Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • w26 April owu. azʋ. 2-7
  • Mu Nnwuakula Nu La Yɛ Gyehova Wɔlɩ Yɩ Tʋ Kɛɛ Ɩtɩɩdɩɩ Mɩ a

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Mu Nnwuakula Nu La Yɛ Gyehova Wɔlɩ Yɩ Tʋ Kɛɛ Ɩtɩɩdɩɩ Mɩ a
  • Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2026
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • Ndwokɔ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ di nsɛ́
  • GYEHOVA HƆLƖ ZƲLƆ DƖDƖLƖ MƖ
  • ƆHƲANƖBUKOLƐ EGYIMA YƖ FA ANYƖNLƖLELƐ SƲ̃MAA BA
  • BƐMANLƖ EGYIMALILƐ MƖ WƆ SENEGAL
  • YƐHƆ YƐYƐLƖ ƆHƲANƖBUKOLƐ EGYIMA YƖ WƆ BRUNSWICK NƖƖ QUEBEC
  • YƐKAKƐ MMELIYEMA MƆƆ BƐYƐLƖ EGYIMAZƖZƖBƐ NƖ
  • OZUMANLƐDƖYƐ MƆƆ MINYIANLƖ WƆ MMENII MVƲLƆ BƐ KƐNƖ
  • YƐHƆ YƐZƲ̃MƖNLƖ WƆ UNITED STATES BƐTƖLƖ
  • Sɛ Ekile Mvʋlɔ Nwʋ Anyɩnlɩlelɛ a, Ɩfa Nyilalɛ Sʋ̃maa Ɩba
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2023
  • Anyɩnlɩlelɛ Mɔɔ Minyianlɩ Wɔ Gyehova Ɔzʋ̃mɩnlɛ Nu
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2026
w26 April owu. azʋ. 2-7
Eliyema benyia David Splane mɔɔ ɩda yɩ ɔbʋnlɩ nwʋ ɩyɛɛ egyima.

ƐBƖLAWƆLƐ NU NDWOKƆ

Mu Nnwuakula Nu La Yɛ Gyehova Wɔlɩ Yɩ Tʋ Kɛɛ Ɩtɩɩdɩɩ Mɩ a

DAVID SPLANE YI MUNWA NU NDWOKƆ

MIHILALƖ kɛlɛta ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ eliyema benyia yɩ va ma mɩ nɩ la dinyii zɛ. Nɩ bɛhɛlɛ zʋlɔ kɛɛ, “David Splane, April 8, 1953: ‘Kã Oyuwadɩ Yɩ Awielɩyɛ Yɩ Nwʋ Odwokɔ.’” Akʋ̃ miɣizialɩ kɛɛ, “Mɩnla sʋ̃ ɛdɩ?” Eliyema benyia yɩ hanlɩ kɛɛ, “Ɩdɩ wu egyimalilɛ. Ɛkɛma ndɛnɩ wɔ Tiyokɩlasi Ɔzʋ̃mɩnlɛ Sukuulu yi tʋ.”a Na mɩhanlɩ kɛɛ, “Aah, na mamɩ mɩlɛ́kanlɩ kɛɛ mɩbamaa ndɛnɩ bela o!”

Ansaana mʋkɔdʋwa odwokɔ yɩ zʋ nɩ, ma milí bɔmʋnlɩ mɩhã mʋ nwʋ odwokɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃. Bɔwʋlɩ mɩ wɔ Calgary, mɔɔ ɩwɔ Canada nɩ. Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ Oyuwadɩ Kʋnɛ II ɩkɔlɩɩ zʋlɔ. Wɔ 1940 yɩ awielɩyɛ dɩka be nɩ, ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Donald Fraser ɣa wɔlɩ yɛ anyɩnkɛ nu kɛɛ ɩbahãã Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ ikehile yɛ. Na mɩ maamɩ leli dianlɩ numɔ kɛɛ ikozuma Bayɩbʋlʋ yɩ. Mɩ maamɩ yɩ anyɩ ɣa lelili nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ paa, naasʋ̃ iluwa adimakɛlɛ ti, nɩ kɛ eɣile bela yɛ nɩ ɩkʋla ɩkɔ dɩyɛzumanlɛ a. Wɔ 1950 nɩ, inlumanlɩ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ adimakɛlɛ ididee yi nɩ. Naasʋ̃ alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, inlumanlɩ nɩ, iátwu alʋbɔ anwɩ̃ po yɛ iwuli a. Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ mɩ papa ɩ́dɩ Dasɩvʋlɔ, naasʋ̃ ɩmanlɩ ɔhʋanɩ ma asafʋ yɩ yɛlɩ ayile yi.

Yɛyɛlɩ mɩ maamɩ yɩ ayile yi yewieli nɩ, aɣile ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda yɛ eliyema baalɛ ebani be mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ yɩ nɩ dʋlɩ salɛ vʋlɔlɩ mɩ kɛɛ mɩɣɩlá dɩyɛzumanlɛ a. Bɔfʋlɔ yɩ kɛɛ Alice. Izi mɩ, iluwakɛɛ mmɩlɩ mɔ nɩ mɩ maamɩ tɩ pɔkɔ mɔɔ nɩ ɩkɔ dɩyɛzumanlɛ nɩ, nɩ mɩ nɩɩ yɩ kɔ. Meti miɣizialɩ mɩ papa kɛɛ sɛ mʋkɔhʋla mʋkɔhɔ a, na ileli idianlɩ numɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ ɩ nɩɩ mɩ kɔhɔ na ɩahɔ ɩala eliyema benyia mɔɔ ɩmanlɩ mɩ maamɩ yɩ ayile ndɛnɩ nɩ asɩ. Naasʋ̃ ɩhanlɩ kɛɛ, sɛ ɩkɔ ɩba a, ilétiyia ɛkɛnɩ dɔkʋ̃. Ɔzɔ eɣile yi yɛ nɩ bɛyɛ Tiyokɩlasi Ɔzʋ̃mɩnlɛ Sukuulu nɩɩ Ɔzʋ̃mɩnlɛ Ayiyialɩyɛ yɩ a. Na iluwakɛɛ nɩ mɩ papa hɔ sukuulu be ɩhɔ izuma kezimɔ bɛtɩndɛ wɔ bagua nu nɩ ti, ɩmanlɩ yɩ anyɩ lelili dɩyɛzumanlɛ yɩ nwʋ. Ndɛnɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɛmanlɩ nɩ sʋ̃ hanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ paa. Meti mɩ papa zili pɔkɔ kɛɛ, ɩkɔhɔ ɔzɔ dɩyɛzumanlɛ yɩ dapɛnɩ bela. Na mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩkɔɔ dɩyɛzumanlɛ wɔ aɣile nɣalɩyɛ yɩ sʋ̃ nu.

Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, nɩ sɛ bɛbawɔ Tiyokɩlasi Ɔzʋ̃mɩnlɛ Sukuulu yi tʋ a, abiyela mɔɔ ɩma bɛhɛlɛ yi dima nɩ, enii mɔɔ ikila zʋlɔ nɩ bɔ yi dima. Meti sɛ ɛtɩ wu dima a, nɩ ele zʋlɔ kɛɛ “Mʋwɔ ɛkɩhyɩ.” Eɣile ɔkʋ̃ be, mɩhã mihileli enii mɔɔ ikila sukuulu yi zʋ kɛɛ, mɩzamɩ sʋ̃ mɩpɛ kɛɛ mɩtɩ mi dima wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ tʋ. Eliyema yɩ hamvʋlɩ mɩ paa, naasʋ̃ iábizia mɩ po kɛɛ sɛ mɩtɩ mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ tʋ anzɛnyɩɩ mɩádɩ yɩ tʋ a.

Mamɩ mɛyɩ, mi dima mɔɔ nɩ mɩpɛ kɛɛ mɩtɩ kɛɛ bɔbɔɔ la ti yɛ mɩhanlɩ kɛɛ bɛhɛlɛ́ a. Nɩ mízi kɛɛ ntʋlɔnkʋdɩ mi dima mɔɔ mɩma bɛhɛlɛ yɩ kile kɛɛ mɩbama ndɛnɩ wɔ sukuulu yi tʋ. Dapɛnɩ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ, bɔwɔlɩ mi dima na mɩvalɩ anyɩnlɩlelɛ mileli zʋlɔ kɛɛ, “Mʋwɔ ɛkɩhyɩ.” Yɛbɔlɩ dɩyɛzumanlɛ nɩ, mmeliyema yɩ hamvʋlɩ mɩ paa. Alapɛnɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, eliyema benyia be valɩ kɛlɛta mɔɔ mili bɔmʋnlɩ mɩhã nwʋmɔ odwokɔ nɩ ɣɩlɛlɩ mɩ.

Mu kunlu duli baaba paa! Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ abiye fa miniti ahyiã mɔɔ ɩlɛ ɩkɔɔ awɔtwɛ ma ndɛnɩ. Nɩ Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ bela íni kɛnɩ. Mɩ papa wʋwalɩ mɩ ma miziyeziyeli mʋ nwʋ mɩmanlɩ ndɛnɩ yɩ, na ɩmanlɩ mʋwʋwɔlɩ zʋlɔ mbɔmɩ 20 ansaana mɩbahɔ mɩkɛma. Mɩmanlɩ ndɛnɩ yɩ muwieli nɩ, bɛmanlɩ fʋlɔdulɛ mɩ, na ɩwʋwalɩ mɩ paa. Wɔ alʋbɔ sʋ̃maa mɔɔ ɩɣa ɩzɩ̃ ɩhɔ yɩ nu nɩ, Gyehova luwa mɩ papa, mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa, nɩɩ yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ zʋ ɩdɩdɩ mɩ.

GYEHOVA HƆLƖ ZƲLƆ DƖDƖLƖ MƖ

Mʋwɔlɩ dasɩlɛlilɛ tʋ nɩ, Alice mɔɔ mili bɔmʋnlɩ mɩhã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ yɛ ɩwʋwalɩ mɩ a. Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ sɛ yɛkɔ yɛtʋ abiye wɔ dasɩlɛlilɛ nu a, yɛkɩnga ɛhɛlɛlɛndwokɔ asã yekile yi, na mɛyɩ mɛda nɩ yɛava buuku yɛama yɩ. Nɩ sɛ itwu mʋ zʋ kɛɛ mɩkɛdɩndɛ a, Alice di bɔmʋnlɩ kã mmenii kʋ̃ mɔɔ yɛdɩ ikile pika yɩ niibenyia yɩ, na ɩbɔ nkɔmmɔwɔlɛ yɩ tʋ. Akʋ̃, ɩma mɩkɩnga ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ. Mɛyɩ mɛda nɩ, ɩma mʋtʋwa nkɔmmɔwɔlɛ yɩ zʋ, na mɩkɩnga ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ nɩɩ asã nɩ, na mɩfa buuku mɩma yɩ. Aɣinzi yi, muzumanlɩ kezimɔ mʋkɔwɔ nkɔmmɔwɔlɛ tʋ. Ɔlʋbɔ 1954 yɩ awielɩyɛ dɩka be mɔɔ mɩ papa nlumanlɩ nɩ, yɩzayɩ sʋ̃ ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩwʋwalɩ mɩ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu. Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ ɩdɩ ɔwʋvʋlɔ ɔkʋ̃ nɩ, ɩyɛlɩ mɔɔ ɩkɔhʋla bela ɩwʋwalɩ mɩ ma mʋlɔlɩ Gyehova. Nɩ ɩáva dɩyɛzumanlɛhɔlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ idi ɛɣɛlɛ kʋlaa. Nɩ sɛ dɩyɛzumanlɛ mmɩlɩ twu a, mizi kɛɛ ɔkɔ sʋlɔ ba azɩ po a, sa yɛkɔ. Na sɛ itwu Fʋlɔ nɩɩ Bɔlɔ eɣile sʋ̃ a, mɔɔ ɩdɩ bela sa yɛkɔ dasɩlɛlilɛ.

