Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
ONLINE LIBRARY
Dhopadhola
  • BIBLE
  • PUBLICATIONS
  • MEETINGS
  • T-16 pp. 1-2
  • Odoko Wanoneni Merin Mawan ma Jotho?

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Odoko Wanoneni Merin Mawan ma Jotho?
  • Odoko Wanoneni Merin Mawan ma Jotho?
  • Subheadings
  • Similar Material
  • Tho, kodi Gima Bedo ka Watho
  • Jomotho Odoko Jolimi Nedi Kwo?
  • Iwinjo Nedi ka Ŋata Imaro Otho?
  • Jom’otho Jonyalo Kwo Kendo?
    Wac Maber Mawok Bongi Were!
Odoko Wanoneni Merin Mawan ma Jotho?
T-16 pp. 1-2

Odoko Wanoneni Merin Mawan ma Jotho?

Chango chon, jal milwoŋo ni Yobu openjo ni: “Ka dhano otho, odoko olama?” (Yobu 14:14) Miti ibende imaro penjere penji no. Inyalo winjo nedi ka owach rin ni odoko inyalo bedo i piny ka kanyachiel gi merin perin ma jotho, aka i kwo maber loyo?

Adyeri, Baibul chiko ni: “Ji perin ma jotho jobino kwo. . . . Jobino chierino.” Kendo Baibul wacho ni: “Jomotire jobino lunjo piny, to jobed’iye chil gi chil.”​—Isaya 26:19; Zabul 37:29.

Nyalo geno chikirok no, nitye penji ma waripo dwoko: Iraŋo watho? Jomotho jo nikune? Aka wanyalo ridho nedi ni jolechierino?

Tho, kodi Gima Bedo ka Watho

Baibul nyutho kamaler ni tho kobedo atoŋa pa Were ri ji. Were otelo chweyo Adam kodi Eva to ketho jo i ndelo maŋon milwoŋo ni Eden, to wacho ri jo nywolo nyithindho, rumachien joloki piny gipi kabedo maŋon paka Eden. Gima d’omiyo jo tho a turo chik pa Were.​—Chakirok 1:28; 2:15-17.

Rupiri jokofuoyo bero pa Were, Adam kodi Eva jochayo Were, ri ameno oido joripo tho. Were owacho ri Adam ni: “Ibino gik ilowo, rupiri akama iwok’iye. Ibedo fukefuke aka ilegik i fukefuke.” (Chakirok 3:19) Munyo Were fuodi kochweyo Adam, Adam oido ongoye; go oido fukefuke. Rupiri Adam oturo chik pa Were, othum ri go banja ma gik i fukefuke, ma nyutho ni otho to kwo pere rumo kichutho.

Ri ameno, ka dhano otho, kwo pere rumo kichutho. Baibul wacho ni: “Kemba pa gimarach obedo tho; to mich ma Were miyo wan obedo kwo makirum.” (Joroma 6:23) Baibul nyutho ni jomotho jokuya gimoro jye. Baibul wacho ama kwoŋ dhano motho: ‘Chunye wok, to go gik i lowo; i ndelo no, paro pere jye rumo.’​—Zabul 146:3, 4.

K’inen Adam kodi Eva ama joturo chik pa Were i ndelo ma Eden, iraŋo ji jye jotho? Wajojye watho rupiri onywol wan munyo Adam otyeko turo chik pa Were, ri ameno walunjo gimarach kodi tho. Baibul wacho ni: “Gimarach obino i piny ka luwo kwoŋ ŋatachiel [Adam], aka gimarach pere okelo tho. Gim’owok iye, tho olak kwoŋ dhano jye.”​—Joroma 5:12; Yobu 14:4.

To dhano nyalo penjere ni: ‘Ji jongoye gi chuny makitho?’ Joma thoth jofuonjo ameno, jowacho kir ni tho obedo royo ma tero dhano i kwo man. Baibul kifuonji ameno. Ongoye kama Baibul wach’iye ni dhano ni gi chuny makitho, ma both ka dhano otho. (Ezekiel 18:4)

Jomotho Odoko Jolimi Nedi Kwo?

Munyo Adam kodi Eva jotyeko timo gimarach mowok’iye tho, Were onyutho ni go ni g’atoŋa ma chierino jomotho. Amomiyo Baibul wacho ni: “Ibrayimu oparo nike Were nyalo chierino [wuode Isaka] kwoŋ jomotho.” (Joebrania 11:17-19) Geno pa Ibrayimu kobedo ma nono, rupiri Baibul wacho ama kwoŋ Were Majameni jye: “Go obedo Were pa jomakwo, ma kiweno apa jomotho, ato jojye jokwo i go.”​—Luka 20:37, 38.

