Ena Dɛhiɛmɔ Wolo ko yɛ Oketeke Dade lɛ Nɔ
AFI lɛ ji 1921. Oketeke dade saalɔi akuu ko miitsu nii yɛ oketeke gbɛ kakadaŋŋ ni ka Transvaal gɔji lɛ anɔ, yɛ South Afrika kpokpai lɛ ekome nɔ lɛ nɔ. Kuu lɛ nɔ kwɛlɔ, ni ji Afrikananyo ko ni atsɛɔ lɛ Christiaan Venter lɛ na wolo bibioo ko hɔ oketeke dade lɛ eko shishi. Eji dɛhiɛmɔ wolo ko ni Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ ŋma.
Beni efa mɛi ni ekɛtsuɔ nii lɛ akɛ amɛkpa sɛɛ lɛ, Christiaan kɛ miishɛɛ kane dɛhiɛmɔ wolo lɛ. Kɛkɛ ni ekɛ foi yanina eshaanuu, Abraham Celliers, ni ekɛ miishɛɛ tswa lɛ adafi akɛ: “Abraham, ŋmɛnɛ mina anɔkwale lɛ!”
No sɛɛ be fioo lɛ, amɛŋma wolo kɛyaha mɛi ni ŋma dɛhiɛmɔ wolo nɛɛ kɛha niiamlitsɔɔmɔ babaoo. Yɛ ehe hetoo hamɔ mli, Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ South Africa lɛ kɛ woji krokomɛi maje amɛ. Hii enyɔ lɛ fee ekome kɛkase woji lɛ yɛ amɛniyeli bei amli kɛ agbɛnɛ gbɛkɛ kɛyashi nyɔɔŋteŋ tɔɔ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni amɛkɛ amɛnanemɛi kɛ gbɔi krokomɛi bɔi anɔkwale lɛ jaa.
Yɛ naagbee lɛ, Christiaan kɛ Abraham fɛɛ batsɔmɔ Yehowa Odasefoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ. Nɔ ni ejɛ ekaa ni amɛyɔɔ kɛ amɛ anɔkwayeli lɛ mli eba ji akɛ, eye ebua South Afrikabii pii ni amɛbana anɔkwale lɛ he anɔkwa nilee. Kɛfata he lɛ, amɛseshibii lɛ ateŋ mɛi ni fa fe oha ji Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ekaa ŋmɛnɛ! Amɛteŋ mɔ kome sɔmɔɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔ he yitso ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ, ni mɔ kroko hu yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he ni yɔɔ South Afrika lɛ.
Ŋmɛnɛ, afii 70 sɛɛ lɛ, Biblia mli dɛhiɛmɔ woji miiya nɔ eetsu gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ gbɛɛ kɛ shwamɔ mli.