Mmɩlɩ mɔ mʋkɔ sukuulu nɩ, nɩ mizi dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ ɩáhyɛda ɩyɛ ana bela. Naasʋ̃ alʋbɔ 12 mɔɔ mɩva mʋhɔlɩ sukuulu nɩ, muzumanlɩ nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɩwʋwa mɩ wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu paa. Kɛ ndianwʋ nɩ, muzumanlɩ kezimɔ bobu ngʋnda nɩɩ nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɩfalɩ bʋlɔfʋlɔ ndɛnɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, muzumanlɩ kezimɔ sɛ mɩkɛlɛɛ odwokɔ be a, mɩkɛhyɩhyɛ ma ɩkɛyɛ fɛ. Nninyeni eyimmɔ mɔɔ muzumanlɩ nɩ wʋwa mɩ wɔ egyima mɔɔ mɩyɛɛ yɩ sikalɛyɩ wɔ Ɛhɛlɛlɛ Azʋkɔlɩyɛ nɩ paa.

Mɩ anyɩ deli ndwomi nwʋ paa, na ɩyɛ a, mmenii ta bizia mɩ sianti mɔɔ mɩ anyɩ deli ndwomi nwʋ nɩ. Nɩ mɩ awʋvʋlɔ bɛ anyɩ deli ndwomi nwʋ paa. Minyianlɩ alʋbɔ asunwa nɩ, mʋwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ musumaa kezimɔ bɔbɔ piano, naasʋ̃ nɩ enii mɔɔ ikile mɩ nɩ sunzu kɛɛ mɩáyɛ dɩyɛ, meti ɩhã ihileli mɩ papa kɛɛ ɩmá miyiaki yi zumanlɛ. Na ɔzɔ mmɩlɩ yɩ yɩzayɩ nɩ mɩ anyɩ iáleli nwʋmɔ, meti ɩáyɛ nnwʋanlɩ kɛɛ ɩhanlɩ zɔ.

Aziyianɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, mɩ papa bɩbɛlɩ abiye fʋlɔ mɔɔ nɩ ikehile piano wɔlɛ nɩɩ ndwomidʋlɛ mɩ. Na mmɩlɩ eyi nu mɛyɩ, ɩhɔlɩ bʋwɔ paa. Mmɩlɩ mɔ mɩdɩ kuakula nɩ, nɩ mɩ nnɩ yɛ fɛ baaba. Na sɛ nɩ mɩ nɩɩ ndwomidʋlɛmaa mvʋlɔ keyiyia numɔ a, ɩyɛ a, nɩ midi bɔ zʋ nkunimi. Nɩ mʋ bʋtayɩ yɛ lɛ kɛɛ, mʋkɔhɔ ndwomi nwʋ sukuulu na miahile ndwomi na ama mianyia ozukua mɔɔ ɩkɔwʋwa mɩ ma mɩkɛyɛ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ. Naasʋ̃ aɣinzi yi, mɩɣa mʋnwʋnlɩ yɩ kɛɛ, ansaana mʋkɔhʋla mikenyia nwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ kilehilevʋlɔ nɩ, ɩsɛ kɛɛ mɩfa mmɩlɩ sʋ̃maa musuma ndwomi nwʋ dɩyɛ na mɩfa mmɩlɩ sʋ̃maa misiyeziye mʋ nwʋ mɩma ɛzamɩsɩ sʋ̃. Meti miyiakili ndwomi nwʋ sukuulu mɔɔ nɩ mʋkɔɔ yɩ, na wɔ 1963 nɩ, mʋwɔlɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ tʋ.

ƆHƲANƖBUKOLƐ EGYIMA YƖ FA ANYƖNLƖLELƐ SƲ̃MAA BA

Mɩyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ ɔlʋbɔ ɔkʋ̃ nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mʋhɔ́ mɩyɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ titili wɔ Kapuskasing, Ontario. Daniel Skinner yɛ nɩ mɩ nɩɩ yɩ bɔ numɔ yɛ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ wɔ kɛ a, nɩ ɩdɩ ebani ɩtɛla mɩ kʋlaa. Ɩwʋwalɩ mɩ ma mʋnwʋnlɩ kezimɔ bɛhyɩhyɛ asafʋ yɩ. Minyianlɩ alʋbɔ 20 nɩ, bɛyɩlɩ mɩ bɛhɩnlanlɩ Asafʋ Ɔzʋ̃mɩnlɛ Kɔmitii yi nwʋ, meti nɩ mʋwɔ nninyeni sʋ̃maa suma paa. Mɩ anyɩ le paa kɛɛ, nnɛ nɩɩ nnɛ la, ahyɩhyɛdɩ yɩ kɔ zʋlɔ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛhɔ́ zʋlɔ yɛdɩdɩ mmeliyema mmɩlantɩyɛ yɩ. Meti sɛ beminyia bɔ nwʋ a, Gyehova kɛva bɛ keli egyima wɔ mmɩlɩ po mɔɔ bɛdɩ mmɩlantɩyɛ nɩ.

Yeyiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa wɔ Kapuskasing. Nɩ sɛ ɛyɛbɛ ba a, kezimɔ ɛkɛnɩ yɛ vɔnwʋʋ nɩ, ɩ́dɩ odwokɔ ɣalɛ. Meti nɩ dɩka bela mɔɔ mɩ nɩɩ Dan kɔhɔ nɩ, nɩ yɛta yetiyiadiyia. Naasʋ̃ dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩmanlɩ mɩ anyɩ leli wɔ kɛnɩ yɛ lɛ mmɩlɩ mɔ miyiyialɩ eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Linda Cole nɩ. Aɣinzi yi, yi dima zɩnzanlɩ ɣa yɛlɩ Linda Splane.

