JUNE 29–JULY 5, 2026
LA 131 “Nɔ́ Nɛ Mawu Ngɔ Kɛ Tsa”
Yaa Nɔ Nɛ O Kɛ O Yo ɔ Loo O Huno ɔ Nɛ Hi Si Kaa O Huɛ
“Huɛ ko ngɛ nɛ e mɛtɛɔ nɔ he kpɛii pe nyɛmi.”—ABƐ 18:24.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Loko bua jɔmi maa hi gba si himi mi ɔ, e sa nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi nɔ kɛ e yo a kpɛti, nɛ́ a suɔ Yehowa hulɔ.
1. Mɛni he je nɛ huɛmɛ kpakpahi ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ ɔ?
HUƐMƐ kpakpahi ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ. (Yak. 1:17) A suɔ Mawu, nɛ a suɔ wɔ hulɔ. A suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ, a woɔ wa bua ke wa ngɛ aywilɛho yee, nɛ ke wa hia ga womi kpakpa hu ɔ, a kɛ haa wɔ. Huɛmɛ kpakpahi yeɔ anɔkuale, nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ a nɔ. Huɛmɛ kaa jã a “haa nɛ nɔ tsui nyaa”!—Abɛ 27:9.
2. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a ya nɔ nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa a? (Mateo 19:6)
2 E sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a pee huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti. E sɛ nɛ a kɛ a huɛ bɔmi ɔ nɛ fiɛ kulaa. E sa nɛ a ya nɔ nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ke a pee we jã a, a ma bɔni he nu mi kaa e piɛ mɛ pɛ, a bua be jɔe, nɛ a mi mi ma fu a sibi. Se ke a pee níhi nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa ya nɔ maa hi wae ɔ, a huɛ bɔmi ɔ maa pee nɔ́ nɛ se be. (Kane Mateo 19:6.) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ nɔ kɛ e yo maa pee konɛ a huɛ bɔmi ɔ mi nɛ wa. Se kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi lolo ɔ ma plɛ kɛ hla he piɛɛlɔ nɛ maa pee a huɛ kɛ ya neneene ɔ ha.
MOO HLA NƆ NƐ O KƐ MAA HI SI O WAMI BE TSUO
3-4. Mɛni ma nyɛ maa ye bua nɔ ko konɛ e ná he piɛɛlɔ nɛ sa? (Abɛ 18:22)
3 Loko wa maa mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ e he hia a, e sa nɛ wa susu ní kpakpahi kɛ ní yayahi nɛ ma nyɛ maa je mi kɛ ba a he saminya. Yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ, ma nyɛ maa sa wa wami he be kɛkɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ saminya.
4 Yi mi kpɔhi nɛ a he hia wawɛɛ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa mwɔ ɔ kake ji, nɛ e maa hla nɔ nɛ e kɛ lɛ maa hi si e wami be tsuo. Akɛnɛ Yehowa ji nɔ nɛ to gba si himi sisi he je ɔ, nile ngɛ mi kaa wa ma hla blɔ tsɔɔmi kɛ je e ngɔ ke wa ngɛ nɔ ko hlae kɛ sɛ gba si himi mi. Yehowa suɔ nɛ nyumu fɛɛ nyumu nɛ ná yo kpakpa, nɛ́ yo fɛɛ yo hu nɛ ná huno kpakpa. Be fɛɛ be ɔ, Yehowa le nɔ́ nɛ hi ha wɔ. (Kane Abɛ 18:22; Yes. 48:17, 18) Sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua Kristofono ko nɛ e na nɔ nɛ sa nɛ e kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi.
