loo osɔfoi akuu lɛ baanyɛ ana maŋ lɛ nɔ hewalɛ waa aha lɛ.” Akɛɔ akɛ Marduk sɔlemɔ tsu ni yɔɔ Babilon lɛ yɛ gbatsui bibii 55 yɛ mli. Kwɛ bɔ ni enɛ tamɔ sɔlemɔ tsui, sɔlemɔi kɛ sɔlemɔ tsui wuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ babaoo ni hiɛ gbatsui bibii kɛba nyɔŋmɔi bibii, hetselɔi, kɛ Madonna sɔrɔtoi yɛ mli yɛ ekoŋ nɔ gbɛ lɛ!
Babilon ji amaga jamɔ shihemɔ he yɛ nyɔŋmɔi ajamɔ mli. Sane ko ni aŋma lɛ tsɔɔ akɛ osɔfoi lɛ kɛ anɔkwafoi lɛ “gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa amɛ amagai krɔŋkrɔŋi lɛ anɔ, amɛsusuɔ akɛ amagai lɛ anɔ atsɔɔ akɛ nyɔŋmɔi lɛ wieɔ. Akɛ nibii ni jara wawai wulaa amagai lɛ tamɔ kuɛnii, nineshi gai kɛ wao gai sɔrɔtoi; ni amɛkamɔɔ saatsei kpakpai anɔ ni akɛ amɛ foɔ shi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ nui ahiɛ ni atereɔ amɛ kɛnyiɛɔ, akɛ amɛ taraa shwiilii amli kɛ lɛlɛi bibii amli.”a Kwɛ bɔ ni jamɔ ni akɛhaa nyɔŋmɔi, mɛi krɔŋkrɔŋi loo hetselɔi, kɛ Madonna ni yaa nɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Hindu jamɔ, Buddha jamɔ kɛ Katolek jamɔ mli lɛ tamɔ enɛ pɛpɛɛpɛ, kɛ bɔ ni amɛ hu amɛkɛ amagai lɛ kpaa gbɛjegbɛi anɔ yɛ faai ahiɛ kɛ ŋshɔ hiɛ lɛ!
Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ kroko ni tsɔɔ tsakpaa ni ka blema Babilon kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jamɔ teŋ lɛ, susumɔ sane mli tsɔɔmɔ ni ana kɛjɛ ɛnsaiklopedia lɛ mli nɛɛ lɛ he okwɛ: “Anɔkwafoi ni heɔ lɛ yeɔ lɛ kɛ gbɛi ni ŋɔɔ tsɛɔ lɛ: Jeee akɛ eji nyɔŋmɔyoo kɛkɛ kɛ obalayoo hu, shi moŋ eji nyɛ ni naa mɔbɔ, kɛ mɔ ni boɔ sɔlemɔi atoi, lɛ mɔ ni ji yoo ni kpaa fai ehaa mɛi . . . yoo ni fɔ jeŋ muu fɛɛ kɛ adesai.” Okɛ enɛ ato sɔlemɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ni jɛ El Santo Rosario (Rosary Krɔŋkrɔŋ lɛ) mli lɛ he: “Wɔkɛ shidaa haa bo, Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋnyɛ, yɛ duromɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ daa gbi kɛjɛɔ odɛŋ lɛ hewɔ; yaa nɔ ni omli ahi, Awura, koni oha wɔhi ohebuu kɛ okwɛmɔ shishi bianɛ kɛyashi naanɔ.”
Namɔ awieɔ ehe yɛ sɔlemɔ nɛɛ mli lɛ? Mɛi pii baamu sane naa akɛ “Obalayoo Foro Maria.” Hetoo lɛ ja fã kɛ fã. Akɛ sɔlemɔ lɛ haa Maria. Shi, taakɛ Las Grandes Religiones Ilustradas lɛ kɛɔ wɔ lɛ, klɛŋklɛŋ wiemɔ lɛ tsɔɔ Ishtar, “Suɔmɔ Awura” ni ji Babilon fɔmɔ, suɔmɔ kɛ tawuu nyɔŋmɔyoo lɛ. Yɛ bei komɛi amli lɛ akɛ amagai damɔɔ shi haa lɛ “akɛ nyɛ ni miiha ebinuu fufɔ.”b Enɛ hu ji nɔkwɛmɔ nɔ kroko ni tsɔɔ bɔ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jamɔ kɛ blema Babilon teŋ jɛkɛɛɛ kwraa ha lɛ.
Obaanyɛ otsɔɔ bɔ ni blema Babilon kɛ hemɔkɛyeli ni kɔɔ adesa susuma lɛ kɛ nyɔŋmɔi etɛ ni efee ekome lɛ kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jwɛŋmɔ ni ahiɛ yɛ susuma ni gbooo lɛ he kɛ triniti ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jamɔi amli lɛ ji lɛ pɛpɛɛpɛ. Odaseyelii lɛ maa wɔshishinumɔ lɛ nɔ mi akɛ “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ ji Satan jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ he okadi ni sa.
Babilon—Anɔkwale Jamɔ Henyɛlɔ Ni Woɔ Ehe Nɔ
Babilon hu ji Yehowa blema webii Israel henyɛlɔ ni woɔ ehe nɔ, kɛ mɔ ni hiɔ amɛ anɔkwale jamɔ lɛ. Babilon kpata sɔlemɔ tsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ hiɛ yɛ 607 D.Ŋ.B., ni eloo Yehowa jamɔ lɛ he nibii ni jara wawai lɛ kɛtee, ni ebule nɛkɛ krɔŋkrɔŋ nii nɛɛ yɛ Belshazar okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi.—Daniel 5:3, 4.