Adyeri, Were Majameni jye nyalo, kendo mito swa chierino jomotho. Yesu owacho ni: “Wikiri widhyeri kwoŋ gime; kole ndir bino ma jomotho jye ma jonitye i kalyel jobino winj’iye dwonde, aka jobino wok kenyo.”​—Yohana 5:28, 29; Tim 24:15.

Munyo nyaka Yesu otyeko wacho ameno, oromo gi ji moido jotiŋo jatho munyo jowok i tindi ma Isiraeri milwoŋo ni Nain. Jayach motho no amobedo nyathi kende ma chi tho oido ni gine. Munyo Yesu oneno dheno ywak, wor omako go. To wacho ri ŋata oido otho ni: “Jayach, awacho rin, ayi malo!” Ŋata oido otho oay to bedo, to Yesu dwoko go i chingi min.​—Luka 7:11-17.

Paka chi tho no osangala, apaka ji josangala munyo Yesu okidho pa Yayiro, jadwoŋ ma dhumo ka lamo pa Joyudaya. Nyare ma ja oro 12 oido otho. Munyo Yesu otundo pa Yayiro, okidho kama oido jatho n’iye to wacho ni: “Nyathi, ayi malo!” To nyako no ay.​—Luka 8:40-56.

Rumachien, mere pa Yesu milwoŋo ni Lazaro otho. Munyo Yesu otundo kama Lazaro oido bed’iye, oido ndelo aŋwen okadho chuka Lazaro otho. Kada nende nyamin Lazaro milwoŋo ni Maritha, oido winjo litho madit swa, go oido ni gi geno, rupiri owacho ni: “Aŋeyo ni go bino chierino i ndelo ma rumachien.” Yesu okidho dho kalyel, to oro jo kwanyo woko tele moido ochuli gine kalyel, to lwoŋo Lazaro ni: “Lazaro, woki!” To Lazaro wok.​—Yohana 11:11-44.

Onyo par kwoŋ gime: Iparo ni Lazaro oido kwo i ndelo aŋwen ma go ochowo i kalyel? Lazaro kowacho ni go oido nitye i polo kosa i mach makitho. Bedi Lazaro oido ni korago, d’owacho. Lazaro oido otho aka oido okuya gimoro jye, aka go d’obedo ameno tundo i ‘chierino ma ndelo ma rumachien’ bedi Yesu kochierino go.

Adyeri giraura ma Yesu otimo okonyo ji nyaka hongo machiek, rupiri rumachien joma jochierino jotho. Kada nende oro ma kalo 1,900 otyeko kadho chuka Yesu otimi giraura no, giraura ma Yesu otimo nyutho ni Were ni gi men ma chierino jomotho. Giraura no onyutho nyaka mathin gima letimere i piny, ka Ker pa Were ochako dhumo.

Iwinjo Nedi ka Ŋata Imaro Otho?

Ka dhano m’imaro otho, iwinjo litho madit swa, kada iyeyo ni jomotho jobino chierino. Ibrayimu oido geno ni chiege d’ochierino, kada ameno, wasoma ni munyo Sara otho, “Ibrayimu oywak.” (Chakirok 23:2) Aka Yesu owinjo nedi munyo Lazaro otho? “Geregere omako go, aka owinjo malith swa i chunye,” to ‘ywak.’ (Yohana 11:33, 35) Ri ameno ka mere perin otho t’iywak, meno kinyuthi ni ingoye gi geno.

Ka nyathi otho, min ama asa winjo litho. Aka kir Baibul nyutho ameno. (2 Kerere 4:27) Adyeri, kir ba nyathi bende winjo marach. Munyo wuodi Daudi milwoŋo ni Absalom otho, Daudi oywak munyo wacho ni: “Bedi awon, aŋata atho, ma kiweno in.”​—2 Samwir 18:33.

To, rupiri iyeyo nike jomotho jobino chierino, ikilerembo tektek. Paka Baibul wacho, ‘ikilekumo pa joma jongoye gi geno.’ (1 Jothesalonika 4:13) Kuchiel, ibino chore chiegin gi Were munyo ikwayo go, aka Baibul wacho ni “go won bino miyin men.”​—Zabul 55:22.

Ndiiko Maleŋ ma Dhoyudaya [Chikirok Machon], owok i Baibul milwoŋo ni New World Translation of the Holy Scriptures; aka Ndiiko Maleŋ ma Dhoyunani [Chikirok Manyien], owok i Baibul ma Dhopadhola ma Chikirok Manyien ma oro 2002.

    Adhola Online Library Publications (1987-2026)
    Log Out
    Log In
    • Dhopadhola
    • Share
    • Preferences
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share