DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 31
NDWOMI 111 Mɔɔ Ɩma Yɛ Anyɩ De
Asʋ̃ Ozuma Kɛɛ Ɛkɛma Wu Kunlu Kodwoli Mɔɔ Ɛlɛ Nɩ Nwʋ a?
“Muzuma kɛɛ mu kunlu ikodwoli mʋ nwʋ eɣile bela wɔ gyinabʋ bela mɔɔ mʋwɔ numɔ nɩ nu.”—FƖL. 4:11.
BƲTAYƖ
Sɛ ɛma wu kunlu twoli mɔɔ ɛlɛ yɩ nwʋ, ɛkã wʋ nwʋ azɩ, na ɔdwɩnɩndwɩnɩ eɣile be nwʋ anʋhʋba mɔɔ Gyehova wɔ nɩ nwʋ a, ɩkɛma wʋ anyɩ kele.
1. Sɛ bɛkã kɛɛ abiye yi kunlu twoli mɔɔ ɩlɛ yɩ nɩ nwʋ a mɩnla yɛ ikile a, na mɩnla yɛ iáhile a?
ASƲ̃ ɛdɩ abiye mɔɔ wu kunlu twoli mɔɔ ɛlɛ nɩ nwʋ a? Enii mɔɔ yi kunlu twoli mɔɔ ɩlɛ nɩ nwʋ nɩ, ɩwɔ anyɩnlɩlelɛ nɩɩ azʋ̃nudwolɩyɛ iluwakɛɛ ɩfa yɩ adwɩnɩ isiye nninyeniba mɔɔ ɩlɛ yɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nɩ zʋ. Ɩáva ɛya anzɛnyɩɩ iáli alɔbɔ iluwakɛɛ íni nninyeni be nɩ ti. Naasʋ̃, kɛ ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ yɩ nwʋ nɩ iáhile kɛɛ íni kɛɛ yɛma dɩyɛ bela falɩ yɛ nwʋ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩ́dɩ tanɩ kɛɛ Kilisinyianii be kɛbɛ kɛɛ ɩkɛyɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. (Wul. 12:1; 1 Tim. 3:1) Naasʋ̃, sɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩpɛɛ nɩ ɩába numɔ ndɛndɛ kɛmɔ nɩ ikilaa yɩ ɔhʋanɩ a, íni kɛɛ ɩsɩkɛ yɩ anyɩnlɩlelɛ.
2. Sɛ yɛáma ye kunlu twoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kezi a?
2 Sɛ yɛáma ye kunlu twoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ a, sa yɛkʋla yesizi abɔkɔ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩáyɛ baaba. Bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ ɩázɔ dɩyɛ bela mɔɔ bɛlɛ nɩ kɔhʋla kɛva mmɩlɩ sʋ̃maa kɛyɛ egyima na ama bɛadʋdɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni azʋlɔtʋ be mɔɔ bɛáhyinyia nɩ po. Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, Kilisinyiamaa be wuwa ozukua nɩɩ nninyeni mvʋlɔ mɔɔ nɩ bɛ anyɩ deli nwʋmɔ. Ebiye a bozunzunli kɛɛ, ‘Eyi mɛyɩ ɩsɛ kɛɛ minyia ebiye,’ ‘Mihyinyia debe eyi kakɩ yɩ la,’ anzɛnyɩɩ ‘Mɩfaa ozukua yɩ na aɣinzi yi miaduwa.’ Naasʋ̃, sɛ yewuwa dɩyɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ anzɛnyɩɩ kezile o, Gyehova yɩ anyɩ iáleli nwʋ. (Ɛɣɛ. 30:9) Abiyemmɔ wɔ kɛ a, iluwakɛɛ bɛ sa lɛ́kãnlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bela nɩ ti, be padi golɔ na beyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ. (Gal. 6:9) Mɩnla yɛ ɩkɛma abiye mɔɔ iyila yɩ nwʋ zʋ ɩma Gyehova kɛyɛ zɔ a? Ebiye a, sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ nɩ yi kunlu iádwoli mɔɔ ɩkʋla ɩyɛ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ nwʋ.