Nakai nɔŋŋ hu yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ efee mɔ ni teɔ shi ewoɔ anɔkwale jamɔ ni wɔɔɔ kwraa. Hei pii yɛ ni kɛ aawa Yehowa Odasefoi lɛ ayi yɛ jɛmɛ lɛ, osɔfoi lɛ ji mɛi ni hɔlɔɔ sɛɛ, yɛ be babaoo mli lɛ amɛkɛ maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ feɔ ekome yɛ enɛ mli.
Nɔkwɛmɔ nɔ ko ni mli ka shi faŋŋ ni tsɔɔ bɔ ni osɔfoi lɛ ji mɛi ni teɔ shi woɔ amɛ lɛ yaa shɔŋŋ kɛyashɛɔ 1917, ni afee nii ni tamɔ nɛkɛ shii abɔ. Yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, Majimaji Ateŋ Biblia Kaselɔi, taakɛ ale Odasefoi lɛ, fee wolo ko ni egbɛi ji The Finished Mystery. Canada kɛ U.S. Amerika osɔfoi ni amɛmaji lɛ kɛ amɛhe ewo Jeŋ Ta I mli lɛ kɛɛ wolo nɛɛ baafai fioo komɛi jwaa maŋ. Amɛhe fee oya ni amɛyabɔ wolo nɛɛ he amaniɛ amɛtsɔɔ amɛmaŋkwramɔŋ hemɛi lɛ. Mɛni jɛ mli ba? Taakɛ nilelɔ Martin Marty tsɔɔ yɛ ewolo Modern American Religion—The Irony of It All lɛ mli lɛ: “Osɔfoi lɛ te shi wo Russellbii [Odasefoi] lɛ ni amɛnya waa beni amɛnu akɛ awo Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ tsuŋ afii nyɔŋmai enyɔ yɛ [nɔ ni akɛɛ maŋjwaa sane nɛɛ] hewɔ lɛ mli.”
Shi mɛni ji nɔ ni osɔfoi lɛ fee yɛ nyɔji fioo ko sɛɛ yɛ be mli ni aŋmɛɛ nɛkɛ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ ahe akɛ amɛyeee fɔ lɛ? “Sɔlemɔi lɛ amli bii lɛ nyaaa dɔŋŋ.” Odasefoi lɛ damɔ shi akɛ mɛi pɛ ni diɔ Biblia shishitoo mlai asɛɛ “kɛyashɛ he ni amɛbatsɔmɔ maŋ nɔyeli lɛ henyɛlɔi yɛ amɛjamɔ lɛ hewɔ.” Odasefoi lɛ jeee ni amɛnyɛŋ amɛfee mɛi ni boɔ maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ atoi oya yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli, jeee yɛ Nazi nɔyeli ni yɔɔ Germany lɛ aloo Fascist nɔyeli ni yɔɔ Italy, Spain, kɛ Portugal lɛ shishi po.
Awie Ashi Babilon Yɛ Faŋŋ Mli Ni Awo Lɛ Hiɛgbele
Belɛ kwɛ bɔ ni esa jogbaŋŋ ha akɛ Kpojiemɔ aaawie akɛ “krɔŋkrɔŋbii lɛ ala lɛ kɛ Yesu odasefoi lɛ ala etɔ” Babilon Kpeteŋkpele lɛ “daa” ni “emli ni ana gbalɔi kɛ krɔŋkrɔŋbii kɛ mɛi fɛɛ ni agbe yɛ shikpɔŋ le nɔ le ala lɛ yɛ.” Abaanyɛ ana je lɛŋ jamɔi ala yi sɔ ni amɛye yɛ amɛhe ni amɛkɛwo tawuu kɛ anɔkwale Kristofoi ayiwaa mli tɛɛ loo kwɛ ni amɛkwɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ kɛkɛ ni amɛfooo mli lɛ kɛtsɔ afii ohai abɔ lɛ fɛɛ mli.—Kpojiemɔ 17:6; 18:24.
Babilon Kpeteŋkpele lɛ, jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ, eye ŋɔɔmɔ kɛ hewalɛ kɛtsɔ yinɔsane be fɛɛ mli. Shi ŋwɛibɔfo ko bɔ Yohane kɔkɔ akɛ ajwamaŋ kpeteŋkpele lɛ gbi baashɛ. Sane lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Ni ekɛ̃ ehe shi ebo kɛ gbee wulu ekɛɛ: Ejwa, Babilon Kpeteŋkpele lɛ ejwa, ni etsɔ daimonioi ashihilɛ he, kɛ mumɔi fɔji fɛɛ atsu, kɛ loofɔlɔ fɛɛ loofɔlɔ ni he tseee ni he yɔɔ taŋ hu tsu!”—Kpojiemɔ 18:2.
Mɛɛ be mli Babilon baagbee shi? Aloo egbee shi momo? Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ egbeɔ shi yɛ? Ni te enɛ saa ohe ehaa tɛŋŋ? Abaaha enɛ kɛ sanebimɔi krokomɛi ni kɔɔ he lɛ hetoo yɛ Buu-Mɔɔ ni baanyiɛ enɛ sɛɛ aba lɛ mli.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Las Grandes Religiones Ilustradas (The Great Religions Illustrated) : Asirio-Babilónica, Kpo 20, Mateu-Rizzoli, Barcelona, Spain, 1963, baafa 53.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8, 9]
Babilon Kpeteŋkpele lɛ shishifa jɛ blema Babilon jamɔ mli