Nɩ Linda bɔ ɛhyɩmɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu paa, na nɩ ɩyɛ siakehila sʋ̃maa. Nɩ ɩdɩ enii mɔɔ ɩta ɩkyɛ dɩyɛ, na ɩpɛ mmenii odwokɔ paa. Nɩ bɔfʋlɔ yɩ maamɩ Goldie, na nɩ ɩdɔ Gyehova paa. Bɔfʋlɔ yɩ papa sʋ̃ kɛɛ Allen, na ahyɛasɩ yɩ, nɩ yɩ anyɩ iáleli nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ kʋlaa. Nɩ ɩyɛ po a, itwodwu itiyia bɛ. Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ Allen twodwu tiyia bɛ nɩ, nɩ Goldie ɩ nɩɩ Linda nɩɩ yi mmenlima mmenyia John nɩɩ Gordon kɔ dɩyɛzumanlɛ eɣile bela. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ Goldie bʋwa bɛ ma bɔnwʋ kezimɔ bɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Mmɩlɩ be nu nɩ, Goldie, Linda, John, nɩɩ Gordon ɣa yɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa. Alʋbɔ sʋ̃maa be mɛda nɩ, Allen ɣa leli nɔhʋanlɛ yɩ, na nɩ ɩbɔ ɛhyɩmɛ paa wɔ asafʋ yɩ nu.

Wɔ 1965 nɩ, bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔlɩ mɩ kɛɛ mʋhɔ́ Bulombunlililɛ Ɔzʋ̃mɩnlɛ Egyima Sukuulu wɔ Canada Bɛtɩlɩ. Bɛhanlɩ kɛɛ mɩvá eziyianɩ ɔkʋ̃ mʋhɔ mile ɛdɩdɩlɛ mvʋlɔ wɔ ɔzɔ sukuulu yi tʋ. Wɔ ɔzɔ sukuulu yi tʋ nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mɩhyɩhyɛ́ Gɩlɩyadɩ salɛdʋlɛ kɛlɛta yɩ be. Nɩ musunzu kɛɛ, odwokɔbadɛlɛlɛ egyima yɩ mɛyɩ, mʋlɔ́kʋla mɩkɛyɛ biye kyɩ̃. Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ mʋwɔ ɔzɔ nɣanlɩdɩlɛ yɩ nɩ, mɩhyɩhyɛlɩ kɛlɛta yɩ. Bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔlɩ mɩ ma mʋhɔlɩ Gɩlɩyadɩ sukuulu mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ 42 nɩ be. Wɔ sukuulu yi tʋ nɩ, nɩ ehilehilelɛmaa nɩ ta kã mmɔdɩnɩ mɔɔ yɛbɔɔ yɩ nwʋ odwokɔ bekile yɛ. Ahyɛasɩ yɩ, ehilehilelɛmaa nɩ hyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ muzumá debela mɔɔ mizi mɩfalɩ Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ nwʋ. Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ banzɛmɔ minyia alʋbɔ 21 a, meti nɩ ɔzɔ fʋlɔdulɛ yɩ kɔwʋwa mɩ paa.

Nninyeni mɔɔ yezumanlɩ wɔ Gɩlɩyadɩ nɩ, nɩ numɔ ɔkʋ̃ falɩ kezimɔ yekoluwa ɣilediyo, TV nɩɩ newspaper zʋ yekeli dasɩlɛ nɩ nwʋ. Mɩ anyɩ leli paa kɛɛ nɩ musumaa dɩyɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ. Naasʋ̃, nɩ mízi kezimɔ eyi kɔwʋwa mɩ wɔ eɣile be. Mɩkɛhã eyi nwʋ odwokɔ sʋ̃maa aɣinzi yi.

BƐMANLƖ EGYIMALILƐ MƖ WƆ SENEGAL

Yewieli sukuulu yi, na aɣile ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, bɛmanlɩ mɩ nɩɩ Michael Höhle hɔ yɛlɩ odwokɔbadɛlɛlɛmaa wɔ Senegal mɔɔ ɩwɔ Africa nɩ. Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ ɛlawulowɔlɛmaa mɔɔ bɔwɔ manlɩ yɩ nu nɩ dɩ kɛyɛ 100.

Mmɩlɩ mɔ mʋwɔlɩ mɩ egyimalilɛ yɩ tʋ aziyianɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be nɩ, bɛhã behileli mɩ kɛɛ dapɛnɩ bela mɩvá eɣile ɔkʋ̃ mʋhɔ mɩyɛ egyima wɔ Bɛtɩlɩ. Nɩ “Bɛtɩlɩ” aliyia yɩ wɔ pika mɔɔ nɩ odwokɔbadɛlɛlɛmaa yɩ da numɔ nɩ nu. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ aliyia eyi yɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ dɩyɛ, naasʋ̃ Eliyema Emmanuel Paterakis mɔɔ nɩ ikila zʋlɔ nɩ manlɩ mʋnwʋnlɩ yɩ kɛɛ aliyia eyi gyĩ Gyehova ahyɩhyɛdɩ yɩ agyia nu wɔ manlɩ yɩ nu. Eɣile ɔkʋ̃ be, Eliyema Paterakis hanlɩ kɛɛ yɛhɛlɛ́ ahɛlɛta mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ yɛhɔ yɛma odwokɔbadɛlɛlɛmaa yɩ nɩ. Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ yéni mahyini mɔɔ yɛkɛva yɛkɛbɩlɩntɩ ahɛlɛta yɩ sʋ̃maa, meti nɩ ɩsɛ kɛɛ yɛfa typewriter anzɛnyɩɩ yɛ sa yɛkɛlɛ yi munwatĩĩ. Nɩ eyi ɩ́dɩ egyima mɔɔ ɩla azɩ kʋlaa iluwakɛɛ nɩ ɩsɛ kɛɛ yekila kɛɛ yɛkɛhɛlɛ yi munwatĩĩ pɛpɛɛpɛ mɔɔ yelétĩ biye wɔ nu.

Ansaana mʋkɔhɔ awudo ɔzɔ nunuma yɩ nɩ, Eliyema benyia Paterakis valɩ ɛnvulopu be manlɩ mɩ, na ɩhanlɩ kɛɛ, “David, Asafʋ yɩ hɛlɛ kɛlɛta be ma wʋ.” Aɣinzi yi mɔɔ mɩdɩlɩ ɛnvulopu yi zʋ nɩ, mʋnwʋnlɩ kɛɛ kɛlɛta mɔɔ mɩhɛlɛlɩ nɩ numɔ ɔkʋ̃ yɛ iwula numɔ a. Ɔzɔ odwokɔ yɩ manlɩ mʋnwʋnlɩ kɛɛ, sɛ Bɛtɩlɩ be dɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ a, mɛyɩ iáhile kɛɛ ɩsɛ kɛɛ mubu yi animitiyia.