5. Mɛni he je nɛ e he hia kaa o hla nɔ ko nɛ a baptisi lɛ kaa o he piɛɛlɔ ɔ?
5 Ke a baptisi wɔ ɔ, wa ba peeɔ Mawu huɛmɛ. (La 25:14) Lɔ ɔ he ɔ, ke o suɔ nɛ o sɛ gba si himi mi ɔ, lɛɛ, e sa nɛ o hla nɔ ko nɛ lɛ hu e ji Yehowa huɛ. (1 Kor. 7:39) Ke o pee jã a, e tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ ha Yehowa blɔ nya tomi ɔ, nɛ o maa na o he piɛɛlɔ ɔ kaa e ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ. (Abɛ 19:14) Jehanɛ hu ɔ, o maa yu o he ngɛ nyagbahi nɛ jeɔ nihi nɛ a he we yi nɛ o kɛ mɛ maa “tloo kuɛpã tso” ɔ mi kɛ ba a he. (2 Kor. 6:14) Ke o nɛ Odasefono ko nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi po ɔ, nile be mi kaa o kɛ nɔ ko nɛ e sɔmɔ we Yehowa a maa sɛ gba si himi mi. Jã kɛ̃ nɛ nile be mi kaa o ma susu kaa o kɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ we Yehowa a maa hi nyɛɛe kɛ sɛ gba si himi mi kɛ susumi ɔ kaa, ligbi ko ɔ, e ma ba pee Odasefono.
6-7. Mɛni sanehi lɛ e sa nɛ o bi o he ngɛ nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ he?
6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ a baptisi lɛ ɔ nɛ́ o kɛ lɛ ma nyɛ maa sɛ gba si himi. Ke o bua jɔ nɔ ko he ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa o ma bi o he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ: ‘Kɛ e kɛ e wekuli hiɔ si ha kɛɛ? Anɛ e susuɔ nɔ he, nɛ e buɔ nɔ lo? Mɛnɔmɛ ji e huɛmɛ? Ke nihi kɛ lɛ kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, kɛ e peeɔ e ní ha kɛɛ? Ke Baiblo ɔ de we nɔ́ ko ngɛ sane ko he ɔ, anɛ e maa suɔ nɛ e ngmɛ ni kpahi blɔ nɛ a je a susumi kpo, aloo e maa suɔ nɛ a kɛ e susumi nɛ tsu ní kokooko lo? Kɛ e peeɔ e ní ngɛ sika he ha kɛɛ?’
7 Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ ma bi o he ke: ‘Anɛ nɔ nɛ ye bua jɔ e he ɔ jeɔ suɔmi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ Yehowa lo? Anɛ e ngɛ “su ehe ɔ” woe lo? Anɛ e maa ye bua mi nɛ ma ya ye hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi lo? Anɛ oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ sɔ lo? Anɛ wa ma nyɛ maa pee huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ wa kpɛti, aloo huɛmɛ kɛkɛ lo?’ (Kol. 3:9, 10) Ke nyɛmiyo ji mo ɔ, mo bi o he ke, anɛ nyɛminyumu ɔ nɛ i suɔ nɛ i kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ maa pee huɛ kpakpa kɛ weku yi kpakpa lo? (1 Kor. 11:3) Ke nyɛminyumu ji mo ɔ, mo bi o he ke, anɛ nyɛmiyo ɔ nɛ i suɔ nɛ i kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ maa ye bua mi, nɛ e maa kplɛɛ yi mi kpɔhi nɛ ma mwɔɔ a nɔ, ngɛ mluku nɛ i yi ɔ tsuo se ɔ lo? E ma bi nɛ o ná be kɛ hla sane bimi nɛ ɔmɛ a heto. Enɛ ɔ he ɔ, be mi nɛ o kɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ, moo ngɔ jamɛ a be ɔ kɛ le nɔ ɔ saminya.