3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Fɩlɩpɩmaa 4:11, 12 kɔhʋla kɛhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ a?
3 Ye munwatĩĩ sa yɛkʋla yesuma kɛɛ yɛkɛma ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ kɛɛ “muzuma kɛɛ mu kunlu ikodwoli mʋ nwʋ eɣile bela wɔ gyinabʋ bela mɔɔ mʋwɔ numɔ nɩ nu.” (Kɩnga Fɩlɩpɩmaa 4:11, 12.) Ɩkɛlɛɛ odwokɔ eyi nɩ, nɩ ɩla fiyiadɩ. Mɛyɩ po nɩ, yɩ anyɩnlɩlelɛ ɩásɩkɛ. Nɩ izuma debe mɔɔ mmenii ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ bela yɛ nɩ bɔkʋla bɛyɛ a, mɛyɩ yɛ lɛ kezimɔ ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ nwʋ. Sɛ ɩyɛ sɩ ɩma yɛ kɛɛ ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛ lɛ nɩ nwʋ a, Pɔɔlʋ yɩ odwokɔ yɩ nɩɩ yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ da ali kɛɛ, sa ye kunlu kʋla twoli mɔɔ yɛlɛ nwʋ ɩáva nwʋmɔ bʋwabɩlɛ bela mɔɔ yɛwɔ numɔ nɩ. Íni kɛɛ yekila ɔhʋanɩ kɛɛ ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛma yɛ kɛɛ ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ. Mfomi, ɩsɛ kɛɛ yesuma kɛɛ yɛkɛma ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛwɔ nɩ nwʋ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Bɛmá yehila subanɩ azʋlɔtʋ be mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ.
DA ANYƖNLƖZƆLƐ ALI
4. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ anyɩnlɩzɔlɛ bʋwa yɛ ma yɛ anyɩ sɔ mɔɔ yɛlɛ a? (1 Tɛsalonikamaa 5:18)
4 Sɛ yɛwɔ anyɩnlɩzɔlɛ a, ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛwɔ nwʋ. (Kɩnga 1 Tɛsalonikamaa 5:18.) Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ yɛwɔ anyɩnlɩzɔlɛ ankasa yɛma nninyeni mɔɔ ihyinyia mɔɔ yɛlɛ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ a, ɩlɛ́ma yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ nninyeni mɔɔ yɛpɛ yɩ naasʋ̃ yéni nɩ nwʋ. Sɛ yɛma yɛ anyɩ sɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yɛlɛ yɩ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ a, yɛkɛva yɛ adwɩnɩ yekeziye kezimɔ yɛkɔhʋla yɛkɔwɔ mmɔdɩnɩ wɔ asɛdɩ mɔɔ iwula yɛ sa nɩ zʋ na yɛlɛ́dwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ yɛkɔhʋla kenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mvʋlɔ nwʋ sʋ̃maa. Yɛáyɛ nnwʋanlɩ kɛɛ Bayɩbʋlʋ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛla Gyehova asɩ wɔ yɛ mpayɩwɔlɛ nu! Sɛ yɛwɔ anyɩnlɩzɔlɛ a, ɩkɛma yekenyia “Nyamɩnlɩ azʋ̃nudwolɩyɛ nɩ mɔɔ ɩtɛla enii yɩ ntɩyasɩ munwatĩĩ nɩ.”—Fɩl. 4:6, 7.
5. Mɩnla ti mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Yizilayamaa yɩ da anyɩnlɩzɔlɛ ali a? (Kila mfonyini yɩ sʋ̃.)