Eliyema benyia Splane nɩɩ mmeliyema be botuaa mfonyini na bɛ anyunu yɛ ɛzɩlɩkɛ ɛzɩlɩkɛ.

Odwokɔbadɛlɛlɛmaa mvʋlɔ mɔɔ nɩ mɩ nɩɩ bɛ wɔ Senegal wɔ 1967 nɩ

Mɩ nɩɩ mmeliyema sʋ̃maa mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu nɩ valɩ ɔhɔnwʋ, na nɩ mɩta mʋkɔ mikyela bɛ wɔ Fʋlɔ nunuma. Nɩ sɛ mʋkɔ mikyela bɛ a, yɛ anyɩ de baaba paa! Na babʋmɩ nnɛ munwala po, yɛlanwʋ la yedi yɛ nwʋ nkɔmmɔ. Nɩ ndɛnɩ mɔɔ Senegal maa bɛta bɛkã paa yɛ lɛ French, meti ɩmanlɩ muzumanlɩ ɔzɔ ndɛnɩ yɩ. Eyi wʋwa mɩ paa, iluwakɛɛ sɛ mʋkɔ mikyela Bɛtɩlɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɛkã French a, mɩávɛ kʋlaa.

Wɔ 1968 nɩ, mɩ nɩɩ Linda yɛlɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ. Mɛyɩ mɛda nɩ, mɩyɛlɩ kɛɛ mɩkɛbɩbɛ egyima be mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛma mɩ nɩɩ Linda kɛyɛ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ wɔ Senegal. Naasʋ̃ nɩ aɣanɩ yɩ pɛ kɛɛ egyima nu mbanimbani yi fa bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ manlɩ yɩ nu la nkʋ̃ wɔ egyima nu. Meti nɩ ɩyɛ sɩ kɛɛ ɛyɛvʋlɔ be kenyia egyima kɛyɛ. Aɣinzi yi mɔɔ mizia mʋhɔlɩ Canada nɩ, mɩ nɩɩ Linda yegyialɩ, na bɛmanlɩ yɛhɔ yɛyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa titili wɔ Edmundston mɔɔ ɩwɔ New Brunswick nɩ. Nɩ ɩdɩ twonwa ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɔɔ ɩ nɩɩ Quebec bɔ ɛyɩlɛ.

David nɩɩ Linda Splane begyĩ fɩlawɛsɩ be anyunu na bɛ anyunu yɛ ɛzɩlɩkɛ ɛzɩlɩkɛ.

Yɛ ayɩfʋlɔ eɣile wɔ 1969

YƐHƆ YƐYƐLƖ ƆHƲANƖBUKOLƐ EGYIMA YƖ WƆ BRUNSWICK NƖƖ QUEBEC

Nɩ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ bela íni twonwa yɩ nu kɛ, na nɩ yéni Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa sʋ̃maa sʋ̃. Nɩ Katɩlɩkɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nyia bo nu sʋ̃maa zʋ tumi. Na ɩkɛyɛ kɛɛ pika bela mɔɔ ɔkɔhɔ numɔ nɩ, nɩ bɛhɛlɛ bɔwɔ bɛ anyɩnkɛ munwa kɛɛ, “Áma Gyehova Dasɩvʋlɔ Bela Ba Ɛkɩhyɩ.” Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ bɛáda bɛkã nwʋmɔ odwokɔ kɛɛ sɛ debe mɔɔ ɩdɩ zɔ ɩwɔ anyɩnkɛ be munwa a, áma yɛkɔ kɛ. Meti nɩ sɛ bɛva biye bɔwɔ pika be yɩ anyunu po a, amɩyɛ mɛyɩ, nɩ yɛkɔ kɛnɩ. Dapɛnɩ bela, nɩ Katɩlɩkɩmaa nɩ bɛkã wɔ newspaper nu kɛɛ: “Bɛmá yɛhɔ yɛbɩbɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa na yɛhyɩhyɩ bo munwala.” Nɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa anla pɛ la yɛ nɩ yɛwɔ twonwa yɩ nu kɛnɩ a, Victor nɩɩ Velda Norberg, yɛɛ Linda nɩɩ mɩzamɩ. Meti nɩ yezi kɛɛ yɛzayɛ la yɛ bɛkãã yɛ nwʋ odwokɔ yɩ a!

Mansini zʋ hilalɛvʋlɔ yi egyelalɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ mɛyɩ, ɩ́dɩ dɩyɛ mɔɔ mɩ ɛɣɛɛlɛ kevi kyɩ̃. Mmɩlɩ mɔ yɩ egyelalɛ yɩ nɩ ɣalɩ awielɩyɛ nɩ, ɩhã ihileli yɛ kɛɛ, “Ebiye a, dɩyɛ mɔɔ ɩkɔwʋwa bɛ yɛ lɛ kɛɛ bɔkɔwʋwa mmenii ma bɛkɛzɩnza adwɩnɩ mɔɔ bɛlɛ wɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɔ nwʋ nɩ.” Na ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ mɔ ɩkɔɔ nɩ, ɔzɔ la yɛyɛlɩ a, na izoli mma paa! Ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la, mmenii yi ɣa nwʋnlɩ sʋnʋnkʋ̃ kezile mɔɔ ɩwɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nɩɩ Katɩlɩkɩmaa bɛ avinli nɩ. Bɔnwʋnlɩ kɛɛ Dasɩvʋlɔmaa kã bɔ nwʋ azɩ paa, naasʋ̃ Katɩlɩkɩmaa yɩ mɛyɩ, ahantanɩ ikũũ bɛ ma bokowu. Kakɩ yɩ, asafʋ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ wɔ twonwa yɩ nu kɛnɩ.

Yelili kɛyɛ ɔlʋbɔ ɔkʋ̃ wɔ twonwa yɩ nu kɛnɩ nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ yɛhɔ́ yɛwʋwa asafʋ kezile be mɔɔ ɩwɔ Quebec nɩ. Nɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ bo kunlu dɩyɛnɛ, meti aziyianɩ ahyiã mɔɔ yelili wɔ kɛnɩ nɩ, yɛ anyɩ leli paa. Mɛyɩ mɛda nɩ, bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔlɩ yɛ kɛɛ yɛhɔ́ yɛyɛ mansini egyima yɩ be.