8-9. Mɛni maa ye bua nihi nɛ a ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ nile ngɛ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
8 Ke o kɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa le nɔ ɔ saminya a, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Mo bi ni kpahi bɔ nɛ a naa nɔ nɛ o suɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ ha. O ma nyɛ ma bi mɛ nɛ a de mo suhi nɛ nɔ ɔ ngɛ kɛ bɔ nɛ nihi naa lɛ ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ a le lɛ kaa e ji nɔ ko nɛ e baa e he si, e mi mi jɔ, nɛ e be kpɛii lo? Nyɛmiyo ko nɛ e je French Guiana nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sarah nɛ́ e kɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Daniel sɛ gba si himi mi ɔ de ke: “I bi nihi konɛ a de mi bɔ nɛ a le Daniel ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i kɛ nyɛminyumu ko nɛ e kɛ Daniel hi si ɔ sɛɛ ní. I kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e kɛ Daniel ngɛ asafo mi, kɛ huɛmɛ nɛ a le i kɛ Daniel saminya kɛ nyɛmimɛ yihi nɛ a kɛ Daniel ngɛ asafo mi ɔ hu sɛɛ ní.” E he hia nɛ o je bumi mi nɛ o bi nɔ ɔ ke ji nɔ́ ko ya nɔ ngɛ e si himi mi kɛ be, aloo nɔ́ ko ngɛ nɔ yae ngɛ e si himi mi amlɔ nɛ ɔ nɛ e sa kaa o le. E maa hi wawɛɛ kaa o maa le ní nɛ ɔmɛ, ejakaa ní komɛ ma nyɛ maa ngɔ nyagba nguahi kɛ ba ke nyɛ sɛ gba si himi mi.
9 Ke o yi mi ngɛ mo pee enyɔɔnyɔ ngɛ nɔ ko nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he, aloo nyɛmi ko nɛ e nane pi si ɔ tsɛ o tue se ngɛ su yaya ko nɛ nɔ ɔ ngɛ ɔ he ɔ, ko ma o hɛ kɛ fɔ nɔ. Ejakaa lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o hyɛ kaa nile ngɛ mi kaa o kɛ lɛ ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi hwɔɔ se lo.a Ngɛ kukuhi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, waa kɛ wa juɛmi maa ma nihi nɛ a sɛ gba si himi momo ɔ a nɔ.
Ke nyɛ ngɛ nyɛɛe kɛ sɛ gba si himi mi ɔ, moo le bɔ nɛ nɔ kpa a ngɛ ha nitsɛnitsɛ (Hyɛ kuku 8-9)
NYƐ NÁ BE KƐ HA NYƐ SI BI
10. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a ná deka kɛ ha a sibi ɔ?
10 Ke nɔ ko kɛ e yo be deka po ɔ, e sa nɛ a ná be kɛ ha a sibi konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ke a pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ a ná he blɔ kɛ sɛɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ ligbi ɔ mi ɔ he ní. Jehanɛ hu ɔ, a ma ná he blɔ kɛ tsɔɔ a susumi kɛ bɔ nɛ a nuɔ he ha ngɛ níhi a he, nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi, nɛ a pee níhi nɛ ma ha nɛ a ná bua jɔmi.
11. Mɛni ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ?
11 Nɔ kɛ e yo nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kpɛti ɔ suɔ kaa a maa pee níhi kɛ bla be fɛɛ be. Be komɛ ɔ, a be nyɛɛe maa pee níhi kɛ bla be fɛɛ be, se ke a pɔɔ jã peemi ɔ, e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, huno komɛ aloo yigbayi komɛ je ɔ a weku ɔ he be kɛkɛɛ nɛ a ya tsuɔ ní ngɛ ma se. Eko ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a ná sika mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ kulaa.
12-13. (a) Mɛni ni komɛ kɛ a yihi pee konɛ a ná deka kɛ ha a sibi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.) (b) Kɛ e sa nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nɔ kɛ e yo ɔ a kpɛti ɔ he nɛ hia mɛ ha kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “Anɛ Ye Yo ɔ Loo Ye Huno ɔ He Hia Mi Wawɛɛ Lo?”)