5 Bɛmá yehila mɔɔ ɩdʋlɩ Yizilayamaa nɩ. Bɛdɩndɛnlɩ bɛ avʋ̃tʋ mbɔmɩ sʋ̃maa behileli Gyehova kɛɛ bɛányia alɩyɛ mɔɔ nɩ bedi wɔ Igyibiti nɩ be. (Nɔ. 11:4-6) Ɩwɔ numɔ, nɩ ɛbɩlawɔlɛ wɔ ɛsɛlɛ yɩ zʋ ɩlá azɩ. Naasʋ̃ mɩnla yɛ ankɩ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa bɛ ma bo kunlu kodwoli mɔɔ bɛlɛ yɩ nɩ nwʋ a? Ankɩ ɩsɛ kɛɛ bɔdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ nɩ Gyehova ɩyɛ ma bɛ dada nɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ nɩ bɔwɔ nkɛlɛzʋ̃mɩnlɛ nu wɔ Igyibiti mɔɔ nɩ bɛyɛɛ bɛ atɩɩtɩɩ nɩ, Gyehova manlɩ ɔhawʋ bunlu ɣalɩ Igyibitimaa bɔ zʋ. Yizilayamaa yɩ bɔzʋ̃ Igyibiti bɛyɩɩ bɔ nwʋ nɩ, “bɛzɩzalɩ Igyibitimaa yɩ” bɛ dwɛtɛ, goodu nɩɩ ntalɩ bɔhɔlɩ. (Ɛkɩ. 12:35, 36) Mmɩlɩ mɔ Igyibitimaa dʋwalɩ Yizilayamaa hɔ dwuli ngyemvile kɔkɔlɔ yi munwa nɩ, Gyehova luwalɩ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ bukoli ngyemvile yi nu anwɩ̃. Na mmɩlɩ mɔ nɩ boluwa ɛsɛlɛ yɩ zʋ sʋ̃ nɩ, Gyehova manlɩ bɛ mana. Meti, nɩ mɩnla ti mɔɔ bɛkãã kɛɛ bɛányia alɩyɛ bedi yi a? Nɩ Yizilayamaa yɩ kunlu iádwoli mɔɔ bɛlɛ nɩ nwʋ, na kɛ ebiye a nɩ bɛányia alɩyɛ ti a.
Mɩnla ti mɔɔ Yizilayamaa yɩ bɛ anyɩ ɩásɔ nninyeni mɔɔ bɛlɛ nɩ a? (Kila nkyɩkyɛmi 5)
6. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekehile anyɩnlɩzɔlɛ a?
6 Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ma ekehile anyɩnlɩzɔlɛ a? Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, de mmɩlɩ dwɩnɩndwɩnɩ nninyeniba mɔɔ ɩma wʋ anyɩ de wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ nwʋ. Ebiye a sa ɔkʋla kɛlɛ nninyeni anwɩ̃ anzɛnyɩɩ asã be mɔɔ wʋ anyɩ sɔ nɩ etiã kɛ. (An. 3:22, 23) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ wɔ nwʋmɔ nɩ. Kile mɔɔ mvʋlɔ bɛyɛ bɛma wʋ nɩ nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ na da bɛ asɩ. Na mɔɔ ihyinyia paa nɩ, da Gyehova asɩ eɣile bela wɔ mɔɔ ɩyɛ ɩma wʋ nɩ nwʋ. (Ndw. 75:1) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, fa mmenii mɔɔ bekile nninyeni nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ nɩ ɔhɔnwʋ na ama amɩyɛ sʋ̃ yɛahile nninyeni nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ. Naasʋ̃ sɛ yɛfa mmenii mɔɔ bɛtɩndɛnlɩ dɩyɛ bela nwʋ ɔhɔnwʋ a, ɩkɛma amɩyɛ sʋ̃ yɛkɛyɛ ɔzɔ la. (Dit. 1:26-28; 2 Tim. 3:1, 2, 5) Sɛ yɛpɩbɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛkɛva kehile nninyeni nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ a, ɩlɛ́ma yɛkɛva yɛ adwɩnɩ yekeziye nninyeni mɔɔ yéni nɩ zʋ.
7. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Aci ma yi konlu dwoli mɔɔ ɩlɛ nɩ nwʋ a, na mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a?
