Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Oka Ja Ni Biblia Lɛ Ja Lɛ Okwɛ Lɛ?
Te obuɔ Biblia lɛ tɛŋŋ? Mɛi komɛi heɔ yeɔ diɛŋtsɛ akɛ eji kpojiemɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kɛha gbɔmɔ. Mɛi krokomɛi heɔ yeɔ akɛ eji wolo folo ko kɛkɛ. Ni mɛi krokomɛi hu nyɛɛɛ akpɛ amɛyiŋ yɛ he. Kɛ oyiŋ feɔ bo kɔshikɔshi yɛ Biblia lɛ shishijee he lɛ, yiŋtoi yɛ ni esa akɛ nomɛi akanya bo koni opɛi mli ni ona sane lɛ naa.
KƐBASHI afii ohai 18 lɛ mli fɛɛ lɛ, abuɔ Biblia lɛ waa akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ yɛ Kristendom shikpɔji anɔ. Shi kɛlɛ afii ohai 19 lɛ mli kɛbaa lɛ, tsɔɔlɔi, jeŋ nilelɔi, kɛ Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔi kɛ sɔlemɔ lɛ mli onukpai po ni amɛyi miifa babaoo je shishi akɛ amɛaawie amɛyiŋ ni feɔ amɛ kɔshikɔshi yɛ ja ni Biblia lɛ ja lɛ he yɛ faŋŋ mli.
Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, wiemɔ ni awieɔ ashiɔ Biblia lɛ egbɛ eshwa he fɛɛ he, aahu akɛ ehaa mɛi kpɛɔ amɛyiŋ loo amɛkojoɔ saji ni amɛleee nɔ ni yɔɔ Biblia lɛ po mli. Ni amɛaakwɛ Biblia lɛ mli moŋ lɛ, mɛi pii yɛ Kristendom ni kɛ amɛhiɛ efɔ adesai ajeŋ nilee nɔ. Ni kɛlɛ, ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jeŋ nilee kɛ jeŋ ni shweshweeshwe shihilɛ loo miishɛɛ yɔɔ mli bako. Enɛ ji yiŋtoo kpakpa kome ko hewɔ ni esa akɛ opɛi Biblia lɛ mli ni okwɛ kɛji egbɛtsɔɔmɔ kɛ mɔ yaa miishɛɛ kɛ omanyeyeli mli lɛ.
Yiŋtoo kroko hewɔ ni esa akɛ oka ja ni Biblia lɛ ja lɛ okwɛ ji naakpɛɛ loo miishɛɛ gbɛkpamɔi ni ekɛmaa adesai ahiɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Lala 37:29 kɛɔ akɛ: “Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.” (Kpojiemɔ 21:3-5) Mɛɛ hewalɛ nɛkɛ shiwoi nɛɛ naa yɛ onɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ amɛji yiŋtoi ni fa bɔ ni no aaaha wɔpɛi Biblia lɛ mli ni wɔkwɛ kɛji abaanyɛ akɛ he afɔ nɔ.
Nɛkɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ efi anɔkwale ni Biblia lɛ ji lɛ sɛɛ yɛ be fɛɛ mli ni ekɛ anɔkwale ni eji loo ja ni eja lɛ he odaseyeli emamɔ shi shii abɔ. Hei pii yɛ ni abaanyɛ aka ja ni Biblia lɛ ja loo anɔkwale ni eji lɛ akwɛ yɛ. Buu-Mɔɔ nɛɛ sɔrɔtoi abɔ ni akala lɛ baaye abuao ni oha nɛkɛ sanebimɔi nɛɛ ahetoo: Ani blema yinɔsane mli anɔkwale ni ale lɛ kɛ Biblia lɛ kpaa gbee? Ani emli gbalɛi ja loo amɛbaa mli anɔkwale? Ani anyɛɔ akɛ emli ŋaawoi tsuɔ nii, aloo ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tsɔɔlɔi kɛ jeŋ nilelɔi enyɛ amɛtsɔɔ akɛ Biblia lɛ be eho?
Geography loo shikpɔŋ lɛ he nilee mli hu ji he kroko ni obaanyɛ oka ja ni Biblia lɛ ja lɛ okwɛ yɛ. Wɔŋjalɔi ablema saji kɛ anɔkwa saji ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ he nilee he lɛ kpaaa gbee kwraa yɛ bei pii amli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, blemabii lɛ ateŋ mɛi pii gba saji ni kɔɔ gbɛ ni afaa kɛyaa nɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ gbohii ajeŋ lɛ he. Yɛ blema Helabii agbɛfaŋ nɛkɛ lɛ, wolo, A Guide to the Gods lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Ana shikpɔŋ lɛ hiɛ akɛ eyɛ tɛtrɛɛ ni nui babaoo ni atsɛɔ lɛ Ŋshɔ ebɔle lɛ. Ni nɔ ni yɔɔ enɛ sɛɛ ji Gbohii Aje lɛ, shikpɔŋ folo ni hiɛnɔkamɔ bɛ nɔ ni tsei diji ni wooo yibii sɔmɔ nɔ.” Beni akpa shi ana akɛ eji blema adesã loo amale lɛ, kɛkɛ ni ehe bahia ni jeŋ nilelɔi wɔŋjalɔi lɛ atao he kroko amɛha he ni amɛtsɛɔ lɛ gbohii aje lɛ. Niŋmalɔ Richard Carlyon tsɔɔ mli akɛ: “Amɛyaná he kroko ni hi kɛha amɛ, yɛ shikpɔŋ lɛ shishi, ni shikpɔŋ shishi asai loo tsũi wuji kɛ gbɛi ni jɛɔ je nɛŋ kɛyaa nɛkɛ hei nɛɛ yɔɔ mli.” Wɔbale ŋmɛnɛ akɛ, enɛ hu ji amale. Shikpɔŋ shishi jeŋ loo gbɛ ko ni tamɔ nɛkɛ bɛ kwraa.
Nɔ ni tamɔɔɔ blematsɛmɛi adesãi lɛ, jwɛŋmɔ ni ejaaa ni ahiɛ akɛ shikpɔŋ lɛ hiɛ yɛ tɛtrɛɛ lɛ bɛ Biblia lɛ mli. Shi moŋ ejajeɔ jeŋ nilee mli anɔkwale lɛ akɛ shikpɔŋ yɛ kokroo ni emaaa nɔ ko nɔ. (Hiob 26:7; Yesaia 40:22) Ni shikpɔŋ lɛ he nilee he saji krokomɛi ni atsi ta yɛ Biblia lɛ mli lɛ hu? Ani amɛji blema saji loo adesai, aloo abaanyɛ afee Biblia mli saji ahe mfoniri yɛ jwɛŋmɔ mli yɛ be mli ni asaraa ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Mizraim, ni Sinai shikpɔŋ ni shwɛ fioo ŋshɔ abɔle lɛ lɛ fata he, kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Israel hu?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 3]
“Lɛ eta shikpɔŋ lɛ yiteŋ ati (kokroo) lɛ nɔ.”—Yesaia 40: 22 “Eŋɔɔ shikpɔŋ lɛ etsotsoroɔ shi, ni jeee nɔ ko nɔ”—Hiob 26:7