12 Nyɛ ha waa hyɛ níhi nɛ ni komɛ kɛ a yihi pee konɛ a nyɛ nɛ a ná deka kɛ ha a sibi. Leah nɛ je Guam ɔ de ke: “I kɛ ye huno ɔ peeɔ ní slɔɔtoslɔɔtohi kɛ blaa. Wa pɔɔ blami kɛ yaa he nya buamihi a sisi, nɛ wa blaa kɛ jeɔ kpo hulɔ.” Roxanne nɛ e je United States ɔ hu de ke: “Akɛnɛ wa be deka kulaa he je ɔ, wa to blɔ nya kɛ sɛ hlami konɛ wa ná be kɛ ha wa he kaa bɔ nɛ wa ma ná deka kɛ ha ní kpahi nɛ a he hia wɔ ɔ.” (Kɛ to Amos 3:3 ɔ he.) Damien nɛ e je France ɔ hu de ke: “Wa kase kaa e sa nɛ wa bua nɛ jɔ níhi nɛ wa kpɛti nɔ kake suɔ peemi ɔ he.” (Mat. 7:12) Nɛ Katie nɛ lɛ hu e je United States ɔ de ke: “Be komɛ ɔ, wa ngɔɔ wa fon ɔmɛ kɛ fɔɔ he ko kulaa konɛ e ko gbla wa juɛmi.”
13 Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji, nɛ́ nɔ kɛ e yo ma bla kɛ tsu Mawu jami mi níhi a he ní. Myriam nɛ e je France ɔ de ke: “Wa kaneɔ Baiblo ɔ kɛ jeɔ ligbi ɔ sisi, nɛ wa susuɔ níhi nɛ wa bua jɔ he ɔ a he, kɛ bɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ngɛ wa si himi mi ha. Jã nɛ wa peeɔ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ. Nɛ ke ye huno ɔ kɛ mi bla kɛ sɔle ɔ, i naa bɔ nɛ e suɔ Yehowa ha, nɛ lɔ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ.” Katie nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Ke i kɛ ye huno ɔ wa bla kɛ ya fiɛɛmi ɔ, jamɛ a be ɔ ji be nɛ wa bua jɔɔ pe kulaa. Ke i na kaa ye huno ɔ kɛ nihi ngɛ Yehowa he ní sɛɛe, nɛ lɛ hu e na nɛ i ngɛ jã pee ɔ, lɔ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ mi waa wawɛɛ, nɛ wa kaseɔ ní ehehi kɛ jeɔ wa sibi a ngɔ.”—Abɛ 27:17.
Nyɛ ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa kɛ gu deka nɛ nyɛ ma ná ha nyɛ he be fɛɛ be ɔ nɔ (Hyɛ kuku 12-13)
NYƐƐ PEE KAKE KƐ TSU NYAGBAHI A HE NÍ
14-15. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsu nyagbahi a he ní ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
14 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, nɔ kɛ e yo kɛ nyagbahi ma nyɛ maa kpe ngɛ a gba si himi ɔ mi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ “maa na amanehlu ngɛ a he lo mi.” (1 Kor. 7:28) Jamɛ a munyu ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ kɛ nyagbahi kɛ kahi ma nyɛ maa kpe. Ke si fɔfɔɛ ko kaa jã ba a, mɛni a ma nyɛ maa pee kɛ da nya?
15 Mo susu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke tsu ko aloo nɔ́ ko nɛ he jua wa wawɛɛ puɛ ɔ, nɔtsɛmɛ ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ dla. A ma nyɛ ma puɛ sika kɛ ní kpahi fuu kɛ dla jamɛ a nɔ́ ɔ, nɛ e ma nyɛ ma he mɛ jehahi babauu hulɔ. Se mɛni he je nɛ a dlaa ní nɛ ɔmɛ ɔ? Ejakaa a he jua wa kɛ ha mɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ gba si himihi tsuo a he jua wa. Ke nɔ kɛ e yo suɔ a he wawɛɛ po ɔ, a kɛ nyagbahi ma nyɛ maa kpe. Se kaa bɔ nɛ ke tsu aloo nɔ́ ko nɛ e he jua wawɛɛ puɛ nɛ a ma nyɛ ma dla a, nyagba fɛɛ ko nɛ nɔ kɛ e yo kɛ maa kpe ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ hu ma nyɛ maa hi dlami. Eko ɔ, enɛ ɔ ma nyɛ ma he be, nɛ e ma bi mɔde bɔmi mohu lɛɛ, se Yehowa bua maa jɔ ke nɔ kɛ e yo bɔ mɔde nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi wa, nɛ a ya nɔ nɛ a pee kake. (Mal. 2:16) Ke a pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi kɛ bumi kpo jee kɛ tsɔɔ Yehowa, nɔ nɛ to gba si himi sisi ɔ, kɛ a sibi hulɔ.