7 Kila mɔɔ ɩdʋlɩ Aci mɔɔ ɩwɔ Indonesia nɩ. Ɩkã kɛɛ: “Wɔ COVID-19 adimakɛlɛ mmɩlɩ nu nɩ, mʋwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ mɩlɛ mɩ bʋwabɩlɛ mitindiã mi mmeliyema bɛ dɩyɛ nwʋ. Eyi ti nɩ mɩ anyɩ ɩázɔ mɔɔ mɩlɛ nɩ.” (Gal. 6:4) Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma ɩzɩnzanlɩ yɩ adwɩnɩ a? Aci kã kɛɛ: “Mʋwɔlɩ yɩ tʋ mɩvalɩ mɩ adwɩnɩ miziyeli nyilalɛ mɔɔ nɩ minyia yɩ wɔ eɣile bela nu nɩ zʋ, na mʋdwɩnɩndwɩnɩnlɩ nninyeniba mɔɔ minyia wɔ Nyamɩnlɩ yɩ ahyɩhyɛdɩ kɛnɩ nɩ nwʋ. Akʋ̃ mɩlalɩ Gyehova asɩ wɔ nwʋmɔ. Eyi manlɩ mu kunlu dwoli mɔɔ mɩlɛ nɩ nwʋ.” Sɛ wʋzawʋ sʋ̃ iluwa wʋ bʋwabɩlɛ ti wʋ anyɩ iale a, asʋ̃ sa ɔkʋla sumazuma Aci na wu kunlu iadwoli mɔɔ ɛlɛ nɩ nwʋ a?
FA WƲ ADWƖNƖ SIYE GYEHOVA ZƲ NA KÃ WƲ NWƲ AZƖ
8. Mɩnla yɛ ɩdʋlɩ Baluki a?
8 Mmɩlɩ be nkɔmɩhyɛnii Gyɛlɩmaya yɩ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ Baluki ɩama yi kunlu twoli yɩ bʋwabɩlɛ nwʋ. Nɩ egyimazɩzɩbɛ be wula Baluki yɩ sa mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ ɩkɔwʋwa Gyɛlɩmaya ma ɩkɛva kɔkɔwɔlɛ mɔɔ yi munwa yɛ ɛhyɩmɛ kɛma Yizilayamaa mɔɔ nɩ bɛádiye Gyehova yi odwokɔ nɩ. Naasʋ̃ kɛ ankɩ ɩkɛva yɩ adwɩnɩ ikeziye mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ ɩyɛ nɩ zʋ nɩ, ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩdwɩnɩndwɩnɩɩ mɔɔ yɩzayɩ ɩpɛ kɛɛ inyia nwʋ. Gyehova luwalɩ Gyɛlɩmaya zʋ hanlɩ hileli Baluki kɛɛ: “Ɛpɩbɛɛ nninyeni nɣezile kɛma wʋ nwʋ. Yiaki ɔzɔ nninyeni yi ɩbɩbɛlɛ.” (Gyɛ. 45:3-5) Wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ nɩ, nɩ Gyehova ɩkãã kehile yi kɛɛ: “Ma wʋ anyɩ zɔ mɔɔ ɛlɛ nɩɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɔwɔ numɔ kakɩ yɩ nɩ.” Baluki diyeli Gyehova na ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩyɛlɩ yɩ ɔhɔnwʋ.
9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ 1 Kɔlɛntɩmaa 4:6, 7 bʋwa yɛ ma yenyia adwɩnɩ mɔɔ ɩfata wɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
9 Ɩyɛ a, Kilisinyianii be kɔhʋla kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ mɛyɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ inyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ pɔkyɩɩ be wɔ asafʋ yɩ nu a. Ebiye a, nɩ izi nninyeni sʋ̃maa yɛ, ɩbɔ yɩ nwʋ mmɔdɩnɩ, anzɛnyɩɩ ɩva mmɩlɩ sʋ̃maa ɩzʋ̃mɩ Gyehova. Naasʋ̃ ebiye a, mmenii mvʋlɔ mfomi kenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ pɔkyɩɩ mɔɔ nɩ ɩpɩbɛɛ yɩ nɩ. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɩ na ɩávalɩ ɛya a? Sa ɩkʋla isunzu mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ wɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 4:6, 7 nɩ nwʋ. (Kɩnga.) Ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bela mɔɔ yenyia nɩ zʋ̃ Gyehova kɛ. Gyehova ɩáva ɩma yɛ iluwakɛɛ yɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ anzɛnyɩɩ yɛ nwʋ hyinyia tɛla mmenii mvʋlɔ nɩ ti a. Mfomi ɩyɛ zɔ iluwakɛɛ ɩdɔ yɛ na ɩwɔ kunlumiba.—Wul. 12:3, 6; Ɛfɩ. 2:8, 9.