Yɛvalɩ alʋbɔ 14 yɛyɛlɩ mansini egyima yɩ wɔ Quebec. Nɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ yɛ anyɩnlɩlelɛ paa! Nɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ so mma paa. Nɩ sɛ yɛkɔ nnɩka be a, yɛta yɛnwʋ mmusunwa mɔɔ bɔwɔ asafʋ ɔkʋ̃ nu, mɔɔ bo munwala bosumaa dɩyɛ bɔkɔhɔ bokonluma!

YƐKAKƐ MMELIYEMA MƆƆ BƐYƐLƖ EGYIMAZƖZƖBƐ NƖ

Mmeliyema mɔɔ bɛdɩda Canada yɩ ɔfʋã mɔɔ bɛkã French nɩ, bɛpɛ mmenii odwokɔ paa. Sɛ ɩsɛ kɛɛ bɛkã debe nwʋ odwokɔ a, bo kunlu iádu kʋlaa. Bɔwɔ anyɩnlɩlelɛ, na bɔbɔ ɛhyɩmɛ sʋ̃. Naasʋ̃, kɛ mmɩlɩ munwala yɛ ɩyɛ mɛlɛkɛ ɩma abiye kɛɛ ikele nɔhʋanlɛ yɩ a. Na sɛ bo mmusunwamaa sʋ̃ kã kɛɛ botwodwuu bekediyia bɛ a, ɩ́dɩ odwokɔ ɣalɛ kʋlaa. Mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ be po wɔ kɛnɩ a, bɛ awʋvʋlɔ bɔ bɛ kɔkɔ kɛɛ sɛ bɛ nɩɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛáyiaki dɩyɛzumanlɛ a, bokodu bɛ wɔ awudo. Naasʋ̃ bo nu sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ bɔhʋla begyina odwodwudiyialɛ eyimmɔ munwa. Na pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, Gyehova anyɩ keleli bɔ nwʋ paa!

Bɛmá mɩhã egyimazɩzɩbɛ mɔɔ ɔhʋanɩbukolɛmaa nɩɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa titili yɛlɩ wɔ Quebec wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ nwʋ odwokɔ. Nɩ bo nu sʋ̃maa zʋ̃ Canada yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ be. Meti nɩ ɩsɛ kɛɛ bosuma French. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ ɩsɛ kɛɛ bosuma twonwa yɩ nu kɛnɩ maa bɛ amamɩlɛ na bɔnwʋ kezimɔ bɔdwɩ̃, iluwakɛɛ nɩ Katɩlɩkɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ le bɛ adwɩnɩ paa.

Nɩ bɛta bɛfa ɔhʋanɩbukolɛmaa titili bɔkɔ azɩlɛ-sini mɔɔ ɩdɩ yɩ nwʋ mɔɔ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ bela íni kɛnɩ nɩ nu. Na iluwakɛɛ nɩ mmenii nɩ bɛábɛ Dasɩvʋlɔmaa bo odwokɔ nɩ tɩ, nɩ ɩyɛ sɩ kɛɛ ekenyia aliyia ɛkɛla numɔ. Nɩ ɩyɛ sɩ po kɛɛ ekenyia egyima mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ ma ɛkɛyɛ wʋ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ. Agyiahʋnlɩmaa mɔɔ begyia fʋlɔ po nɩ, nɩ bo nu anla, ahyiã, anzɛnyɩɩ awɔtwɛ bʋwa pika ɔkʋ̃ nu na ama bɛahʋla bɛaduwa aliyia yɩ kakɛ. Iluwakɛɛ sɛ abiyela kã kɛɛ yɩzayɩ ɩkɛbɩbɛ yɩ aliyia a, ɩlɔ́kʋla nwʋmɔ ozukua tuwa. Nɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa eyimmɔ bɔ ɛhyɩmɛ paa, sɛ benyia abiye mɔɔ bɛ nɩɩ yɩ kozuma Bayɩbʋlʋ yɩ a, bɛyɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bela bɔbʋwa yɩ. Sikalɛyɩ, ɛlawulowɔlɛmaa sʋ̃maa wɔ Quebec, meti bɛva ɔhʋanɩbukolɛmaa eyimmɔ bɔhɔ nnɩka mɔɔ behyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ.

Mmɩlɩ mɔ nɩ yɛyɛɛ mansini egyima yɩ nɩ, nɩ yɛta yɛ nɩɩ mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ yɩ kɔ dasɩlɛlilɛ wɔ Fʋlɔ nwɔnɩ. Eyi wʋwalɩ yɛ ma yɛnwʋnlɩ ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ mɔɔ beyiyiaa nɩ. Nnɛ, ɔzɔ mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ yɩ be bɔsʋ̃mɩɩ kɛɛ odwokɔbadɛlɛlɛmaa wɔ amanlɩ mvʋlɔ zʋ, na bo nu be sʋ̃ bedii asɛdɩ azʋlɔtʋ be nwʋ egyima.

Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, nɩ kɛ asafʋ mɔɔ yɛkɔ yekyela bɛ yɩ munwala yɛ nɩ bɔkʋla botuwa yɛ ɔhʋanɩdulɛ yɩ nwʋ kakɛ a. Meti ɩyɛ a, eziyianɩ yɩ iádwu po nɩ yɛ ozukua zã. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, nɩ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ, iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ nɩ izi bʋwabɩlɛ mɔɔ yɛwɔ nu a. Na mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ Gyehova iáyiaki yɛ kyɩ̃. Iluwakɛɛ ɩávalɩ nwʋmɔ ɔhawʋ eyimmɔ munwala nɩ, nɩ yɛkʋla yɛkɔ yekyela asafʋ bela mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ bɛ kɛnɩ nɩ.