16. Kɛ 1 Korintobi 13:4-8a ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a kɛ nyagbahi nɛ mi wa ngɛ kpee ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ kɛ daka nɛ ji “Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Nyɛ Konɛ Huɛ Bɔmi Nɛ Ngɛ Nyɛ Kpɛti ɔ Mi Nɛ Wa” a hulɔ.)
16 Ke nyɛɛ kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ, nyɛ ko ye oya kɛ je gba a he. (1 Kor. 7:10, 11) Mohu ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ ma nyɛ ma pee babauu kɛ wo huɛ bɔmi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ mi he wami lo?’ Moo kane nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ suɔmi he ɔ ekohu, nɛ o hyɛ kaa o ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ 1 Korintobi 13:4-8a de ɔ kɛ tsu ní lo. (Kane.) Mo hla blɔhi a nɔ nɛ o ma gu konɛ o hɛ kɛ su o he piɛɛlɔ ɔ he wawɛɛ ekohu, mohu pe nɛ o maa je gba a. O kɛ o juɛmi nɛ ma nɔ́ nɛ o maa pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa ekohu ɔ nɔ. Moo sɔle ha Yehowa nɛ e ye bua mo. Mo pee níhi a mi hlami ngɛ asafo ɔ womi ɔmɛ a mi, nɛ o hyɛ asafo ɔ video ɔmɛ, nɛ o hla yemi kɛ buami kɛ je asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ a ngɔ. Ke o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o ha nɛ e pee “kpa etɛ nɛ a lo kɛ bla” ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ, e ‘be nyɛe ma tsɔ mla.’—Fiɛɛ. 4:12.
Nyɛɛ mɛtɛ nyɛ sibi a he ke nyagbahi te si ngɛ nyɛ gba a mi (Hyɛ kuku 16)
17. Kɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi momo, kɛ ni nɛmɛ nɛ kpaako a maa sɛ mi ɔ tsuo ma plɛ kɛ ná bua jɔmi ha kɛɛ?
17 Yehowa suɔ nɛ e sɔmɔli tsuo nɛ a ná bua jɔmi, nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi kɛ ni nɛmɛ nɛ kpaako a maa sɛ mi ɔ hu piɛɛ he. Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɛ hlae nɛ o sɛ gba si himi ɔ, moo hla nɔ nɛ o kɛ lɛ maa hi si o wami be tsuo ɔ saminya. Nɛ ke o sɛ gba si himi momo ɔ, yaa nɔ nɛ o wo huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi he wami. Moo bɔ mɔde kaa o ma tsu nyagbahi nɛ maa ba a he ní, nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Ke o peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, o kɛ o yo nɛ o suɔ lɛ ɔ maa “ye ngɔɔmi”!—Fiɛɛ. 9:9.
LA 132 Jehanɛ ɔ Lɛɛ, Wa Pee Nɔ Kake
a Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ nyɛ sibi nɛ nyɛ maa le saminya a he ɔ, moo hyɛ munyuyi wayoo nɛ ji “Nyɛɛ Le Nyɛ Sibi Saminya,” nɛ ngɛ munyuyi nɛ ji “Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Nyɛ Konɛ Nyɛɛ Ye Manye Ngɛ Nyɛ Nyɛɛmi ɔ Mi” nɛ je kpo ngɛ May 2024 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.