Dɩyɛ bela mɔɔ yɛkʋla yɛyɛ nɩ, ɩdɩ Gyehova yɛ ɩbʋwa yɛ ma yɛkʋla yɛyɛ a (Kila nkyɩkyɛmi 9)b
10. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazuma kãnwʋazɩ a?
10 Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ ndianwʋ mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ manlɩ yɛ nɩ nwʋ a, sa yɛkʋla yesuma kãnwʋazɩ. Kila mɔɔ izili wɔ nunuma mɔɔ Gyisɛsɩ wʋwʋlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ bɛ agyia nwʋ nɩ. Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ hɛlɛlɩ kɛɛ: ‘Nɩ Gyisɛsɩ sʋ̃ izi kɛɛ [1] Ɛzɩlɛ nɩ ɩma tumi yɩ; izi sʋ̃ kɛɛ yɩzayɩ Gyisɛsɩ, [2] ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ yɛ ɩɣalɩ a na akʋ̃ sʋ̃ [3] isiaa ɩkɔhɔ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ. Ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩwʋwʋ yɩ adʋwavʋlɔ nɩ mmɔ bɛ agyia nwʋ.’ (Dwɔ. 13:3-5) Ankɩ sa Gyisɛsɩ kʋla nyia adwɩnɩ kɛɛ adʋwavʋlɔ yɩ mfomi yɛ ɩsɛ kɛɛ bɔwʋwʋ yɩ agyia nwʋ a. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩátɩ nɣanlɩ kyɩ̃ kɛɛ iluwakɛɛ ɩdɩ Nyamɩnlɩ Ɣalɛ nɩ ti ɩsɛ kɛɛ inyia mɔɔ ɩpɛ bela na nninyeni kɔ bʋwɔ ma yɩ. (Lk. 9:58) Nɩ Gyisɛsɩ kã yɩ nwʋ azɩ; nɩ yɩ anyɩ sɔ mɔɔ ɩlɛ yɩ nɩɩ yɩ bʋwabɩlɛ yɩ. Ɩyɛ ndianwʋ kɩnlɩma ɩma yɛ.—Dwɔ. 13:15.
11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ kãnwʋazɩ wʋwalɩ Dennis ma yɩ kunlu dwolili yɩ bʋwabɩlɛ nwʋ a?
11 Dennis mɔɔ ɩwɔ Netherlands nɩ wɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ikozumazuma kãnwʋazɩ nwʋ ndianwʋ mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ nɩ, naasʋ̃ nɩ ɩ́la azɩ ɩma yɩ. Ɩkã kɛɛ: “Ɩyɛ na sɛ abiye nyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ be a mɩfa ɛya iluwakɛɛ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ mamɩ yɛ ankɩ ɩsɛ kɛɛ minyia a. Sɛ ɩbayɩ zɔ a, musuma kãnwʋazɩ nwʋ dɩyɛ. Wɔ JW Library® yɩ zʋ nɩ, mɩva ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ be mɔɔ ɩfalɩ kãnwʋazɩ nwʋ mugua tag ɔfʋã kɛnɩ na mɩanwʋ yɩ ndɛndɛ na mɩaɣɩnga yɩ dɔkʋ̃. Akʋ̃ sʋ̃, mʋhwɩ̃ ndɛnɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩfalɩ kãnwʋazɩ nwʋ mugua mɩ foonu zʋ na mɩta mitiye.a Muzuma kɛɛ dɩyɛ bela mɔɔ yɛyɛ wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ yɛfa yɛhyɛ Gyehova animinyiamɩ na kɛ yɛzayɛ yɛ nwʋ a. Ye munwala yɛyɛɛ debe ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ yɛkɔwʋwa ma Gyehova yi tile nu pɔkɔ kɛɣa numɔ.” Sɛ ɔnwʋ yɩ kɛɛ wʋ anyɩ ɩále iluwa ɔzʋ̃mɩnlɛ nu ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ elényianlɩ nɩ ti a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛhã wʋ nwʋ azɩ. Eyi kɛhyɛ ɛ nɩɩ Gyehova bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ na ɩawʋwa ma wu kunlu iadwoli wʋ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ.—Gye. 4:6, 8.