OZUMANLƐDƖYƐ MƆƆ MINYIANLƖ WƆ MMENII MVƲLƆ BƐ KƐNƖ

Kɛmɔ mɩhanlɩ yɩ wɔ ahyɛasɩ nɩ, mmɩlɩ mɔ Gɩlɩyadɩ sukuulu yi ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, behileli yɛ kezimɔ yɛ nɩɩ amanɩyɛwɔlɛmaa mɔɔ bɛyɛ egyima wɔ TV nɩɩ ɣilediyo zʋ kɛdɩndɛ. Na yenyianlɩ ɔzɔ ɛdɩdɩlɛ yɩ zʋ mfasʋ paa, iluwakɛɛ mmɩlɩ mɔ yɛhɔlɩ Quebec nɩ, yenyianlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa yelili mmenii dasɩlɛ wɔ TV nɩɩ ɣilediyo zʋ. Na nɩ yɛkɛlɛ ndwokɔ be sʋ̃ wɔ newspaper azʋlɔtʋ nu yɛfa yedi mmenii dasɩlɛ. Nɩ mɩta mɩ nɩɩ Léonce Crépeault mɔɔ nɩ yɩzayɩ sʋ̃ ɩdɩ mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ nɩ yɛ nɩ yɛyɛ ɔzɔ egyima yɩ a. Nɩ yɩ nwʋ wʋkwalɩ ɔzɔ egyima yɩ nu baaba paa. Nɩ sɛ ɩbayɩ kɛɛ ɩ nɩɩ amanɩyɛwɔlɛmaa be mbanimbani dɩndɛ a, nɩ ɩáyɛ yɩ nwʋ kɛɛ izi debela, mfomi nɩ ɩkã kɛɛ: “Sir, mɩ nɩɩ enii mɔɔ ɩkɩnla mʋ nwʋ nɩ yɛkã Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ la o. Yézi kezimɔ bɛtɩndɛ wɔ TV nɩɩ ɣilediyo zʋ baaba. Naasʋ̃ bɔzʋ̃ma yɛ kɛɛ yɛɣá yɛwɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛ ayiyialɩyɛ kezile be mɔ bɛbayɛ nwʋ ɛlawulo. Meti yɛ anyɩ keleli mmʋwalɩyɛ bela mɔɔ ɔkɔhʋla kɛva kɛma yɛ nɩ nwʋ paa.” Iluwa eliyema benyia Léonce Crépeault yɩ kãnwʋazɩ ti, amanɩyɛwɔlɛmaa sʋ̃maa wʋwalɩ yɛ.

Aɣinzi yi, Bɛtɩlɩ hanlɩ kɛɛ mɩ nɩɩ Eliyema benyia Glen How mɔɔ nɩ ɩdɩ yɛ lɔyamaa bo nu ɔkʋ̃ nɩ hɔ yɛ egyima. Nɩ bese yɛhã ndwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ odwokɔhanlɛ yɛ sɩ mɔɔ nɩ mmenii mvʋlɔ ta kã nwʋmɔ odwokɔ wɔ TV anzɛnyɩɩ ɣilediyo zʋ nɩ. Na ɛdɩdɩlɛ mɔɔ minyianlɩ wɔ Gɩlɩyadɩ nɩɩ ozumanlɛnwʋnlɛ mɔɔ minyianlɩ wɔ Eliyema benyia Léonce yɩ kɛnɩ nɩ wʋwalɩ mɩ paa. Eliyema benyia How mɔɔ mɩ nɩɩ yɩ yɛlɩ egyima nɩ sʋ̃, nɩ ɩdɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile paa. Nɩ sɛ ɩsɛ kɛɛ ɩbɔ ahyɩhyɛdɩ yɩ nwʋ banɩ wɔ mmɛla ɔhʋanɩ zʋ a, yi kunlu iádu kʋlaa, naasʋ̃ nɩ ɩdɩ abiye mɔɔ ɩdɔ Gyehova paa.

Wɔ 1985 nu nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ yɛhɔ́ yɛyɛ mansini egyima yɩ wɔ dɩka be mɔɔ ibike mɩ papa yi twonwa zʋ wɔ Canada yɩ avindelɩyɛ ɔfʋã nu. Na eyi manlɩ yɛhʋlalɩ yɛvalɩ mmʋwalɩyɛ mɔɔ mɩ papa hyinyia nɩ yɛmanlɩ yɩ. Naasʋ̃ yɛhɔlɩ nɩ, yi aziyianɩ asã mɛda yɛ iwuli a. Naasʋ̃ yɛhɔlɩ zʋlɔ yɛzʋ̃mɩnlɩ wɔ Canada yɩ avindelɩyɛ ɔfʋã nu nkʋ̃ʋ̃ kɔbʋmɩ 1989. Na akʋ̃ bɛhanlɩ kɛɛ yɛɣɩlá United States Bɛtɩlɩ. Nɩ eyi kile kɛɛ yeyiakii mansini egyima yɩ mɔɔ yɛva alʋbɔ kɛyɛ 19 yɛyɛ nɩ, na yɛahɔ yɛahɩnla Bɛtɩlɩ abusunwa yɩ nwʋ. Wɔ ɔzɔ alʋbɔ yɩ munwala nu nɩ, yɛwʋwalɩ mmeliyema mɔɔ bɔbʋ yaalɛ bɛ abika nu, na yɛ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɔbʋ abʋmɩ wɔlɩ numɔ lili alɩyɛ. Yɛ anyɩ sɔ mmeliyema mɔɔ bowukoli bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛ nɩɩ yɛ hyɛlɩ nninyeni mɔɔ bɛlɛ nɩ munwatĩĩ paa!