DWƖNƖDWƖNƖ GYEHOVA YƖ ANƲHƲBA AZƲLƆTƲ YƖ NWƲ
12. Eɣile be nwʋ anyɩnlɩlazʋ ɛhɩnla dɩyɛ yɛ ɩbʋwa yɛ ma ye kunlu twoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ a? (Ayɩzaya 65:21-25)
12 Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ eɣile be nwʋ anʋhʋba kɩnlɩma mɔɔ Gyehova wɔ yɛ nɩ nwʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma ye kunlu kodwoli mɔɔ yɛlɛ nɩ nwʋ. Ndwokɔ mɔɔ Gyehova manlɩ nkɔmɩhyɛnii Ayɩzaya hɛlɛlɩ nɩ ma yɛ nwʋ yɩ kɛɛ yekeyiyia atɩɩtɩɩ wɔ nnɛ oyuwadɩ yɩ nu naasʋ̃ ɩma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛyɩ ɔzɔ atɩɩtɩɩ yɩ wɔ kɛnɩ. (Kɩnga Ayɩzaya 65:21-25.) Yɛkɔwʋwa yɛzayɛ yɛ awudo na yɛ nwʋ ɩadɔ yɛ. Yɛkɛyɛ egyima mɔɔ ɩkɛma yɛ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ ye kunlu na yekeli alɩyɛ mɔɔ ɩyɛ fɛ na anwʋzɩzɩbɛ wɔ numɔ. Ye kunlu ilótu kɛɛ dɩyɛ tanɩ kɔdʋ yɛzayɛ anzɛnyɩɩ yɛ nnwuakula. (Ayɩ. 32:17, 18; Izi. 34:25) Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kezile kɛɛ anʋhʋba eyimmɔ munwatĩĩ kɛɣa numɔ!
13. Mɩnla bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ nu titili yɛ ihyinyia kɛɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye yɛ anyɩnlɩlazʋ nɩ zʋ a?
13 Nnɛ paa yɛ ihyinyia kɛɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye yɛ anyɩnlɩlazʋ nɩ zʋ a. Mɩnla ti a? Iluwa kɛɛ yɛda “mmɩlɩ mɔ ili awielɩyɛ nɩ nu” na ye munwatĩĩ yeyiyiaa “anwʋhyɩlɩyɛ sʋ̃maa.” (2 Tim. 3:1) Gyehova bʋwa yɛ eɣile bela ma yekyina pindinyii iluwa ɔhʋanɩhilelɛ, anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ mmʋwalɩyɛ mɔɔ yehyinyia mɔɔ ɩfa ma yɛ nɩ. (Ndw. 145:14) Akʋ̃ sʋ̃, anyɩnlɩlazʋ mɔɔ yɛlɛ nɩ bʋwa yɛ ma yekyina pindinyii mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ. Ebiye a, ɛyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ na ama wʋahʋla wʋava wʋ abusunwa bɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu ahyinyiadɩ wʋama bɛ. Asʋ̃ eyi kile kɛɛ ɛkɛvɛ ansaana wʋanyia mɔɔ ehyinyia eɣile bela a? Anhã! Gyehova wɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛva mɔɔ ehyinyia nɩ ɩkɛma wʋ ma ikowulu zʋlɔ wɔ Paladayɩsɩ. (Ndw. 9:18; 72:12-14) Ebiye a, adimakɛlɛ be ɩtɩɩdɩɩ wʋ, alɔbɔ hyɛ wʋ zʋ anzɛnyɩɩ iluwa ebaniyɛlɛ ti, eyiyiaa atɩɩtɩɩ sʋ̃maa. Asʋ̃ ɔzɔ la yɛ wʋ ɛbɩlawɔlɛ kɛyɛ mɔɔ elényia anwʋzɩzɩbɛ kyɩ̃ a? Ɩ́dɩ zɔ kʋlaa. Wɔ Nyamɩnlɩ yi oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ, adimakɛlɛ nɩɩ owulo lɔ́bʋwa kɛnɩ. (Yik. 21:3, 4) Anyɩnlɩlazʋ eyi bʋwa yɛ ma ɩáva ɛya anzɛnyɩɩ iáli alɔbɔ wɔ mɔɔ yeduwaa numɔ wɔ nnɛ nɩ nwʋ. Sɛ yeyiyiaa nsisi anzɛnyɩɩ yɛ dɔvʋlɔ be wu, adimakɛlɛ be ɩtɩɩdɩɩ yɛ anzɛnyɩɩ yeyiyiaa bʋwabɩlɛ fʋlɔ bela a, sa yɛkʋla yɛkɔ zʋ yenyia anyɩnlɩlelɛ nɩɩ azʋ̃nudwolɩyɛ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ yezi kɛɛ bʋwabɩlɛ bela mɔɔ yeyiyiaa wɔ nnɛ nɩ ‘ɩdɩ ɛyɛkɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ yɛtɩɩ yɩ sikalɛpɛyɩ’ na wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ, yɛ ɔhawʋ munwatĩĩ zʋ̃ kɛnɩ kɛyɩ kʋlaa.—2 Kɔl. 4:17, 18.
14. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahyɛ yɛ anyɩnlɩlazʋ nu ɛzɩzɩbɛ a?
14 Yɛ anyɩnlɩlazʋ yɩ bʋwa yɛ ma ye kunlu twoli mɔɔ yɛlɛ yɩ nwʋ. Meti mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla kɛhyɛ numɔ ɛzɩzɩbɛ a? Kɛmɔ abiye hyinyia spɛkɩsɩ na ama ɩahʋla ɩanwʋ nninyeni mɔɔ ɩwɔ aɣinzi bʋwɔ nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ nninyeni be yɛfa yɛhyɛ yɛ anyɩnlɩlazʋ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ na ama yɛahʋla yɛanwʋ yɛ nwʋ wɔ eɣile be Paladayɩsɩ yɩ nu bʋwɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ozukuasɛmɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɛ zʋ a, sa yɛkʋla yɛdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ kɛyɛ wɔ mmɩlɩ mɔ yeléhyinyia ozukua anzɛnyɩɩ abiyela ilédi ehyinyia wɔ Paladayɩsɩ nɩ nwʋ. Sɛ yɛ padi kolɔ iluwakɛɛ yéni ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ be wɔ asafʋ yɩ nu a, sa yɛkʋla yɛdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ yeléhyinyia ɔzɔ nninyeni yi munwatĩĩ mmɩlɩ mɔ yeli munli nɩ nwʋ. (1 Tim. 6:19) Ebiye a, iluwakɛɛ yɛdwɩnɩɩ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyiaa kakɩ yɩ nɩ nwʋ ti, ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ nyilalɛ mɔɔ yekenyia yɩ wɔ eɣile be nɩ nwʋ. Naasʋ̃ sɛ yɛkɔ zʋ yɛdwɩnɩndwɩnɩ Gyehova yɩ anʋhʋba ngɩnlɩma yɩ nwʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛva yɛ adwɩnɩ keziye nyilalɛ mɔɔ yekenyia nɩ zʋ sʋ̃maa tɛla ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiaa wɔ nnɛ nɩ.
15. Mɩnla yɛ osuma wɔ Christa yi odwokɔ yɩ nu a?
15 Sa yɛkʋla yesuma debe wɔ Christa mɔɔ ɩdɩ Dennis mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ yɩ yɩ kɛnɩ. Ɩkã kɛɛ: “Mʋwɔ adimakɛlɛ be mɔɔ ɩma mɩyɛ mɛlɛkɛ na miányia hwiili a mɩáhʋla mitiyia, meti ɩma mɩta mɩda mba nu. Mɩtɩ ɛyɛkɛ eɣile bela. Ɩlɛ́kyɛlɩ bela, mʋ dɔkɩta hanlɩ hileli mɩ kɛɛ mɩlɛ́tɩ pɔkɔ. Naasʋ̃ ɛkɛnɩ la mɩhã mihileli mʋ nwʋ kɛɛ, ‘Íni eɣile be nwʋ anyɩnlɩlazʋ mɔɔ mʋwɔ nɩ be.’ Mamɩ mɛyɩ, mɩ eɣile be nwʋ anyɩnlɩlazʋ yɛ mɩva mɩ adwɩnɩ miziye zʋ a, na ɩma mɩ ahʋnlɩnɩ tɔ mu kunlu. Nnɛ mɛyɩ, miyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa, naasʋ̃ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu mɛyɩ, mɩ anyɩ kele paa!”
“BƐZABƐ MƆƆ BO KUNLU TULI YƖ NWƲ NƖ, DƖYƐ BELA IÁHYINYIA BƐ”
16. Mɩnla ti mɔɔ Bulombunli Devidi hanlɩ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bo kunlu tuli Gyehova nwʋ nɩ, “dɩyɛ bela iáhyinyia bɛ” a?
16 Gyehova yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ yi kunlu twoli mɔɔ ɩlɛ yɩ nwʋ po nɩ, sa iyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ. Ɩáyɛ bʋwɔ kʋlaa nɩ, Bulombunli Devidi yi nnwuakula asã wuli. Bɛvalɩ odwokɔ bedianlɩ yɩ zʋ, yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩlɩ yɩ manlɩ, na iluwakɛɛ nɩ bɛpɛɛ yɩ bokohũ yi nɩ ti ɩwɔlɩ kʋ̃ alʋbɔ sʋ̃maa. Naasʋ̃, mmɩlɩ mɔ iyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ eyimmɔ munwatĩĩ nɩ, ɩhanlɩ Gyehova nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Bɛzabɛ mɔɔ bo kunlu tuli yɩ nwʋ nɩ, dɩyɛ bela iáhyinyia bɛ.” (Ndw. 34:9, 10) Mɩnla ti mɔɔ ɩhanlɩ zɔ a? Iluwakɛɛ kɛ Gyehova yi mmenii nɩ, yezi kɛɛ ɩyɛ bela a sa yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ, naasʋ̃ yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ yɛ sa kɛhã mɔɔ yehyinyia ankasa wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. (Ndw. 145:16) Na sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa yɛ wɔ ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwatĩĩ nu. Meti ɩávalɩ nwʋmɔ bʋwabɩlɛ bela mɔɔ yɛwɔ numɔ nɩ, sa yɛ anyɩ kʋla de.
17. Mɩnla ti mɔɔ ezi wʋ kɛnɣa kɛɛ ɛkɛma wu kunlu kodwoli mɔɔ ɛlɛ yɩ nɩ nwʋ a?
17 Gyehova pɛ kɛɛ wu kunlu twoli mɔɔ ɛlɛ nɩ nwʋ. (Ndw. 131:1, 2) Meti bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛma wu kunlu kodwoli mɔɔ ɛlɛ nɩ nwʋ. Sɛ ɔbɔ mmɔdɩnɩ da anyɩnlɩzɔlɛ ali, ɛfa wʋ adwɩnɩ siye Gyehova zʋ na ɛkã wʋ nwʋ azɩ, na ɛhyɛ wʋ anyɩnlɩlazʋ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a, sa ɔkʋla kã kɛɛ: “Nyɛ, mu kunlu twoli” mɔɔ mɩlɛ yɩ nɩ nwʋ.—Ndw. 16:5, 6.
NDWOMI 118 “Ma yenyia dedi kezile”
a Kɛ ndianwʋ nɩ, kila Bɛtɩlɩ Nwɔnɩ Ɔzʋ̃mɩnlɛ egyimalilɛ mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ mɔɔ ise Ɛkã Wʋ Nwʋ Azɩ Anzɛnyɩɩ Ɛyɛ Ahantanɩ? nɩ.
b MFONYINI NWƲ ODWOKƆ : Eliyema benyia be ɩyɛɛ eziyeziyelɛ egyima be wɔ asafʋ aliyia be nu, bebiziabiziaa eliyema baalɛ be mɔɔ izuma omumunlo ndɛnɩ ndwokɔ wɔ mansini ayiyialɩyɛ tʋ, na eliyema benyia be sʋ̃ ma bagua nu ndɛnɩ.