YƐHƆ YƐZƲ̃MƖNLƖ WƆ UNITED STATES BƐTƖLƖ

Mmɩlɩ mɔ yɛhɔ yedwuli Brooklyn nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mʋhɔ́ mɩyɛ egyima wɔ Ɔzʋ̃mɩnlɛ Egyima Azʋkɔlɩyɛ. Na ɛdɩdɩlɛ mɔɔ minyianlɩ wɔ ɛkɛnɩ sʋ̃ nɩ, mɩ ɛɣɛɛlɛ iléfi kyɩ̃. Dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ muzumanlɩ wɔ kɛnɩ yɛ lɛ kɛɛ, íni kɛɛ mɩfa mɩ adwɩnɩ mubu debela, mfomi ɩsɛ kɛɛ mʋbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ mʋkɔnwʋ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩwɔ odwokɔ be nu. Na wɔ 1998 nu nɩ, bezia bɛhanlɩ kɛɛ mʋhɔ́ mɩyɛ egyima wɔ Ɛhɛlɛlɛ Azʋkɔlɩyɛ, na nnɛ nɩɩ nnɛ la po musumaa kezimɔ bɛkɛlɛ ndwokɔ. Minyianlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ mɩ nɩɩ Eliyema benyia John Barr yɛlɩ egyima alʋbɔ sʋ̃maa, mɛyɩ yɛ nɩ ɩdɩ nkitanwʋlilɛvʋlɔ ɩma Ɛhɛlɛlɛ Azʋkɔlɩyɛ yɩ a. Minyianlɩ ɛdɩdɩlɛ nɩɩ ozumanlɛnwʋnlɛ sʋ̃maa wɔ yɩ kɛnɩ, na mɩ ɛɣɛɛlɛ iléfi kyɩ̃. Nɩ ɩwɔ Kilisinyianɩ subanɩ ngɩnlɩma paa.

David nɩɩ Linda Splane bɛ nɩɩ John nɩɩ Mildred Barr botuaa mfonyini.

Yɛ nɩɩ John nɩɩ Mildred Barr

Nɩ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɛyɛ egyima wɔ Ɛhɛlɛlɛ Azʋkɔlɩyɛ nɩ kã bɔ nwʋ azɩ paa, meti nɩ ɩáyɛ sɩ kɛɛ ɛ nɩɩ bɛ kɛyɛ egyima. Nɩ sɛ bɛbawɔ egyima tʋ bela besiã Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu kɛɛ ɩwʋwá bɛ. Iluwakɛɛ nɩ bezi kɛɛ sɛ Gyehova ɩáfa yi sunzuma yɩ ɩbʋwa bɛ a, debela íni kɛnɩ mɔɔ bɔkɔhʋla bɛkɛva bɛ anwʋzɩzɩbɛ bɛkɛyɛ.

Eliyema benyia Splane idii mmeliyema 20 bɛ anyunu ma bɔkɔdʋ ndwomi na eliyema baalɛ be sʋ̃ ɩbɔɔ piano.

Midii anyunumi ma bɔkɔdʋ ndwomi wɔ 2009 ɔlʋbɔ ɔlʋbɔ ayiyialɩyɛ yɩ tʋ

Eliyema benyia Splane ɩlɛ Bayɩbʋlʋ ɩmaa eliyema baalɛ be na yɩ anyɩ le.

Yɛkyɛɛ Bayɩbʋlʋ wɔ amanlɩ amanlɩ ayiyialɩyɛ tʋ wɔ Seoul, mɔɔ ɩwɔ Korea wɔ 2014

Mɩ nɩɩ Linda yenyianlɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛhɔ yegyelalɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa mɔɔ bɔwɔ amanlɩ 110 nu nɩ. Na yɛnwʋ kezimɔ odwokɔbadɛlɛlɛmaa, Egyimayɛlɛdɩka Kɔmitii nu maa, nɩɩ mmenii mɔɔ bɛyɛ mmɩlɩ munwatĩĩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ dɔ Gyehova nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, amanlɩ mɔ yɛhɔ yegyelalɩ bɛ yɩ be wɔ kɛnɩ a, nɩ kʋnɛ sizi wɔ kɛnɩ, nɩ mmeliyema yɩ yiyia ozukuasɛmɩ nu anwʋkyɩlɩ, nɩɩ odwodwudiyialɛ. Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ ɔhawʋ eyimmɔ munwala nɩ, mmeliyema yɩ valɩ ɛhyɩmɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ zʋ̃mɩnlɩ Gyehova. Mʋkʋla mʋnwʋ yɩ kɛɛ Gyehova dɔ bɛ paa na yɩ anyɩ sɔ mɔɔ bɛyɛlɩ nɩ!

Wɔ alʋbɔ eyimmɔ munwala nu, Linda yɩ mmʋwalɩyɛ ti, mʋkʋla mɩyɛ egyimalilɛ azʋlɔtʋ mɔɔ iwula mɩ sa nɩ. Ɩdɔ mmenii paa, na mmɩlɩ bela ɩpɩbɛ nwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩkɛva ɩkɔwʋwa mmenii mvʋlɔ. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ ɩbayɩ kɛɛ iluwá ɔhʋanɩ be zʋ ili abiye dasɩlɛ wɔ dasɩlɛlilɛ nu a, yɩ nwʋ wʋkwalɩ numɔ paa. Ɩwʋwa mmenii sʋ̃maa ma bɛɣa bɔnwʋ Gyehova, na bɛzabɛ mɔɔ beyiaki Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ po nɩ, ɩwʋwa bo nu be ma bezia bɛɣa. Mʋnwʋ yɩ kɛɛ Linda dɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova kɛnɩ paa! Mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ sʋ̃maa luwa ahʋanɩ azʋlɔtʋ zʋ wʋwa yɛ babʋmɩ nnɛ munwala, na yɛ anyɩ sɔ bɛ paa.—Mk. 10:​29, 30.

Sɛ mikila alʋbɔ 80 mɔɔ ɩɣa ɩzɩ̃ idua numɔ yɩ a, mɩ anyɩ de paa. Ndwomidʋlɛvʋlɔ yɩ hanlɩ odwokɔ be, na mɩ nɩɩ yɩ yɛ adwɩnɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “O Nyamɩnlɩ, ehilehile mɩ ɔzʋ̃mɩ mʋ nnwuakula nu, na mɩhã wʋ nnwʋánlɩ egyima wʋ ndwokɔ mɩɣa mʋbʋmɩ nnɛ.” (Ndw. 71:17) Na mizi mɩ kɛnɣa kɛɛ, mʋkɔhɔ zʋlɔ mɩkɛyɛ zɔ kɔbʋmɩ kɛɛ mukowu.

a Nnɛ, ɔzɔ ɛdɩdɩlɛ yɩ kɩnla yɛ dapɛnɩ avinli dɩyɛzumanlɛ yɩ nwʋ.

    Ahanta Buuku (2015-2026)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́